ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca spravodajca) a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q., zastúpený: JUDr. Ondrej Keller, advokát, Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-55/2016/OPK zo dňa 07.09.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/113/2018-64 zo dňa 16.01.2019, takto
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 119 zo dňa 08.06.2016 (ďalej aj len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej aj len „PZ“). Služobný pomer žalobcu skončil podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom doručenia personálneho rozkazu. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že dňa 05.03.2016 sa žalobca dostavil na inštruktáž do zasadačky Obvodného oddelenia PZ v Humennom (ďalej aj len „OO PZ“), kde bola jemu a ostatným prítomným policajtom položená inštruktorom mjr. Ing. F. X. a riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ pplk. Mgr. E. otázka, či sú schopní nastúpiť do služby, či im v tom nebránia zdravotné problémy a či nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok alebo liekov, ktoré by im bránili v nástupe do služby. Po opakovanej výzve žalobca, rovnako ani iní policajti, nevzniesol žiadnu námietku a po vykonanom poučení boli realizované dychové skúšky na zistenieprítomnosti alkoholu v dychu u všetkých prítomných policajtov. Žalobca vykonal dychovú skúšku dňa 05.03.2016 o 12:34 hod. prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo: A409544 s platným certifikátom do 23.05.2016 s pozitívnym výsledkom 0,44 mg/l alkoholu v dychu, čo predstavuje v prepočte 0,924 promile. Opakovanou dychovou skúškou o 13:21 hod. mu bolo v dychu zistené 0,41 mg/l alkoholu, čo predstavuje v prepočte 0,861 promile. Na základe žiadosti žalobcu mu bola v Nemocnici s poliklinikou Humenné, lekárska služba prvej pomoci, dňa 05.03.2016 o 14:00 hod. odobratá krv a bolo u neho zistené 0,89 promile alkoholu v krvi.
2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM- OLVS-55/2016/OPK zo dňa 07.09.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozklad zamietol a personálny rozkaz potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania. Dychovými skúškami aj odberom krvi bola preukázaná nespochybniteľná skutočnosť, že žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. K jeho námietke o užití švédskych kvapiek Hanus žalovaný uviedol, že tento druh kvapiek si vybral sám žalobca, ide o voľnopredajný liek a preto za takéto konanie zodpovedá sám. Ak požil dňa 05.03.2016 pred nástupom do služby viac ako 40-násobok odporúčanej dennej dávky a viac ako 6-násobok maximálnej dennej dávky, jeho vyjadrenie vyznieva absurdne. Jeho tvrdenie, že si neuvedomoval, že nastupuje do štátnej služby pod vplyvom alkoholu, bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami npor. Mgr. F. L. a ppráp. F. O.. Znalecké posudky MUDr. X. X. a MUDr. I. U. nemali z dôkazného hľadiska výrazný vplyv na preukázanie podstatných okolností veci, nakoľko títo posudzovali právne otázky namiesto skutkových, preto ich správny orgán prvého stupňa vyhodnotil správne ako tendenčné a účelové.
II.
3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/113/2018-64 zo dňa 16.01.2019 tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
4. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“), § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h), § 136 písm. d), § 192 ods. 1 písm. e), § 238, § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., čl. I. písm. a) bod 2 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 zo dňa 19.02.1997 (ďalej aj len „rozkaz č. 6/1997“), čl. 1 ods. 1 písm. a) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru (ďalej aj len „nariadenie č. 18/2008“) a § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Ďalej poukázal na význam služobnej prísahy, na povinnosť policajta plniť svedomito jemu určené úlohy ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. SŽ-o-NS 53/03 zo dňa 18.11.2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10.03.2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25.01.2017 a na uznesenie Ústavného súdu SR (pozn. kasačného súdu: krajský súd nesprávne uviedol, že išlo o uznesenie Najvyššieho súdu SR) sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016.
5. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalobca nepoprel, že v čase vykonania dychovej a krvnej skúšky dňa 05.03.2016 mu bola v dychu a v krvi zistená prítomnosť alkoholu takmer 1 promile. Zákon č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje presnú identifikáciu látky alebo požívatiny, z ktorej pochádza alkohol v dychu alebo v krvi policajta. Zosumarizovaním žalobcom predložených znaleckých posudkov MUDr. X. X. a MUDr. I. U. a odborného vyjadrenia dospel krajský súd k záveru, že žalobca požil dňa 05.03.2016 alkohol, resp. prípravok s obsahom alkoholu, ktorý ovplyvnil výsledky dychovej a krvnej skúšky v jeho dychu a krvi a v tomto stave nastúpil do služby. Vzhľadom na zistený skutkový stav a na priznanie žalobcu považoval krajský súd jeho ďalšie námietky týkajúce sa neodbornosti znalkyne Ing. L. U. za bezpredmetné. Dôležité je, že dychová skúška bola vykonaná certifikovaným prístrojom AlcoQuant.
6. Krajský súd nenechal bez povšimnutia, že žalobca požil niekoľkonásobne viac švédskych kvapiek (2 dcl v priebehu 15 minút) ako je maximálna denná odporúčaná dávka (2 polievkové lyžice ráno a večer)bez toho, aby uviedol niektoré z vedľajších účinkov, ktoré sa môžu pri takomto predávkovaní vyskytnúť. Žalobcu neospravedlňuje, že si neuvedomil, že švédske kvapky obsahujú 40 % alkoholu a že príbalový leták čítal naposledy v roku 2012. Zákon č. 73/1998 Z. z. nerozlišuje medzi vedomým a nevedomým požitím alkoholu, ktoré bráni policajtovi nastúpiť do služby.
7. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v dopoludňajších hodinách chcel použiť dräger na skontrolovanie alkoholu v krvi u svojho brata F.. Napokon, samotný žalobca priznal, že práve on službukonajúcemu policajtovi oznámil, že chce použiť dräger na zistenie, či nemá zvyškový alkohol a nie jeho brat. Ak službukonajúci policajt v administratívnom konaní vypovedal v tomto duchu, potvrdil len verziu žalobcu, ktorú mu pri žiadaní o dräger predostrel. Rovnako neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že nemal čas si pred vykonaním dychovej skúšky prečítať poučenie, pretože ku skúške pristupovali po dvoch. Ak si nestihol prečítať toto poučenie, nebol ho povinný podpísať a ani nemusel podstúpiť dychovú skúšku. Následné ospravedlňovanie podpisu bez dostatočného oboznámenia sa s jeho obsahom sa krajskému súdu javilo vzhľadom na zistený skutkový stav ako nevierohodné. Okrem toho, žalobca sám tvrdil, že už viackrát podstúpil dychovú skúšku, tak si mohol byť vedomý obsahu poučenia pred jej absolvovaním.
8. Podľa názoru krajského súdu oba správne orgány dospeli k správnemu záveru, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania služobnej discipíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že dňa 05.03.2016 nastúpil do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Ak by v takomto stave musil použiť služobnú zbraň, mohlo by prísť k nenávratým škodám na živote alebo zdraví.
III.
9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu kasačný súd priznal 100% náhradu trov kasačného konania.
10. V prvom rade poukázal na dôvody podania žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na svoju obranu uviedol, že od roku 2009 sa pravidelne lieči u gastroenterológa MUDr. X. O. z dôvodu pretrvávajúcich bolestí žalúdka, pálenia záhy, pocitov nadúvania a porúch trávenia. Od tohto roku pravidelne užíva 2 x denne liek NOLPAZA, na dôkaz čoho doložil kópie lekárskych správ. Keďže predpísaná liečba neodstraňovala jeho dlhodobé zdravotné problémy, bol nútený na odporúčanie ošetrujúceho lekára cca od roku 2012 pre prípad výrazných bolestí užívať bylinné extrakty typu švédskych kvapiek, ako aj liek Espumisan. Naďalej trval na tom, že dňa 05.03.2016 nepožil alkoholický nápoj. Od rána mal výrazné bolesti brucha a tráviace ťažkosti, tak ráno užil liek NOLPAZA a v čase okolo 12:00 hod. 1 dcl švédskych kvapiek Hanus. Keďže bolesti neustupovali, v čase o 12:15 hod. užil tesne pred odchodom do práce ďalší 1 dcl švédskych kvapiek Hanus. K vykonaniu dychových skúšok pristúpil dobrovoľne, pretože vedel, že žiaden alkohol nepožil. Nebol si vedomý toho, že švédske kvapky Hanus obsahujú 40% alkoholu. Ak by mal takúto vedomosť, určite by tieto kvapky neužil a radšej by pre zdravotnú indispozíciu nešiel do práce a vyhľadal lekára.
11. Dôkaz vykonaný jeho nadriadeným - znalecké dokazovanie uskutočnené dňa 13.04.2016 znalkyňou z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie toxikológie Ing. L. U., výsledkom ktorého bolo jej odborné vyjadrenie č. 41/2016, považoval sťažovateľ za nezákonný. Vyšetrenie Ing. U. bolo vykonané na prístroji Shimadzu GCMS - QP2100PLUS, ktorý nie je zaradený medzi určené meradlá. Okrem toho, vyšetrenie krvi bolo vykonané na pracovisku, ktoré nie je akreditované. Na Slovensku sa nenachádza žiadne laboratórium, ktoré by malo akreditovanú metodiku na vyšetrenie gáfru v biologickom materiáli, a preto nemožno akceptovať výsledok stanovenia gáfru v krvi, čo taktiež priznala RNDr. G., PhD., čím spochybnila odborné stanovisko vypracované Ing. U.. Ing. U. ako znalkyňa si pribrala do konania „kolegyňu“ na vyšetrenie krvi, ako aj na vyšetrovací pokus. Sťažovateľ v tejto súvislosti vyslovil názor, že vyšetrovací pokus zo strany znalkyne musí byť vykonaný za identických podmienok a s konkrétnymidotknutými osobami. Porovnávací štandard gáfru získaný z lekárne SILOE nemožno akceptovať z dôvodu, že nebol certifikovaný na vyšetrenie pre prístroj Shimadzu GCMS - QP2100PLUS. Ing. U. skúmala látky, ktoré sa vo švédskych kvapkách nenachádzajú.
12. Nakoľko Ing. U. bola v čase vypracovania odborného posúdenia už druhý deň práceneschopná, sťažovateľ žiadal o vykonanie dôkazu, z akého dôvodu bola práceneschopná a či jej tento zdravotný stav v čase znaleckého skúmania dovoľoval vykonať objektívne znalecké dokazovanie. Vo vypracovanom posudku Ing. U. nebola pri použití dobrovoľníka splnená ani jedna z podmienok na vykonanie vyšetrovacieho pokusu, napr. dobrovoľník vážil podstatne menej ako sťažovateľ, bola to žena a nie muž, v čase o 11:30 hod. sa mal najesť, pričom sťažovateľ pre požitím kvapiek od rána nejedol, odber krvi u dobrovoľníka bol vykonaný po 35 minútach a u sťažovateľa až po 2 hodinách a tiež, že sťažovateľ mal žalúdočné problémy, čo muselo mať vplyv na vstrebanie a následné odbúranie gáfru z jeho krvi.
13. Sťažovateľ tiež namietal, že znalkyňa Ing. L. U., ako aj RNDr. P. G., PhD. sa vo výsluchoch vyjadrujú k možným zdravotným tažkostiam po užití väčšieho množstva švédskych kvapiek napriek tomu, že nie sú lekárky, t. j. nie sú spôsobilé sa k danej problematike vyjadrovať. V rozhodnutí o pribratí znalkyne je otázka č. 3, kde sa mala znalkyňa vyjadriť k spôsobu užitia švédskych kvapiek a k tomu, či čas ich užitia mal vplyv na vzniknutý zdravotný problém, pričom k tejto otázke sa znalkyňa nevyjadrila. Vyjadrila sa k nej iba znalkyňa MUDr. U. v znaleckom posudku predloženom sťažovateľom, ktorá je lekárkou. Z týchto objektívnych dôvodov nemožno akceptovať znalecký posudok vypracovaný Ing. U..
14. Aj v ďalšom sťažovateľom predloženom znaleckom posudku č. 30/2016 zo dňa 29.05.2016, vypracovanom znalcom MUDr. X. X., sa konštatuje, že ním uvedené údaje o množstve a čase užitia švédskych kvapiek Hanus sú s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé, pretože nie sú v rozpore s výsledkami vykonaného bilančného prepočtu. Tvrdenia Ing. L. U. v jej odbornom vyjadrení a v jej výsluchu, ako aj vo výsluchu jej kolegyne RNDr. P. G., PhD., že koncentrácia alkoholu v krvi sťažovateľa nepochádza z užitia švédskych kvapiek, nebola nimi relevantne dokázaná.
15. Postup nadriadeného, ktorý neakceptoval znalecké posudky MUDr. U. a MUDr. X., je podľa názoru sťažovateľa v rozpore s § 233 ods. 2 a § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nezákonne vykonaného dokazovania. Sťažovateľ tiež vyjadril nesúhlas s prijatým právnym názorom krajského súdu, ktorý postupoval pri hodnotení skutkového a právneho stavu veci prísne formalisticky bez prihliadnutia na rozhodujúcu skutočnosť objektívne existujúcu na strane sťažovateľa, a to nevedomosť, že liečivo, ktoré užil, obsahuje alkohol. Záverom dodal, že sa nedopustil vedome konania, na základe ktorého by mohol byť prijatý záver o porušení prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Sťažovateľ si počas trvania služobného pomeru svedomite plnil služobné povinnosti tak, aby naplnil prísahu, ktorú zložil.
IV.
16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný súd v zmysle § 461 S.s.p. zamietol. Nestotožnil sa s argumentáciou a právnym názorom sťažovateľa vyjadreným v kasačnej sťažnosti, v ktorej tvrdil, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný plne súhlasil s výrokom rozsudku krajského súdu a zotrval na svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ktoré zaslal krajskému súdu pod č. p.: KM-OPS1-S-1/2017 zo dňa 24.04.2017.
V.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) nie je dôvodná.
18. Predovšetkým treba vyzdvihnúť kvalitu odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Kľúčovou otázkouvo veci bolo posúdenie, či si správne orgány zabezpečili dostatok dôkazov na vyvodenie záveru o existencii zákonného dôvodu na prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., teda či sťažovateľ svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
19. Pri prepustení policajta zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (za súčasného splnenia ďalšej podmienky, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby) ide o najprísnejšiu sankciu. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží.
20. V prvom rade je potrebné uviesť, že sťažovateľ v rámci správneho konania, ako aj súdneho konania nepoprel, že dňa 05.03.2016 mu boli namerané pozitívne výsledky alkoholu v dychu a v krvi. Sporným sa v konaní stala iba otázka, či prítomnosť alkoholu v krvi a v dychu pochádzala z požitia alkoholických nápojov alebo z užitia švédskych kvapiek Hanus obsahujúcich 40% alkoholu tak, ako to tvrdil sťažovateľ.
21. Po preskúmaní spisového materiálu dospel kasačný súd k záveru, že konanie o prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru a následné vydanie oboch rozhodnutí bolo vykonané na základe zákona a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si žalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania sťažovateľa, boli získané zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy boli služobnými orgánmi náležite vyhodnotené a na ich základe bolo zistené a po právnej stránke správne kvalifikované jeho protiprávne konanie, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Spáchanie predmetného skutku, ktorým bol vykonávanie štátnej služby pod vplyvom alkoholu, bolo jednoznačne preukázané pozitívnymi výsledkami dychových skúšok sťažovateľa zo dňa 05.03.2016 o 12:34 hod. s výsledkom 0,44 mg/l (v prepočte 0,924 promile alkoholu v dychu) a v čase o 13:21 hod. s výsledkom 0,41 mg/l (v prepočte 0,861 promile alkoholu v dychu), ako aj analýzou odobratej krvi sťažovateľa s pozitívnym výsledkom 0,89 promile alkoholu v krvi, vykonanej v Nemocnici s poliklinikou Humenné, lekárska služba prvej pomoci, o 14:00 hod. Zistený skutkový stav podporili aj výpovede ppráp. F. O. a npor. Mgr. F. L. a predovšetkým odborné vyjadrenie znalkyne Ing. L. U. č. 41/2016 zo dňa 13.04.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že „... na základe negatívneho výsledku v krvi odobratej dňa 05.03.2016 o 14:00 hod. npor. Mgr. X. Q. na prítomnosť látok, ktoré sú súčasťou kvapiek zn. Hanus (gáfor, dihydro jasmon a lilakový aldehyd), že menovaný tieto neužil a koncetrácia etanolu v krvi 0,89 g/kg (promile) nepochádza z užitia uvedeného prípravku“ a tiež výsledky analýz RNDr. P. G., PhD.
22. Kasačný súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že konaním sťažovateľa boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože sťažovateľ svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti do tej miery, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pri posudzovaní intenzity porušenia služobnej prísahy a služobných povinností zo strany sťažovateľa, najmä z pohľadu možnosti jeho ďalšieho zotrvania v štátnej službe, vychádzal kasačný súd predovšetkým z čl. I. písm. a) bod 2 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, ako aj z čl. 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 18/2008. Z uvedených predpisov vyplýva, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, pričom vykonávanie štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok znamená, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. S obsahom uvedeného rozkazu a nariadenia bol sťažovateľ riadne oboznámený a preto si musel byť následkov vykonávania štátnej služby pod vplyvom alkoholu vedomý.
23. Správne orgány sa oboznámili aj so znaleckými posudkami predloženými sťažovateľom vypracovanými MUDr. I. U. a MUDr. X. X., avšak ani závery týchto znalcov nespochybnili, že sťažovateľ bol v čase výkonu služby pod vplyvom alkoholu, čo sa považuje za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Aj kasačný súd považoval predložené znalecké posudky z dôkazného hľadiska vo vzťahu k nastúpeniu žalobcu do služby pod vplyvom alkoholu za bezvýznamné. Jeho tvrdenie, že prítomnosť alkoholu v dychu a v krvi bola spôsobená výlučne užitím švédskych kvapiek Hanus, sa kasačnému súdu javí ako účelové a nevierohodné, pretože neexistuje rozumné vysvetlenie, prečo by sťažovateľ užil krátko pred nástupom do služby viac ako 40- násobok odporúčanej dennej dávky a viac ako 6-násobok maximálnej dennej dávky.
24. Zákon č. 73/1998 Z. z. ani iné všeobecne záväzné právne predpisy neustanovujú, že za takéto porušenie sa považuje nastúpenie a výkon služby iba pod vplyvom alkoholických nápojov. Prítomnosť alkoholu v krvi a v dychu môže byť spôsobená aj užitím kvapiek alebo iných požívatín obsahujúcich alkohol. Ak by aj správne orgány alebo súdy pripustili, že sťažovateľ skutočne užil tak vysoké množstvo švédskych kvapiek Hanus, táto skutočnosť by ho nezbavila zodpovednosti za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Bez ohľadu na to, či si sťažovateľ bol alebo nebol vedomý, že užil neprimerané množstvo kvapiek obsahujúcich alkohol, bolo jeho povinnosťou oboznámiť nadriadeného pred nástupom do služby o jeho zdravotnej indispozícii trvajúcej od rána, ktorú sa údajne snažil utlmovať užívaním švédskych kvapiek. Taktiež nemožno opomenúť, že aj samotný sťažovateľ mal určité pochybnosti o jeho riadnej spôsobilosti na výkon služby, o čom svedčí jeho snaha o vykonanie kontrolnej dychovej skúšky u ppráp. F. O.. Kasačný súd v zhode s právnym názorom krajského súdu uvedeným v napadnutom rozsudku považoval tvrdenie sťažovateľa, že v dopoludňajších hodinách chcel použiť dräger na skontrolovanie alkoholu v dychu u svojho brata F., za účelové.
25. Kasačný súd nespochybňuje zdravotné problémy sťažovateľa vyplývajúce z lekárskych nálezov predložených v správnom konaní, avšak švédske kvapky Hanus mu neboli predpísané žiadnym ošetrujúcim lekárom alebo špecialistom. Ide o voľnopredajný liek, ktorý si sťažovateľ zakúpil v lekárni a mohol a mal si prečítať vo vlastnom záujme príbalový leták informujúci o zložení lieku a jeho nažiadúcich účinkoch. Neobstojí jeho argument, že si tento liek kúpil na odporúčanie jeho ošetrujúceho lekára ani to, že ho užíva nepravidelne. Vzhľadom na to, že tento liek užíval cca už od roku 2012, mal dostatok času na získanie detailných informácii, či samotný liek, resp. aká dávka tohto lieku bude mať vplyv na jeho riadny výkon služby. Navyše informácia o obsahu alkoholu v týchto a podobných kvapkách je dostatočne všeobecne známa.
26. V súvislosti s námietkami sťažovateľa ohľadom vykonaného vyšetrovacieho pokusu kasačný súd uvádza, že ide iba o podporný dôkaz, ktorý nemal rozhodujúci vplyv na právne posúdenie veci správnymi orgánmi. Uvedené meranie malo mať len kontrolný charakter overenia množstva koncetrácie alkoholu v krvi po užití švédskych kvapiek v množstve, ktoré uviedol sťažovateľ. Dátum vypracovania posudku znalkyňou v čase jej práceneschopnosti nemá vplyv na obsah zistení a záverov, ktoré sa v ňom nachádzajú. Je nepochybné, že znalkyňa ho nevypracovala v čase práceneschopnosti, ale ide len o chybu v písaní - uvedenie nesprávneho dátumu jeho vypracovania, ktorú je možné kedykoľvek opraviť.
27. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.
28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. nepriznal a žalovanému ich nepriznal, pretože mu právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.
29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.