ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu) M. D., bytom Z., zast. advokátom JUDr. Mikulášom Pavlíkom, AK Michalovce, Š. Kukuru 14, proti žalovanému Okresnému úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika 32, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 04. 2014 č.: OU-TV-OSZP- 2014/004766-004, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/69/2014-47 zo dňa 25. mája 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/69/2014-47 zo dňa 25.05.2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.: OU-TV-OSZP- 2014/004766-004 zo dňa 17.04.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník Krajského súdu Košiciach.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-TV-OSZP-2014/004766-004, zo dňa 17. 04. 2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie obce Slovenské Nové Mesto zo dňa 09. 12. 2013 č. 845/2013, ktorým bol v zmysle § 44 ods. 6 písm. a/ zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami uznaný nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku žalobcu, ktoré vznikli na základe príkazu obce Slovenské Nové Mesto a bola určená výška peňažnej náhrady 25.650,06 eur. V prevyšujúcej časti nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobenej na majetku vo výške 62.705,90 eur nebol uznaný. 2. Krajský súd preskúmaním rozhodnutia Obvodného úradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia zo dňa 03. 09. 2013 č. ObÚ-TV-CO-2013/09184-12 zistil, že správny orgán nárokžalobcu na peňažnú náhradu škody na jeho majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranárskych prác pri povodniach v máji 2010 podľa jeho tvrdenia aj na základe príkazu Obvodného úradu Trebišov neuznáva. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že čerpadlo PV Sigma 400 zo záchrannej brigády HaZZ v Humennom, ktoré bolo nasadené v priestore Slovenské Nové Mesto bolo vyžiadané na zvládnutie mimoriadnej situácie Okresným riaditeľstvom HaZZ Trebišov na základe návrhu, nie príkazu krízového štábu Obvodného úradu Trebišov. S poukazom na jednotlivé konkrétne znenie ustanovení zák. č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov konštatoval, že príkazy súvisiace s výkonom a riadením záchranných prác na stupni obvod je oprávnený vydávať prednosta obvodného úradu. Z uvedených citácií vyplýva, že krízový štáb obvodného úradu nemá kompetencie a nemohol vydať príkaz na nasadenie čerpadla v danej lokalite. O nasadení čerpadla v danej lokalite rozhodol prednosta Obvodného úradu a riaditeľ OR HaZZ Trebišov a nie krízový štáb Obvodného úradu Trebišov, čím nie je splnená podmienka zákona pre priznanie nároku na peňažnú náhradu škody. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosti uvádzané pánom D. o vytvorení umelého žľabu sa nezakladajú na pravde, keďže prečerpávanie vody čerpadlom Sigma 400 sa vykonávalo v priestore starého koryta rieky Rožňava pri prekážke, ktorú tvoril priepust pod cestou 1. triedy č. 79, uvedené skutočnosti potvrdzujú katastrálne mapy a vyjadrenie starostu obce, že v danom koryte sa pri extrémnych dažďoch zhromažďuje a odvádza voda z okolitých pozemkov do rieky Bodrog. Na základe odborného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR k praktickej aplikácii zák. č. 7/2010 Z. z. bolo účastníkovi konania poskytnuté poučenie, že sa nejedná o škodu pri výkone záchranných prác, ale o povodňovú škodu. Tvrdenie žalobcu, že k zaplaveniu polí došlo iba vplyvom prečerpávania nie je pravdivé, keďže fotodokumentácia pred začatím čerpania vody vysokovýkonným čerpadlom Sigma 400 dokazuje, že okolité polia boli už zaplavené vplyvom predchádzajúcich dažďov a preto nie je možné tvrdiť, že voda sa prečerpávala už do čiastočne zaplaveného územia. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu, odboru opravných prostriedkov zo dňa 07. 11. 2013 sp. zn. OU-KE-OOP5-2013/00043/BNK a nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2013. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu sa konštatuje, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že písomný príkaz na použitie čerpadla PV Sigma 400 za účelom prečerpávania vody na pozemok M. D. krízovým štábom, resp. prednostom Obvodného úradu vydaný nebol, avšak z vyjadrení pplk. Mgr. C., terajšieho riaditeľa OR HaZZ a Ing. N. - vtedajšieho vedúceho odboru CO a KR vyplýva, a títo sa zhodli na tom, že nasadenie čerpadla Sigma do lokality Slovenské Nové Mesto nariadil vtedajší prednosta krízového štábu a zároveň aj prednosta obvodného úradu - išlo však o ústny príkaz. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že z priloženej fotodokumentácie je preukázané čiastočné zaplavenie pozemkov susediacich s pozemkom M. D.. Na základe uvedeného je možné predpokladať, avšak z predloženej fotodokumentácie to nie je jednoznačne preukázané, že v čase pred nasadením čerpadla P V Sigma 400 bol pozemok M. D. už čiastočne zaplavený.
3. Predmetom konania bola náhrada za škody vychádzajúca z ustanovenia § 44 ods. 5 zákona č. 7/2010 Z. z. len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác na základe príkazu obce. Aj keď z písomného stanoviska Obvodného úradu Trebišov zo dňa 21. 06. 2012 a 22. 10. 2012 vyplýva, že prednosta Obvodného úradu Trebišov žiadny písomný príkaz na konkrétne nasadenie síl a prostriedkov v katastrálnom území Z. v predmetnom období nevydal a že príkazy, ktoré vydával, smerovali ku koordinácii nasadzovania síl a prostriedkov v rámci okresu podľa požiadaviek jednotlivých starostov, ktorí určovali konkrétne miesta nasadenia a že za krízový štáb obvodného úradu bol pre rozhodovanie o nasadzovaní čerpadiel určený vtedajší riaditeľ OR HaZZ Trebišov, uvedené bolo vyvrátené na pojednávaní dňa 31. 08. 2013, ktoré sa konalo na Obvodnom úrade Trebišov v správnom konaní, vedenom o nároku žalobcu na peňažnú náhradu v zmysle § 44 ods. 5, 6 písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z., ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác na základe príkazu krízového štábu, za prítomnosti pplk. Mgr. C., vtedajšieho riaditeľa OR HaZZ a Ing. N., vtedajšieho vedúceho odboru CO a KR, ktorí ako členovia vtedajšieho krízového štábu zhodne potvrdili, že nasadenie čerpadla Sigma do lokality Slovenské Nové Mesto nariadil vtedajší prednosta - prednosta krízového štábu, pričom išlo o ústny príkaz. Uvedené vyplýva z informácie poskytnutej Obci Slovenské Nové Mesto Okresným úradom Trebišov, odborom krízového riadenia zo dňa 04. 11. 2013, ako aj rozhodnutia Obvodnéhoúradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia zo dňa 03. 09. 2013 č. ObÚ-TV-CO- 2013/09184-12, ktoré listiny sú súčasťou administratívneho spisu. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd námietky žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe za nedôvodné. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 250f O. s. p.
4. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (v pôvodnom konaní žalobca) v zastúpení advokátom včas opravný prostriedok. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 01.08.2016, už za účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok („SSP“), preto najvyšší súd vyhodnotil podľa § 491 ods. 1 SSP opravný prostriedok podľa SSP, ktorým je kasačná sťažnosť. Sťažovateľ namietal, že jedinou spornou otázkou celého konania je vyporiadanie sa s problematikou a to „kto vydal príkaz s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác". Nie je mu zrejmé ako si mohol krajský súd osvojiť skutočnosť, že príkaz na nasadenie čerpadiel Sigma do lokality Slovenské Nové Mesto nariadil vtedajší prednosta - prednosta krízového štábu, pričom išlo o ústny príkaz čo mali potvrdiť pplk. Mgr. C., vtedajší riaditeľ ORHaZZ a Ing. N., vtedajší vedúci odboru CO a KR ako členovia krízového štábu. Uvedené tvrdenie malo vyplývať z informácii poskytnutej obci Slovenské Nové Mesto Okresným úradom Trebišov, odborom krízového riadenia zo dňa 04.11.2013, ako aj rozhodnutia Okresného úradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia zo dňa 03.09.2013 č. ObÚ - TV - CO - 2013/09184 - 12. V zápisnici zo dňa 21. augusta 2013, ktorá by mala byť súčasťou administratívneho spisu je okrem iného uvedené: prvá strana, posledný odsek: Ing. N. - skonštatoval, že nasadenie čerpadla Sigma na tomto mieste nespochybňuje, ale čerpadlo nenasadil krízový štáb, ako to vyžaduje citácia zákona 7/2010 Z. z., ale na odporúčanie krízového štábu a žiadosti OD OR HaZZ Trebišov príkaz vydal prednosta obvodného úradu. Príkaz v písomnej forme sa v dokumentácii na odbore CO a KR nenachádza, ale je to zrejmé zo zápisov z rokovaní krízového štábu. Ukázal legislatívu (zákon č. 387/2002 a 42/1994 Z. z., z ktorej vyplýva, že príkazy na záchranné práce vydáva prednosta obvodného úradu a nie krízový štáb.
5. Sťažovateľ namietal, že jeho nárok je daný v zmysle ust. § 44 ods. 6 písm. a) zák. č. 7/2010 Z. z. svedčí podľa vedomosti žalobcu aj skutočnosť, že obec Slovenské Nové Mesto vyplatila uplatnený nárok na peňažnú náhradu všetkým osobám, ktoré o to požiadali bez výhrad, aby namietala opodstatnenosť ich nároku a to z dôvodu ako je to v danom prípade. Krajský súd neúplné zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. mája 2016 číslo konania 7S/69/2014-47 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.09.2016 k opravnému prostriedku sťažovateľa namietal, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vysporiadal a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/69/2014-47 zo dňa 25.05.2016, nakoľko Krajský súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec posúdil správne po právnej stránke. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/69/2014-47 zo dňa 25.05.2016 ako vecne správny potvrdil.
7. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
8. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí podrobne opísal skutkový stav, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie. Z obsahu spisu vyplýva, že štát pri ochrane majetkových hodnôt iných osôb vo verejnom záujme aktívne zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu tým, že na jeho poľnohospodárske pozemky prečerpával vodu. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné zistiť, na príkaz ktorého orgánu ochrany pred povodňami.
9. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
10. Ustanovenie § 44 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami má svoj právny základ v článku 20 ods. 4 Ústavy SR. Ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme. Je preto nevyhnutné v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vykladať ho ústavne konformným spôsobom. Žalovaný správny orgán nesprávne stotožňuje nárok na náhradu škody iba s existenciou písomného príkazu.
11. Prvou spornou otázkou bolo či išlo o povodňovú škodu alebo škodu spôsobenú pri výkone záchranných prác. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že povodňová škoda vzniká objektívne, je spôsobená prírodným javom povodňou tak, ako je definovaná v § 2 ods. 6 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami. V danom prípade je však nesporné aktívne konanie orgánov ochrany pred povodňami - prečerpávanie vody na pozemok žalobcu. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Trebišove vydalo dňa 08.02.2011 potvrdenie o čerpaní vody, z ktorého vyplýva, že v dňoch 17. - 19. 05. 2010 na základe rozhodnutia krízového štábu pri Obvodnom úrade v Trebišove prečerpávali vodu, ktorá ohrozovala obyvateľov a ich majetok v obci Slovenské Nové Mesto z ľavej strany štátnej cesty E79 v smere od Slovenského Nového Mesta do Borše na pravú stranu pred čerpacou stanicou Agent 007 v priestore pri mostíku pod touto cestou. Na základe informácií od Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Trebišove užívateľmi týchto pozemkov na štvorci 1701/2 sú Agroreal, a. s., Streda nad Bodrogom a SHR M. D., pozemky sa rozprestierajú v k. ú. Z. a v k. ú. N.. Prečerpávaná voda odtekala ďalej do k. ú. N. podľa výškových pomerov terénu, kde bola súčasne prečerpávaná veľkokapacitnými čerpadlami (2 ks) Povodia Bodrogu, od 18. 05. 2010 čerpadlom ZB HaZZ Humenné, čerpadlom OR HaZZ v Trebišove a čerpadlom HZÚ Bratislava do rieky Bodrog. V tomto potvrdení je aj špecifikované množstvo prečerpanej vody jednotlivými čerpadlami v jednotlivých uvedených dňoch. Z uvedeného vyplýva, že škoda spôsobená prečerpávaním vody bola spôsobená aktívnym konaním Hasičského a záchranného zboru v Trebišove. Skutočnosť, ak pozemky boli už i čiastočne zaplavené môže mať vplyv iba na výšku dohodnutej náhrady škody. Žalobca ako poškodená osoba nemôže byť vystavovaný dôkaznému bremenu v tom, aby zisťoval, kto konkrétne z orgánov ochrany pred povodňami vydal príkaz Hasičskému a záchrannému zboru na realizovanie prečerpávania. Samotná činnosť Hasičského zboru potvrdzuje existenciu príkazu.
12. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami hasičské jednotky vykonávajú povodňové záchranné práce a povodňové zabezpečovacie práce podľa osobitného predpisu v čase povodňovej situácie podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami a podľa povodňových plánov.
13. Písomný príkaz na použitie čerpadla PV Sigma 400 za účelom prečerpávania vody na pozemok M. D. krízovým štábom, resp. prednostom Obvodného úradu vydaný nebol, avšak z vyjadrení pplk. Mgr. C., riaditeľa OR HaZZ a Ing. N. - vtedajšieho vedúceho odboru CO a KR vyplýva, a títo sa zhodli na tom, že nasadenie čerpadla Sigma do lokality Slovenské Nové Mesto nariadil vtedajší prednosta krízového štábu a zároveň aj prednosta obvodného úradu - išlo však o ústny príkaz. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami nevyžaduje v ustanovení § 44 písomnú formu príkazu. Vzhľadom na to príkaz môže mať i ústnu formu a jeho existenciu možno preukazovať i svedeckými výpoveďami. Existencia ústneho príkazu bola preukázaná z vyjadrení pplk. Mgr. C., riaditeľa OR HaZZ a Ing. N. - vtedajšieho vedúceho odboru CO a KR vyplýva, a títo sa zhodli na tom, že nasadenie čerpadla Sigma do lokality Slovenské Nové Mesto nariadil vtedajší prednosta krízového štábu a zároveň aj prednosta obvodného úradu - išlo však o ústny príkaz. Senát považuje podmienku existencie príkazu za preukázanú a je nevyhnutné v ďalšom konaní preskúmať v čom konkrétne spočíva škoda spôsobená prečerpávaním vody, prípadne či ide iba o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.
14. V prípade, ak žalovaný neuzná, že išlo o konanie na základe príkazu možno vyvodzovať, že škoda bola spôsobená protiprávnym konaním a v tom prípade musí odkázať žalobcu na občiansko-právne konanie podľa princípov všeobecnej zodpovednosti za škodu.
15. Podľa § 44 ods. 5 zák. č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 sa musí uplatniť do piatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa odseku 6.
16. Senát súčasne konštatuje, že priama súvislosť ústneho príkazu s vykonávaním povodňových a zabezpečovacích prác vyplýva z listu Okresného riaditeľstva Hasičského a a záchranného zboru v Trebišove zo dňa 07.02.2011 č. ORHZ-TV-109/201, ktorým potvrdzuje množstvo prečerpanej vody čerpadlom OR HaZZ Trebišov dňa 19.05.2010.
17. Senát ďalej zistil, že prvostupňové rozhodnutie Obce Slovenské Nové Mesto č. 431/2013 zo dňa 10.06.2013, ktorým bol sporný nárok na peňažnú náhradu v časti neuznanej škody vo výške 62.705,90 € postúpený Obvodnému úradu Prešov, bolo v celom rozsahu zrušené (vrátane postúpenej časti) rozhodnutím Obvodného úradu Prešov číslo 2013/00826 zo dňa 17.05.2013 a vrátené obci na ďalšie konanie. Vzhľadom na to tento nárok nemohol byť predmetom „neuznania nároku“ rozhodnutím Obvodného úradu Trebišove ObÚ-TV-Co-2013/909184-12 zo dňa 03.09.2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmé, či Obvodný úrad Trebišov konal z úradnej povinnosti, alebo na návrh. Rozhodnutie je zmätočné, pretože jeho predmet konania bol vrátený Obci Slovenské Nové Mesto na ďalšie konanie.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že M. D. nárok na náhradu celej škody uplatnil dňa 04.06.2010 na Obci Slovenské Nové Mesto. Preto, ak obec tento nárok neuznáva, v neuznanej časti ho musí postúpiť okresnému úradu. Ak okresný úrad nárok žalobcu uplatnený podaním zo dňa 04.06.2010 neuznáva, musí v rozhodnutí odkázať žalobcu na občiansko-právne konanie. Vlastník pozemku dotknutý povodňovými záchrannými prácami nemusí vedieť, kto konkrétne vydal príkaz na ich vykonanie, preto mu zákon v § 44 ods. 5 zák. č. 7/2010 dáva možnosť uplatniť nárok na obci. Zistenie konkrétneho zodpovedného orgánu ochrany pred povodňami je vecou dokazovania, ktorému musí obec nárok postúpiť. Je potrebné si uvedomiť, že ide o škodu spôsobenú v dôsledku aktívneho konania orgánov štátu počas povodní. Išlo o úradnú činnosť orgánov ochrany pred povodňami, v dôsledku ktorej došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu tým, že na jeho pozemky bola vo verejnom záujme prečerpávaná voda. V konaní je nevyhnutné ustáliť druh spôsobenej škody, identifikovaním parciel, na ktorých bola spôsobená, prípadne jednoznačne vylúčiť vznik majetkovej škody.
19. Zákon č. 7/2010 Z.z. je založený na princípe, že náhrada škody sa dohodne s poškodeným a uzná. Zákon nemá právne mechanizmy na riešenie sporu o výšku náhrady škody. Preto podľa tohto zákona možno riešiť iba základ nároku na náhradu škody t.j. či je daná zodpovednosť štátu. V prípadoch spornej výšky sa vec subsidiárne rieši v civilnom sporovom konaní § 128 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
20. Najvyšší súd ako kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 2 SSP nároku na náhradu trov konania (trov kasačného konania i trov konania pred krajským súdom) tak, že podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozsudku súdny úradník krajského súdu.
21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.