ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobkyne: Ing. Z.H., nar. XX.XX.XXXX, I., právne zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti sťažovateľovi (predtým žalovaný): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-129/2015/OPK zo dňa 18.01.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/14/2016-42 zo dňa 22. júna 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/14/2016-42 zo dňa 22. júna 2016 z a m i e t a.
Žalobkyni proti žalovanému priznáva náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6S/14/2016-42 zo dňa 22. júna 2016 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-129/2015/OPK zo dňa 18.01.2016 ako aj Disciplinárny rozkaz riaditeľky Ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru č. 1 zo dňa 10.04.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 545,69 Eur ako trovy právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkyne.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že riaditeľka Ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru, vydala dňa 10.04.2015 prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobkyni za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákona č. 73/1998 Z. z.“) uložila disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., a to písomné pokarhanie. V odôvodnení bolo poukázané na nesplnenie si povinností žalobkyne, bezodkladne vyrozumieť nadriadeného o vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej trvaní podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., o ktorej sa najneskôr dozvedela vystavením dokladu - žiadosť o ošetrovné na P.H.. B 678299, MUDr. Y. B. dňa 13.03.2015, pričom nadriadený nemal vedomosť o jej vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe. S poukazom na jednotlivé úradné záznamy obsiahnuté v administratívnom spise, tiež v rozhodnutí citované listinné dôkazy a zároveň s poukazom na procesný postup po začatí disciplinárneho konania bol vyslovený záver, že žalobkyňa svojím konaním porušila ustanovenia časti I. písm. a/ bod 1/ rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997, Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, ako aj základnú povinnosť policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a dopustila sa tak disciplinárneho previnenia. Uloženie sankcie bolo odôvodnené s prihliadnutím na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, mieru zavinenia žalobkyne a na jej doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Dňa 18.01.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo okrem priebehu disciplinárneho konania tiež poukázané na vyjadrenia kolegov žalobkyne, vyplývajúce z jednotlivých úradných záznamov. S poukazom na § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný konštatoval, že žalobkyňa bola povinná nastúpiť do výkonu služby dňa 15.03.2015, resp. bola povinná bezodkladne vyrozumieť nadriadeného o vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní.
3. Krajský súd ďalej uviedol, že hlavným argumentačným základom žalovaného pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia, bolo nedodržanie povinnosti žalobkyne vyplývajúcej z § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Predmetné zákonné ustanovenie v súvislosti so vznikom dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe policajta, upravuje dva druhy jeho povinností. V prvom prípade je relevantným ukazovateľom vedomosť policajta o existencii dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe pred nástupom do služby. V takom prípade je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna. Zákon však neupravuje formu predmetnej žiadosti o služobné voľno. V druhom prípade, príslušná právna norma rieši situáciu, kedy síce policajtovi nie je známa existencia dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe pred nástupom do služby, t.j. vopred, akonáhle sa o jej existencii a jej predpokladanom trvaní dozvie, je povinný bez zbytočného odkladu vyrozumieť o tejto skutočnosti svojho nadriadeného. Zo zisteného skutkového stavu, podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa si nesplnila práve túto povinnosť vyplývajúcu z uvedenej právnej normy, keďže bezodkladne odkedy sa dozvedela o dôležitej osobnej prekážke (vystavením potvrdenia o OČR), nevyrozumela svojho nadriadeného.
4. Súd zastáva názor, že takýto záver žalovaného nie je správny. Podľa názoru súdu, žalovaný použil pri aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia taký výklad, ktorý je jednostranný a príliš formalistický. Z jednotlivých úradných záznamov policajtov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise totiž jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa si na deň 15.03.2015 (kedy mala určený výkon služby) snažila vymeniť službu pre existenciu očakávanej dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe. Navyše, nadriadený žalobkyne, pplk. Mgr. C. B. vedel, že služba žalobkyne sa objektívne nedá vymeniť. Formálnym schválením služobného voľna po podaní žiadosti aj v písomnej forme dňa 20.03.2015 (žiadosť zo dňa 14.03.2015, doručená dňa 17.03.2015) napokon aj sám nadriadený žalobkyne deklaroval splnenie uvedenej zákonnej povinnosti, keďže absencia v práci počas určenej služby dňa 15.03.2015 nebola považovaná za nezákonnú, a preto jej bolo na tento deň poskytnuté služobné voľno s náhradou platu podľa § 81 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Súd zároveň uviedol, že samotné podmieňovanie oprávnenosti žiadosti o služobné voľno predpísaným tlačivom, ako splnenie zákonnej podmienky, uvedenej v § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. nemá oporu v zákone. Nesplnenie povinnosti podať žiadosť včas v takejto forme, nemôže byť preto žalobkyni na ujmu. Takýto výklad je podľa názoru súdu ústavne nekonformný a v rozpore so zmyslom a účelom uvedenej právnej normy. Súd dodal, že začatie disciplinárneho konania a následné uloženie disciplinárného opatrenia v kontexte s vyššie uvedeným, s poukazom na prehľad o odmenách a trestoch žalobkyne, na doterajšiu pracovnú činnosť žalobkyne a plnenie jej služobných povinností, sa javí ako neprimerane prísne. Zvlášť, ak citovaný zákon v § 54 zamenej závažné konanie, ktoré môže mať znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku pripúšťa miernejší postup (výčitka).
5. Účelom uvedenej právnej normy, je zamedziť nežiadanému stavu, kedy by nadriadený policajta nemal vedomosť o neprítomnosti podriadeného policajta v štátnej službe a o jej dôvodoch v dostatočnom predstihu, a preto by nevedel zabezpečiť riadny výkon štátnej služby, napr. prerozdelením úloh absentujúceho policajta iným kolegom. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by tento nežiadúci stav z dôvodu absencie žalobkyne skutočne nastal.
6. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Napadnuté rozhodnutie teda nespĺňa požiadavku zákonnosti. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadal na ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
7. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v plnom rozsahu sa pridržiaval vyjadrenia k podanej žalobe žalobcu.
8. V odvolaní ďalej žalovaný opätovne uviedol, že dôvodom uloženia disciplinárneho opatrenia bolo, že žalobkyňa bezodkladne nevyrozumela nadriadeného o vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej trvaní podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., o ktorej sa najneskôr dozvedela vystavením dokladu o ošetrovnom na P.H.. B 678299 vystavené MUDr. Y. B. dňa 13.03.2015, podpísané žalobkyňou. Žalobkyňa následne dňa 15.03.2015 v čase o 08.00 hod. bezdôvodne nenastúpila na výkon štátnej služby, ktorý jej bol určený na Ústrednom operačnom stredisku Prezídia Policajného zboru na ul. Krížnej č. 42 v Bratislave, v čase od 08.00 hod. dňa 15.04.2015 do 08.00 hod. dňa 16.04.2015, pričom nadriadený nemal vedomosť o jej vzniknutej prekážke vo výkone štátnej služby. Žalovaný podotkol, že týmto svojím konaním žalobkyňa porušila ustanovenia časti I. písm. a/ bod 1) rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997, Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, ako aj základnú povinnosť policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, h/ zákona č. 73/1998 Z. z. a dopustila sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenia § 56 ods. 2, § 79 ods. 2, § 81 ods. 1 a § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť a okolnosti výmeny služby, ktorú ako tvrdí žalobkyňa, konzultovala so zástupcom riaditeľa, nemali žiadny vplyv na jej povinnosť bezodkladne vyrozumieť nadriadeného o jej vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní, nakoľko je nespochybniteľný fakt, že objektívne prekážka v štátnej službe podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. nastala vystavením dokladu o ošetrovnom. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla:“ idem po službe k detskej lekárke a nasledujúci deň, t. j. 14.03.2015 nastupujem na OČR“, čo vzal na vedomie so slovami: „...aby som vedel zabezpečiť výkon štátnej služby“. Z uvedeného mohol, podľa žalovaného, zástupca riaditeľa vziať na vedomie len vzniknutú osobnú prekážku na deň 14.03.2015 (kedy mala voľno), jeho povinnosťou nie je predpokladať, že jej dôležitá osobná prekážka v štátnej službe bude aj dňa 15.03.2015, kedy mala určený výkon štátnej služby. Rozpor na ktorý žalobkyňa poukazuje, teda či zástupca riaditeľa v čase o 6:30 hod. bol žalobkyňou informovaný o jej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe, je v tomto prípade bezpredmetný, nakoľko nadriadený nie je povinný skúmať, či skutočne objektívne a zákonne, niektorému podriadenému policajtovi vznikli prekážky vo výkone štátnej služby. Podľa uvedených ustanovení zákona má jednoznačne túto povinnosť policajt voči nadriadenému.
10. Žalovaný chce zároveň poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa opakovane vo vyjadrení, ako aj v odvolaní uviedla, že oznámila nástup na ošetrenie člena rodiny, pričom táto informácia sama o sebe neznamená pre nadriadeného, že policajt nemôže vykonávať výkon štátnej služby, nakoľko „nástup na ošetrenie člena rodiny“ zákon nepozná.
11. Záverom žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmeniť tak, že žalobu zamietne.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že ust. § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. nehovorí o žiadnom objektívnom vzniku prekážky vo výkone služby ako sa vyjadril žalovaný ale o situácii, kedy policajt má vedomosť, že v budúcnosti sa vyskytne skutočnosť, pre ktorú nebude môcť nastúpiť na výkon služby. Žalobkyňa teda súhlasí s výkladom a aplikáciu ustanovenia § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. súdom, ktorý je podľa nej správny a teda, že žalobkyňa svoju povinnosť v zmysle uvedeného ustanovenia splnila.
13. Žalobkyňa považuje za absurdný argument žalovaného o tom, že zástupca riaditeľky mohol vziať na vedomie len vzniknutú osobnú prekážku na deň 14.03.2015 (kedy mala dokonca voľno) a nie je jeho povinnosťou predpokladať, že prekážka bude existovať aj dňa 15.03.2015, kedy voľno žalobkyňa nemala a mala nastúpiť do služby. Oznamovať prekážku v službe na deň, kedy má žalobkyňa voľno, je úplne nezmyselné a nelogické a takýto výklad by absolútne popieral zmysel predmetného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa navyše viac krát oznamovala prekážku v službe na deň 15.03.2015, čo však žalovaný stále popiera, aj keď v napadnutom rozhodnutí na str. 5 je citovaný úradný záznam zástupcu riaditeľky, kde uvádza: „osobne som komunikoval s mjr. Ing. Z.H. dňa 12.03.2015, kedy chcela výmenu služby z dôvodu, že jej partner ide do služby dňa 15.03.2015 a nemá kam dať deti“.
14. Tvrdenie žalovaného o tom, že informácia zástupcovi riaditeľky, že žalobkyňa oznámila nástup na ošetrenie člena rodiny sama o sebe neznamená pre nadriadeného, že policajt nemôže vykonávať výkon štátnej služby, nakoľko termín „nástup na ošetrenie člena rodiny“ zákon nepozná, považuje žalobkyňa opäť za prílišný formalizmus pri aplikácii práva, ktorú mu už vytkol súd. Ustanovenie § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. nedáva bližší výpočet termínov, ktoré musí policajt nadriadenému presne uvádzať pri oznamovaní prekážky v službe, čo by bolo celkom zjavne neúčelné, preto z dikcie predmetného ustanovenia nemožno vyčítať nijakú formálnu povinnosť policajta pri oznamovaní.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z., Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) s prihliadnutím na ust. § 492 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 SSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nemožno vyhovieť.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu ako i rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-129/2015/OPK zo dňa 18.01.2016 a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase konania pred súdom prvého stupňa, je posudzovanie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku súdu prvého stuňa a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné.
19. Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti, počas konania účinného procesného predpisu (zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok), upravujúcich rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, na základe žaloby žalobkyne preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil disciplinárny rozkaz prvostupňového správneho orgánu riaditeľky Ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru č. 1 zo dňa 10.04.2015, ktorým uložil žalobkyni podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.
20. Z priloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa počas služby na ÚOS P PZ dňa 12.03.2015 v čase od 08.00 hod. do dňa 13.03.2015 do 8.00 hod. snažila vymeniť svoju službu, do ktorej mala nastúpiť dňa 15.03.2015 o 8.00 hod., z dôvodu zdravotných problémov jej syna. O tejto skutočnosti, ktorá nie je medzi žalobkyňou ani žalovaným sporná, svedčia úradné záznamy. Nadriadený žalobkyne, zástupca riaditeľky pplk. Mgr. C. B. vedel, že služba žalobkyne sa objektívne nedá vymeniť. Uviedol to Mjr. Bc. O.C., čo vyplýva z úradného záznamu Mjr. Bc. O.C., ako aj z úradného záznamu pplk. Mgr. C. B.. Z úradného záznamu pplk. Mgr. C. B. vyplýva aj skutočnosť, že od žalobkyne dostal informáciu, že ak si žalobkyňa nevymení službu, pôjde na OČR.
21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, s poukazom na ust. § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., rovnako ako riaditeľka ÚOS P PP v disciplinárnom rozkaze konštatoval, že žalobkyňa bola povinná bezodkladne vyrozumieť nadriadeného o vzniknutej dôležitej prekážke v štátnej službe a o jej približnom trvaní, ktorú sa podľa neho najneskôr dozvedela vystavením dokladu, žiadosť o ošetrovné, MUDr. Y. B. dňa 13.03.2015, čo však neurobila, takže bola povinná dňa 15.03.2015 nastúpiť do výkonu služby.
22. V danom prípade medzi žalobkyňou a žalobcom zostáva spornou otázka, ktorá mala byť podľa žalovaného aj dôvodom uloženia predmetného disciplinárneho opatrenia, či bola splnená povinnosť žalobkyne podľa ust. § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vyrozumieť nadriadeného o vzniknutej dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej trvaní.
23. Podľa ust. § 81 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto: a) pri vyšetrení alebo pri ošetrení v zdravotníckom zariadení sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby, b) pri narodení dieťaťa manželke policajta alebo jej na roveň postavenej sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky policajta alebo jej na roveň postavenej do zdravotníckeho zariadenia a späť, c) pri sprevádzaní 1. dieťaťa, manžela (manželky), rodiča policajta na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo pri úraze alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie alebo liečenie, 2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom v bode 2. Služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby, d) pri ošetrovaní člena rodiny, starostlivosti o dieťa 1. pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov, 2. pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že 2a. detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov alebo 2b. dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebodochádzať do školy, alebo 2c. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto sa nemôže o dieťa starať, 3. pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici, sa služobné voľno poskytne najviac po dobu prvých deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Policajtovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených, Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.
24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
25. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
26. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
27. Podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
28. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a prekážku podľa § 83 ods. 1 a ich trvanie je policajt povinný preukázať.
29. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.
30. Podľa ust. § 151 zákona č. 73/1998 Z.z., nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti policajtky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
31. Žalovaný v kasačnej sťažnosti opätovne namietal, že žalobkyňa dňa 15.03.2015 v čase o 08.00 hod. bezdôvodne nenastúpila na výkon štátnej služby, pričom nadriadený nemal vedomosť o vzniknutej prekážke vo výkone štátnej služby. Z vyjadrenia nadriadeného žalobkyne zo dňa 15. 3. 2015 však vyplýva, že dňa 12. 3. 2015 komunikoval so žalobkyňou, ktorá chcela výmenu služby z dôvodu, že dňa 15. 3. 2015 nemá kam dať maloleté dieťa. Zo záznamu spísaného žalobkyňou dňa 20. 3. 2015 taktiežvyplýva, že dňa 13. 3. 2015 informovala nadriadeného o nástupe na OČR od soboty, 14. 3. 2015. Uvedenú okolnosť v ranných hodinách dňa 15.3.2015 telefonicky potvrdila. Zo záznamu riaditeľky zo dňa 17. 3. 2015 je zrejmé, že jej žalobkyňa telefonicky oznámila, že má nepojazdné motorové vozidlo a nemôže doručiť potvrdenie o ošetrení člena rodiny s tým, že predmetné potvrdenie bude doručené nasledujúci deň, 17. 3. 2015.
32. O dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe, ktorá vznikla žalobkyni odo dňa 14. 3. 2015, svedčí potvrdenie lekára, Žiadosť o ošetrovné B 78299, vystavené dňa 13. 3. 2015.
33. V danom prípade nastal rozpor medzi tvrdením nadriadeného žalobkyne, pplk. C. B., ktorý tvrdil, že so žalobkyňou dňa 13. 3. 2015 nekomunikoval a v tento deň ho nepožiadala o poskytnutie služobného voľna z dôvodu osobnej prekážky v štátnej službe, s tvrdením žalobkyne, že dňa 13. 3. 2015 jej nadriadený pred ukončením služby o 06.30 hod., prišiel na pracovisko a opýtal sa jej, či sa jej podarilo vymeniť službu alebo či nastupuje na ošetrovanie člena rodiny, na čo mu hneď oznámila, že po službe ide k detskej lekárke a nasledujúci deň, 14. 3. 2015 nastupuje na OČR, čo vzal na vedomie so slovami, ", aby som vedel zabezpečiť výkon služby". Žalovanému sa v rámci správneho konania nepodarilo odstrániť rozpor v uvedených tvrdeniach a nebolo preto z jeho strany dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia tak, ako to špecifikoval žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí ako i orgán prvého stupňa.
34. Z dôkazných prostriedkov obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva, že žalobkyňa informovala tak nadriadeného, ako aj ostatných kolegov v práci o osobnej prekážke vo výkone štátnej služby ako aj o čase, kedy táto prekážka vznikne ešte pred termínom, kedy mala nastúpiť na výkon štátnej služby dňa 15. 3. 2015.
35. Z ustanovenia § 151 zákona číslo 73/1998 Z.z. vyplýva, že nadriadený je povinný prihliadať pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby na povinnosti policajtky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov. Je evidentné, že dieťa, o ktoré sa žalobkyňa stará má menej ako 15 rokov, (P.H., nar. X.X.XXXX) z čoho vyplýva, že bolo povinnosťou nadriadeného žalobkyne, zabezpečiť výkon štátnej služby počas jej neprítomnosti iným policajtom v čase, kedy si jej prítomnosť a starostlivosť vyžadoval zdravotný stav jej dieťaťa a neponechal celú iniciatívu za účelom zabezpečenia náhrady len na žalobkyni.
36. Vzhľadom na povinnosti nadriadeného, vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 151 zákona, bolo z jeho strany potrebné personálne zabezpečiť plynulosť výkonu štátnej služby s prihliadnutím na prípadnú absenciu policajtky z dôvodu starostlivosti o dieťa mladšie ako 15 rokov, resp. nezaraďovať takúto policajtku na výkon štátnej služby na pracovisko, kde sa nedá zabezpečiť jej náhrada v prípade vzniku prekážky, ktorá jej bráni vo výkone štátnej služby z dôvodov uvedených v zákone.
37. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného je zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite a logicky vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Krajský súd správne poukázal na nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, ktoré pri aplikácii ust. § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. použili jednostranný a príliš formalistický výklad, pričom zároveň necitovali žiaden právny, príp. interný predpis, ktorý by výslovne vyžadoval určitú formu pre oznámenie prekážky pre výkon štátnej služby. Ako správne konštatoval súd v napadnutom rozhodnutí, zákon predmetným ustanovením neupravuje formu žiadosti o služobné voľno.
37. Skutočnosti, ktorými žalovaný v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, sťažnosťžalovaného podľa ust. § 461 SSP pre jej nedôvodnosť zamietol.
39. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
40. O výške náhrady trov konania rozhodne najvyšší súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.