UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Bc. X. D., T., zastúpený: JUDr. Miroslav Ňuňuk, advokát, Cintorínska 22, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OPS2- 94/2013 zo dňa 11. septembra 2013, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/230/2013-46 zo dňa 10. mája 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/230/2013-46 zo dňa 10. mája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 99 písm. g/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/230/2013 z dôvodu, že v tomto konaní odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutia žalovaného, ktorými bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR a ktoré boli základom pre rozhodnutia žalovaného napadnuté žalobou v tomto konaní boli zrušené, a preto odpadol dôvod na pokračovanie v tomto konaní. Služobný pomer žalobcu naďalej trvá, a preto neexistuje dôvod, prečo by mal žalobca uhradiť pomernú časť nákladov spojených so vzdelaním na Akadémii Policajného zboru v Bratislave pre nezotrvanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru.
II.
2. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že napriek právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/105/2013-131 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/56/2015 žalovaný do dňa podania kasačnej sťažnosti vo veci opätovne nerozhodol, čím žalobca nie je stále príslušníkom Policajného zboru SR, a teda dôvod odpadnutia dôvodu na pokračovanie v konaní naďalej trvá.
3. Na základe meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 5S/105/2013 došlo síce k zrušeniu rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-5/2013 zo dňa 22.02.2013 o prepustení zo služobného pomeru, no touto skutočnosťou sa automaticky nezakladá zánik rozhodnutia napadnutého žalobou v tomto konaní, ktoré až do jeho zrušenia ostáva v platnosti, čím je voči žalobcovi zachovaná existencia pohľadávky žalovaného.
4. Zastavením konania na základe napadnutého uznesenia bude podľa žalobcu obnovený stav, kedy môže žalovaný pokračovať vo vymáhaní tejto pohľadávky založenej práve na základe žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KM-OPS2-94/2013 zo dňa 11.09.2013 a to aj formou exekučného konania.
5. Na záver žalobca poukázal na to, že v čase pominutia dôvodu na prerušenie konania, t.j. v čase doručenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžo/56/2015 uplynula aj prekluzívna lehota na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle § 62 a nasl. a § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, čím neexistuje iný prostriedok na zabezpečenie jednoznačnej právnej istoty než rozhodnutie v tomto konaní.
III.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 11.11.2013.
IV.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1, 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
8. Podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Krajský súd dospel k záveru, že po zrušení rozhodnutí žalovaného, ktorými bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR a ktoré boli základom pre rozhodnutia žalovaného v tomto konaní, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.
11. Najvyšší súd konštatuje, že s uvedeným záverom krajského súdu sa nemožno stotožniť. Napadnuté rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI-419/2013 zo dňa 27.05.2016 v spojení s druhostupňovým administratívnym rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. KM-OPS2-94/2013 zo dňa 11.09.2013 naďalej formálne existujú ako individuálny správny akt, ktorý nadobudol právoplatnosť. Je obsiahnuté v administratívnej evidencii a z formálnej stránky právoplatnosti je záväzné. Napriek skutočnosti, že vyššie uvedené administratívne rozhodnutia stratili materiálny základ podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP. Strata materiálneho základu rozhodnutia o úhrade nákladov spojených so zabezpečovaním získania kvalifikácie vydaného podľa § 143 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,... musí byť autoritatívne konštatovaná práve jeho zrušením. V danom prípade naviac ide o rozhodnutie na plnenie, ktoré je exekučným titulom. Stratu materiálneho základu rozhodnutia preto nemožno konštatovať iba záznamomv spise, odkazom na zrušenie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru.
12. Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupom v zmysle názoru kasačného súdu, uvedeného vyššie, vec opätovne prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť. Súčasne rozhodne o trovách konania vrátane trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP.
13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.