UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Podielnické družstvo DUNAJ, Vývojová 852, 851 10 Bratislava - Rusovce, zastúpené: JUDr. Norbert Horváth, advokát, Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, proti pôvodnému žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BA-PLO-2014/63205 zo dňa 09.07.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 212/15-148 zo dňa 13.06.2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 212/15-148 zo dňa 13.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave odmietol žalobu žalobcu doručenú krajskému súdu dňa 02.09.2015, ktorou sa sťažovateľ domáhal, aby súd Opatrenie - oznámenie žalovaného č. OU-BA- PLO-2014/63205 zo dňa 09.07.2015, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 09.07.2015 zaevidoval v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve) zmluvu č. 2014/1200/2683 o užívaní poľovného revíru Rusovce - Čunovo uzavretú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v zastúpení oprávnenými zástupcami Vodohospodárska výstavba š.p. Karloveská 2, Bratislava, Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Radničné námestie 8, Banská Štiavnica na strane jednej a Poľovníckou spoločnosťou AMICUS, Halová 18, Bratislava na stane druhej.
2. Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovaného preukázané, že Vodohospodárska výstavba štátny podnik Bratislava požiadala dňa 18.07.2014 žalovaného v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 o zaevidovanie zmluvy o užívanie Poľovného revíru Rusovce - Čunovo č. 2014/1200/2683. Žalovaný listom zo dňa 28.07.2014 štátnemu podniku vodohospodárska výstavba Bratislava, že predmetnú zmluvu nezaeviduje, pretože eviduje inú zmluvu na užívanie poľovného revíru schválenú rozhodnutím Obvodného lesného úradu Bratislava č. 858/2004 Hol zo dňa 02.03.2005 v zmysle ustanovenia § 16 ods.2 zákona o poľovníctve. Ďalej krajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že uznesením č. k. 24 OH/2015-100 zo dňa 27.02.2015 zakázal Okresnému úradu Bratislava zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 2014/11200/2683 uzatvorenú dňa 18.07.2014. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co/126/2015-156, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 3. Krajský súd zistil, že žaloba podaná žalobcom je neprípustná. Oznámenie o evidencii zmluvy č. OU- BA-PLO-2014/63205 zo dňa 09.07.2015, ktoré napadá žalobca má charakter informatívny a je procesnej povahy v zmysle ustanovenia § 7 písm. e/ S.s.p. Týmto oznámením neboli dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu.
4. Krajský súd ďalej konštatoval, že žalovaný je pri postupe podľa § 16 zákona o poľovníctve oprávnený skúmať výlučne, či zmluvu uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a ďalej, či k predloženej zmluve bola pripojená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia a je povinný skúmať, či predložená zmluva obsahuje zákonné náležitosti. Pokiaľ sa žalobca domáha posúdenia platnosti zmluvy, toto posúdenie patrí do právomoci civilného súdu.
5. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Uviedol, že žalobca má zato, že žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, konkrétne z dôvodu, že zmluva o užívaní nebola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery a nebolo zvolané v súlade s ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru a taktiež nebolo uznášaniaschopné v súlade s ust. § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, nakoľko nerozhodlo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery poľovných pozemkov začlenených do PR.
6. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.09.2017 ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s odkazom na ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve t.j. zmluvy o užívaní poľovného revíru. Vo veci zaevidovania zmluvy je príslušný okresný úrad len „evidenčným orgánom“ nerozhoduje o právach, povinnostiach alebo právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb, nevedie v predmetnej veci konanie, z toho dôvodu nemá prečo vykonávať napr. dokazovanie.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP.
8. Najvyšší súd konštatuje, že ide o spôsobilý predmet súdneho prieskumu zákonnosti, pričom poukazuje ako na prejudikatúru na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci I. a spol. proti Okresnému úradu Poprad sp. zn. 3 Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018.
9. Zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru je individuálny správny akt (opatrenie) s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z.z., čo znamená, že sa priamo dotýkajú výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. 10. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
11. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 323/1992 Zb.“) notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára.
12. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčeného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených.
13. Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru stanovuje zákon č. 274/2009 Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o nepostúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015.
14. Podľa § 467 ods. 3 O.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.