UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): K. M., nar. XX. XX. XXXX, Y., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21920/2018/SV/58898 zo dňa 15. 08. 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/230/2018-73 zo dňa 12. septembra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/230/2018-73 zo dňa 12. septembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 21920/2018/SV/58898 zo dňa 15. 08. 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky OU-NR-OVBP2-2018/026570-4 zo dňa 11. 06. 2018. Žalobca sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.
2. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako stavebník podala dňa 06. 06. 2018 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Automotive Nitra project“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov v katastrálnom území Z. a G.. Žalobca dňa 08. 06. 2018 prvostupňovému orgánu predložil fotokópiu jeho podania zo dňa 10. 11. 2017 označeného ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“, z ktorého vyplynulo, že sa ako účastník tam uvedených zisťovacích konaní alebo konaní vedených v rámci povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa domáha účastníctva v povoľovacom konaní, pričom tvrdil, že pod tentopojem spadajú všetky konania, predmetom ktorých je vydanie kolaudačného rozhodnutia, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Prvostupňový orgán vydal dňa 11. 06. 2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania a prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcu vylúčil z kolaudačného konania, pričom obe boli doručené žalobcovi dňa 02. 07. 2018. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol, v dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutie o vylúčení žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 2018. Následne prvostupňový orgán vydal kolaudačné rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-20186/026570-25 zo dňa 17. 09. 2018. Proti kolaudačnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, na ktoré žalovaný reagoval oznámením, že žalobca nie je v zmysle právoplatného prvostupňového rozhodnutia účastníkom konania a teda nemôže podať odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu.
3. Krajský súd konštatoval, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia procesnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Krajský súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08. 03. 2011 uviedol, že tieto rozhodnutia pripúšťajú súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí v oblasti ochrany životného prostredia vo vzťahu k tomu, aby boli občianske združenia zamerané na ochranu životného prostredia považované za účastníka správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania. Krajský súd pripustil, že rozhodnutie správneho orgánu ohľadom účastníctva je spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu a preto v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Poukázal však na to, že pre uvedený prieskum je nevyhnutné splnenie požiadavky, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade jeho skončenia totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania a rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu konečného rozhodnutia. Pokiaľ je totiž vec právoplatne skončená dotknutý subjekt už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Krajský súd uviedol, že v prípade právoplatného skončenia je potrebné žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú.
4. Krajský súd s poukazom na obsah administratívneho spisu poukázal na to, že kolaudačné konanie, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený bolo právoplatne skončené dňa 08. 10. 2018, teda ešte predtým, ako žalobca dňa 09. 11. 2018 podal žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia prvostupňového rozhodnutia o jeho vylúčení a napadnutého rozhodnutia.
5. Záverom krajský súd ozrejmil, že z dôvodu hospodárnosti konania nerozhodoval v tomto súdnom konaní o pribratí ďalších účastníkov administratívneho (kolaudačného) konania, nakoľko neboli splnené procesné podmienky súdneho konania v predmetnej veci, na to, aby krajský súd mohol pristúpiť k meritórnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov.
6. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal včas kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal záver krajského súdu ohľadom nesplnenia podmienky, spočívajúcej v tom, že administratívne konanie musí pretrvávať v čase preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Uvedené považuje za potlačenie práva na prístup súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aj vzhľadom na dĺžku súdnych konaní by totiž podľa sťažovateľa takto zvoleným prístupom nikdy nemohlo dôjsť k súdnemu prieskumu rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka, keďže zrejme žiadne súdne konanie sa neskončí skôr, ako sa skončí samotné administratívne konanie, pri ktorom sú ustanovené lehoty pre rozhodnutie v trvaní 30, resp. 60 dní. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, aj že v zákone, v časti upravujúcej lehoty na podanie žaloby nie je osobitne upravená lehota, v rámci ktorej je potrebné podať žalobu, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka. Sťažovateľ považuje výklad § 7 písm. e) SSP, ktorý použil krajský súd za nesprávny, kedy poukazuje na to, že práve citované ustanovenie umožňuje súdny prieskum rozhodnutí predbežnej či procesnej povahy. Ďalej sťažovateľ poukázal na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmenea doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len,,zákon č. 24/2006 Z. z.“) vo vzťahu k účastníctvu dotknutej verejnosti, ktorej takéto postavenie prináleží aj v nadväzujúcom povoľovacom konaní. S poukazom na komentár k § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) uviedol, že tento len potvrdzuje aprobovanosť súdneho prieskumu takýchto rozhodnutí. Sťažovateľ uviedol, že z povahy rozhodnutia o jeho vylúčení z konania je zrejmé, že takéto rozhodnutie mohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach a teda mal by mať plné právo na jeho súdny prieskum. Sťažovateľ tvrdil, že ako legitímneho účastníka v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. ho krajský súd svojim postupom ukrátil na jeho právach.
7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského súdu a uviedol, že sťažovateľ nepreukázal, že by sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Kasačný súd zistil, že o predmete konania v obdobných veciach rovnakých účastníkov už rozhodol kasačný súd uznesením sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020. Vzhľadom na dodržanie jednotnej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach senát 3S vychádza z tohto uznesenia.
10. Podľa § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
11. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že ako už vyššie uviedol, o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný súd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020 v právnej veci rovnakých účastníkov, v ktorom bolo uznesenie krajského súdu o zastavení konania vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením:
„41. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 27.06.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27.04.2018, ktorým bol žalobca (sťažovateľ) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.
43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2018, v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby sťažovateľa zo dňa 21.09.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP.
44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa 21.09.2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania.
45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vecmeritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t. j. či postup správnych orgánov, keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.
46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.
47. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
48. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď zastavil konanie z dôvodu, že odpadol predmet súdneho prieskumu bez toho, aby venoval náležitú pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa najvyšší súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na vyššie cit. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.“
12. Senát 3S sa v prejednávanej veci sa sústredil výlučne na posúdenie otázky zákonnosti postupu krajského súdu, ktorým bolo odmietnutie žaloby, pričom však posúdenie súvisiaceho hmotnoprávneho rozmeru, t.j. otázky účastníctva sťažovateľa v kolaudačnom konaní a s tým spojené preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol sťažovateľ z konania vylúčený a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, bude závisieť od meritórneho prieskumu za účasti všetkých účastníkov kolaudačného konania.
13. Krajský súd v ďalšom konaní meritórne prejedná žalobu so zameraním sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Krajský súd sa tak bude zaoberať námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, otázkou jeho procesného postavenia ako účastníka administratívneho konania, a to bez ohľadu na to, že konanie, v ktorom sa domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené.
14. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.