3Sžk/51/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): MVDr. N. X., nar. XX.XX.XXXX, C., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Bojdom, Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, 949 01 Nitra, o správnej žalobe zo dňa 17.08.2018 proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/19/2018-95 zo dňa 30.05.2019, takto

rozhodol:

Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému pre účely vydania súhlasu so zápisom v obchodnom registri evidovať nasledovné daňové nedostatky žalobcu, a to: vo výške 60 eur druh príjmu - pokuty z daňovej kontroly, vo výške 30 eur druh príjmu - daň z príjmu FO na základe podaného daňového priznania a vo výške 640 eur druh príjmu

- daň z pridanej hodnoty, ako aj zostatok daňových nedoplatkov vo výške 562,07 eura, ktorý bol podľa § 86 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov postúpený na Slovensku konsolidačnú, a.s.

2. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal žalovaného žiadosťou zo dňa 06.02.2018 o vydanie súhlasu na zápis zmeny v obchodnom registri v osobe nadobúdateľa obchodného podielu. Žalovaný v oznámení zo dňa 08.02.2018 uviedol, že nemôže vydať súhlas so zápisom zmeny v obchodnom registri týkajúcom sa osoby nadobúdateľa (žalobcu) z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na udelenie súhlasu stanovené v § 54 zákona č. 563/2009 Z. z. Následne žalovaný potvrdením o stave osobného účtu zo dňa 28.02.2018 potvrdil, že žalobca má ku dňu 28.02.2018 evidované daňové nedoplatky na spravovaných daniach, ktoré sú nevymáhateľné z dôvodu oddlženia a daňové nedoplatky, ktoré boli postúpené. Žalobca podal proti tomuto nezákonnému postupu žalovaného dňa 09.04.2017sťažnosť s tým, že nerešpektovaním súdneho rozhodnutia dochádza k jeho mareniu a nezákonným postupom dochádza aj k mareniu podnikateľských aktivít žalobcu. Daňový úrad Nitra prešetril sťažnosť žalobcu a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú.

3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že oznámenie žalovaného č. 100331271/2018 zo dňa 08.02.2018, ktorým nevydal súhlas so zápisom v obchodnom registri, bolo žalobcovi osobne doručené dňa 21.02.2018, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy pripadol na deň 23.04.2018, t.j. pondelok. Žalobca podal žalobu elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu, dňa 18.08.2018 (žalobu následne v zákonnej lehote doručil v listinnej podobe), t.j. urobil tak až po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Poukázal na § 256 SSP, ktorý ustanovuje dve lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Subjektívna lehota je dvojmesačná a začína plynúť od momentu, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby je neodstrániteľným nedostatkom konania, preto krajský súd odmietol žalobu ako podanú oneskorene.

4. Krajský súd poukázal na to, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zákon nestanovuje procesnú podmienku vyčerpať príslušné prostriedky nápravy, za ktorú sa v zmysle pôvodnej právnej úpravy považovala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, a preto včasnosť podania žaloby posudzoval odo dňa doručenia oznámenia žalovaného žalobcovi, a teda odo dňa, kedy sa žalobca o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedel.

5. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Sťažovateľ nesúhlasil so stanoviskom krajského súdu, že o inom zásahu orgánu verejnej správy sa dozvedel dňa 21.02.2018, keď si prevzal oznámenie žalovaného. Sťažovateľ tvrdil, že sa o ňom dozvedel až dňom doručenia oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti, t.j. dňa 27.06.2018 a žalobu podal dňa 18.08.2018, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote. Mal za to, že význam inštitútu sťažnosti má svoje nezastupiteľné miesto aj v prípade platnosti a účinnosti SSP a je v súlade aj so základnými zásadami daňového konania. Tvrdil, že ak krajský súd uviedol, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zákon nestanovuje procesnú podmienku vyčerpať príslušné prostriedky nápravy, tak to predstavuje iba možnosť uplatniť žalobu po oznámení iného zásahu, ale nie nevyhnutnosť, pretože treba skúmať, kedy sa účastník konania s konečnou platnosťou dozvedel o inom zásahu orgánu verejnej správy a od uvedeného momentu sa začína počítať dvojmesačná subjektívna lehota. Argumentoval, že uplatnenie prostriedku nápravy mu nemôže spôsobiť ujmu na právach v tom zmysle, že žaloba bola podaná oneskorene.

7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

9. Podľa § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (do 30.06.2016) návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Podľa § 256 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (od 01.07.2016) žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 11. Kasačný súd zistil, že správne konanie sa začalo po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (od 01.07.2016). V zmysle § 250v ods. 3 právnej úpravy OSP platnej a účinnej do 30.06.2016 bolo možné návrh na ochranu pred nezákonným zásahom podať, okrem iného, aj za splnenia nasledujúcich dvoch podmienok: Navrhovateľ musel vyčerpať prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (zväčša išlo o podanie sťažnosti podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach) a zároveň návrh musel byť podaný v subjektívnej a objektívnej lehote. V tomto prípade by sa 30 dňová subjektívna lehota na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy počítala od doručenia oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti, teda odkedy sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka, od kedy k zásahu došlo. Nová právna úprava podľa § 256 SSP už nevyžaduje vyčerpanie prostriedkov nápravy pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

12. Kasačný súd má za to, že na základe uvedeného sa dňom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy (sťažovateľ) o ňom dozvedela, sa považuje deň doručenia oznámenia žalovaného č. 100331271/2018 zo dňa 08.02.2018, ktorým nevydal súhlas so zápisom v obchodnom registri. Toto oznámenie bolo sťažovateľovi osobne doručené dňa 21.02.2018, kedy začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby. Táto lehota sťažovateľovi uplynula dňom 23.04.2018, čo pripadlo na pondelok. Kasačný súd sa preto stotožňuje s postupom krajského súdu, ktorý žalobu podanú dňa 20.08.2018, ako oneskorene podanú, odmietol.

13. Kasačný súd záverom konštatuje, že súhlas, resp. nesúhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz podľa § 54 ods. 1 Daňového poriadku má písomnú podobu oznámenia a v dôsledku toho podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti formou opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, ide teda o písomný správny akt, ktorým môžu byť práva a právom chránené záujmy fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 SSP v spojení s § 3 písm. e/ SSP má na rozdiel od predchádzajúcej úpravy v Občianskom súdnom poriadku už iba faktickú povahu (t.j. neexistuje tam písomný správny akt).

14. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému trovy konania nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný