ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): W. P., nar. XX. XX. XXXX, ŠT., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) MH Invest s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, 2) Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná zložka, Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OOP3-2016/034211 zo dňa 25. 08. 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/38/2016-308 zo dňa 20.11.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/38/2016-308 zo dňa 20.11.2018 z a m i e t a.
Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2016/034211 zo dňa 25.08.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán čiastočne zmenil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 20. 05. 2016 pod č. OU-NR-OSZP3-2016/013719-10/F40 tak, že I. „v bode A) výrokovej časti rozhodnutia doterajší popis rozsahu objektov vymazáva a na jeho miesto zapisuje nasledovné znenie: V rozsahu objektov: SO 751.1 - retenčná nádrž so vsakovacím objektom + prepojovacie potrubie D5 medzi SO 751.1 a SO751.2 - PVC DN 400, dĺžka 316 m, 210,25 m x 20 m s uvažovaným objemom retenčnej nádrže pri hĺbke 1 m - 4 989 m3 a pri maximálnej hĺbke 2 m - 11 542 m3, SO 751.2 - retenčná nádrž so vsakovacím objektom 369,735 m x 20 m s uvažovaným objemom retenčnej nádrže pri hĺbke 1 m - 8 773 m3 a pri maximálnej hĺbke 2 m - 20 298 m3, SO 751.3 - retenčná nádrž so vsakovacím objektom 132,37 m x 20 m s uvažovaným objemom retenčnej nádrže pri hĺbke 1 m - 3 141 m3 a pri maximálnej hĺbke 2 m - 7 267 m3,
II. v bode B) výrokovej časti opravuje maximálnu kapacitu všetkých troch retenčných nádrží z nesprávne uvedenej (pri hĺbke 2 m) 70 947 m3 na projektovanú kapacitu 39 107 m3“. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.
2. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2016 pod č. OU-NR-OSZP3- 2016/013719-10/F40 povolil stavebníkovi Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48 302 392 osobitné nakladanie s vodami pre v rozhodnutí špecifikované vodné stavby:
A. podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s § 66 ods. 1 zák. č. 60/1976 Zb. (stavebný zákon) pre vybudovanie stavebných objektov (vodných stavieb) „SO 751 Retenčné nádrže“ v rozsahu objektov špecifikovaných v rozhodnutí, B. podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách pre osobitné užívanie vôd - ich vzdúvanie a iný spôsob akumulácie povrchových vôd, C. podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, keďže ide o osobitné užívanie vôd - vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd.
3. Krajský súd konštatoval, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť.
4. Krajský súd zistil, že žalobca v rámci žalobných dôvodov argumentoval aj tým, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. V tejto súvislosti krajský súd poznamenal, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ
- Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU- NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 26S/3/2016. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť, ktorá nebola súdom odložená, v dôsledku čoho toto rozhodnutie zaväzovalo správne orgány konajúce v stavebnom konaní a vychádzal z neho aj správny pri rozhodovaní o správnej žalobe (§ 135 ods. 1 SSP).
5. Krajský súd sa stotožnil so závermi žalovaného uvedenými v jeho písomných vyjadreniach a zároveň konštatoval, že prezentované námietky žalobcu nesmerujú voči technickému a ani stavebnému vyhotoveniu povoľovaných stavieb. Zistené chyby vo výpočte objemov retenčných nádrží boli odstránené v zmeňujúcom rozhodnutí žalovaného. Správnemu súdu neprináleží zaoberať sa preskúmavaním iných rozhodnutí vydaných v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselnéhoparku a ani prípadných pochybení a nedostatkov v iných správnych konania, na ktoré opakovane poukazoval žalobca.
6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Za prvý žalobný a veľmi podstatný dôvod nezákonnosti celého administratívneho procesu označil, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Mal za to, že neobstojí poukaz na § 32 ods. 2 stavebného zákona, ktorým konajúce orgány verejnej správy v tomto procese zdôvodňovali takýto postup v podobe legitímnosti „preskočenia“ územného konania.
7. Sťažovateľ namietal, že strategický park nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitry, a že v prípade povoľovaných stavieb vôbec nešlo o prípad predpokladaný hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona v tom zmysle, že by sa malo ísť o stavbu spadajúcu pod pojem umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku, tak ako to upravuje zmieňovaná právna norma v § 32 ods. 2 stavebného zákona V prvostupňovom správnom rozhodnutí je explicitne uvedené, s čím sa stotožnil aj odvolací správny orgán (žalovaný), a to, že pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 zákona č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom správny orgán tu poukazuje na osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR, ktoré vydalo pre navrhovanú akciu (výstavba strategického parku) osvedčenie o významnej investícii. Sťažovateľ ďalej podrobne analyzoval, že strategický park v Nitre definovaný osvedčením vydaným pre MH Invest, s.r.o. nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitra. Konkrétne v textovej časti ÚPN - mesta Nitra v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „Zástavba“ v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie:... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitovaný spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru).
8. V správnej žalobe ďalej namietal skutočnosť, že samotný strategický park, v rámci ktorého sa má realizovať významná investícia (výstavba automobilového závodu - Automotive Nitra project), ktorej súčasťou je povoľovaná stavba, nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Takéto administratívne konanie jednoznačne malo predchádzať všetkým ostatným konaniam, a to tak zisťovaciemu konaniu na zámer „Automotive Nitra project“, či „Automotive Nitra project - Fáza 2“, a teda aj všetkým povoľovacím konaniam, keďže nemôže dôjsť k posudzovaniu a následnému povoľovaniu jednotlivých investícii v rámci strategického parku, keď nebol posúdený samotný strategický park. V tomto kontexte konkrétne poukazoval na znenie zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých, konkrétne na znenie § 18 ods. 2 písm. b) pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je teda zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov.
9. Ďalej namietal, že správny súd však opomenul pri svojom zdôvodnení prihliadnuť na zásadu dvojinštančnosti konania, ktorú je nutné považovať za jednu zo základných zásad celého správneho konania, keďže vyjadruje právo účastníkov konania, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo preskúmané nezávislým a nestranným orgánom, ktorý posúdi, či vydaním prvostupňového rozhodnutia boli porušené práva garantované právnym poriadkom štátu. Treba si totiž uvedomiť, že aj podľa čl. 5 ods. 3 smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu, Štátnu správu za okresný úrad vykonáva vecne príslušný odbor okresného úradu, teda, pokiaľ ide o výkon štátnej správy vykonávanej jednotlivými odbormi (či už odborom opravných prostriedkov alebo odborom starostlivosti o životné prostredie), vždy ide o výkonštátnej správy toho daného jedného okresného úradu ako správneho orgánu. Pokiaľ na prvom stupni rozhodol Okresný úrad v Nitre prostredníctvom odboru starostlivosti o životné prostredie, nemohol vo veci na druhom stupni rozhodovať ten istý okresný úrad, len v rámci iného odboru, keďže tým nie je naplnená zákonná náležitosť, že odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
10. Ďalej tvrdil, že správny súd sa nezaoberal s jeho žalobnými dôvodmi ohľadom toho, že nemal osobne doručené upovedomenie o konaní ústneho pojednávania (ako namietal v žalobe), pokiaľ bola táto písomne doručovaná stavebníkovi osobne teda mimo verejnej vyhlášky došlo k zrejmému znevýhodneniu účastníkov konania.
11. Sťažovateľ navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.05.2019 ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov („stavebný zákon“) ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
13. V záväznom stanovisku mesta Nitra č. 22396/2015 zo dňa 15.12.2015, v rámci ktorého mesto overilo dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom mesta Nitra. Toto vyjadrenie bolo podkladom pre špeciálny stavebný úrad, že stavba sa realizuje v súlade so schváleným ÚPN Mesta Nitry. Teda aj na základe tohto stanoviska mesta ako orgánu územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie.
14. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Na predmetnú investíciu bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14.01.2016 o významnej investícii podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže sa územné rozhodnutie pre umiestnenie strategického parku nevyžadovalo, mesto Nitra ako orgán územného plánovania overilo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využitím územia určenom v územnom pláne mesta. Záväzné stanovisko mesta Nitry bolo v zmysle § 120 ods. 2 stavebného zákona podkladom pre vydanie žalobou napadnutého stavebného povolenia, nakoľko stavebné povolenie možno vydať len na základe tohto stanoviska. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Je potrebné podotknúť, že obstarávateľom a schvaľovateľom územného plánu je príslušná obec, ktorá formou VZN schváli územný plán a jeho záväznú časť. Z uvedeného teda vyplýva, že iba obec môže vydať stanovisko (územnoplánovaciu informáciu) o tom, či navrhovaná investícia je alebo nie je v súlade so schváleným územným plánom, a teda nejde o prejudiciálnu otázku, ktorú by si mal správny orgán overovať v ďalšom správnom konaní.
15. Žalovaný uviedol, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzovalpredložený zámer navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní, ktorý spĺňal prahové hodnoty pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe 8 zákona č. 24/2006 Z. z. s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. Z tohto konania vychádzal prvostupňový orgán pri vydávaní stavebného povolenia na predmetné stavby. V danom prípade špeciálny stavebný úrad vychádzal z potvrdenia príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie č. OU-NR-OSZP3- 2016/014931 zo dňa 23.03.2016, podľa ktorého povoľované stavby sú z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015 (právoplatné 28.12.2015). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie je toho názoru, že postup v konaní Krajského súdu Nitra bol pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zákonný a vecne správny, keďže vychádzal z právoplatných rozhodnutí doteraz v danej veci vydaných.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol.
17. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ namietal procesné vady týkajúce sa podkladových rozhodnutí (neexistencia územného rozhodnutia, namietané rozhodnutie zo zisťovacieho konania), ktoré následne spôsobujú i vadu napadnutého rozhodnutia, ktoré naň nadväzuje. Sťažovateľ tvrdil nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 59 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok s tým, že odvolací orgán mal preskúmať odvolanie v celom rozsahu (t.j. vrátane existencie územného rozhodnutia). Z obsahu kasačnej sťažnosti samostatné dôvody, týkajúce sa výlučne napadnutého rozhodnutia (povolenia na osobitné nakladanie z vodami), kasačný súd nezistil.
18. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
19. Rozhodnutie žalovaného zo zisťovacieho konania číslo: OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.12.2015, podľa ktorého navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa po ukončení zisťovacieho konania posudzovať nebude. Toto podkladové rozhodnutie je samostatným spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti, a preto v zmysle § 27 ods. 1 SSP sa nepreskúmava v spojení s napadnutým rozhodnutím (tomu zodpovedá i poučenie opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia). Správny súd preto nemal v tomto konaní právomoc zaoberať sa prieskumom tohto rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP.
20. Pokiaľ ide o absenciu územného rozhodnutia, kasačný súd poukazuje na správny výklad žalovaného, že podľa § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov („stavebný zákon“) ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. V záväznom stanovisku č. 22396/2015 zo dňa 15.12.2015 k stavbe „AutomotiveNitra Project“ Mesto Nitra overilo dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia pod položkou E3 - Inžinierske stavby (stavebný objekt SO 751 retenčné nádrže).
21. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
22. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 50/1976Zb. (stavebný zákon) Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 <. neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b <. vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
23. Spôsob preskúmavania zákonnosti záväzného stanoviska je ustanovený v § 140b ods. 6 Stavebného zákona.
24. Podľa § 140b ods. 6 zák. č. 50/1976Zb. (stavebný zákon). Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
25. Kasačný súd zistil, že sťažovateľ v odvolaní zo dňa 01.0.2016 proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 20. 05. 2016 pod č. OU-NR-OSZP3-2016/013719-10/F40 nenamietal skutočnosti týkajúce sa záväzného stanoviska Mesta Nitra č. 22396/2015 zo dňa 15.12.2015 k stavbe „Automotive Nitra Project“, ktorým Mesto Nitra overilo dodržanie súlad povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia pod položkou E3 - Inžinierske stavby (stavebný objekt SO 751 retenčné nádrže). Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu napadnutom odvolateľom (sťažovateľom). Pokiaľ išlo o dvojinštančnosť, druhostupňové rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov. Zásada dvojinštančného administratívneho konania nie je narušená, ak druhostupňový orgán pôsobí v rámci právnej subjektivity toho istého správneho orgánu. Obdobne možno poukázať na rozhodovanie o rozklade vedúcim ústredného orgánu štátnej správy v zmysle § 61 Správneho poriadku.
26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľ v tomto konaní nemal úspech a náhradu trov nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP), žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti.
27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.