3Sžk/20/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: SLOVAK FINANCE s.r.o., so sídlom Medveďovej 15, 851 04 Bratislava, IČO: 36 810 932, v zastúpení JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o žalobe proti inému zásahu žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/34/2017-48 zo dňa 10.05.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/34/2017-48 zo dňa 10.05.2018 z a m i e t a. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. 1. Na základe spotrebiteľského podnetu doručeného a evidovaného u Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj (ďalej aj len „Inšpektorát SOI pre Nitriansky kraj“) pod č. 651/2016 vo veci podozrenia na stáčanie kilometrov bola u žalobcu v dňoch 06.10.2016, 11.10.2016 a 26.10.2016 vykonaná kontrola zameraná na preverenie stavu kilometrov jazdeného motorového vozidla AUDI A6 3.0 TD quattro tiptronic 171kW, 4d. VIN číslo WAUZZZ4F68NO89553 v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) a zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej aj len „zákon č. 128/2002 Z. z.“).

2. Kontrolou bolo zistené, že ak došlo neoprávnene k manipulácii s počítadlom (odometrom) prejdenej vzdialenosti, za daných okolností nie je možné určiť, ktorá osoba s týmto počítadlom neoprávnene manipulovala.

3. K tomuto záveru zistení prokuristka kontrolovaného subjektu Mgr. Karolina Gyöpös Berecky uviedla, že jej neznáma osoba obvinila neprávom spoločnosť SLOVAK FINANCE s.r.o., preto požiadala o poskytnutie mena podávateľa podnetu.

4. Na žiadosť žalobcu zo dňa 27.10.2016 Inšpektorát SOI pre Nitriansky kraj listom č. 3005/04/16 zo dňa 14.11.2016 žalobcovi oznámil, že na základe usmernenia zo strany nadriadeného orgánu - Ústredného inšpektorátu SOI v Bratislave, sú inšpektori pri výkone kontroly povinní utajovať meno podávateľa podania (s výnimkou, pod ktorú nie je možné daný prípad subsumovať), a preto identifikačné údaje autora spotrebiteľského podania č. 651/2016 mu nemôže sprístupniť.

5. Svoje nesúhlasné stanovisko žalobca uviedol v odvolaní, argumentujúc, že konanie podľa zákona č. 128/2002 Z. z. sa v zásade spravuje (§ 12) zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej aj len „Správny poriadok“) a potom podľa § 23 ods. 1 toho zákona má účastník konania o. i. právo dostať informáciu zo spisov. A keďže tak zákon č. 128/2002 Z. z. a ani zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov (ďalej aj len „zákon o ochrane spotrebiteľov“) neobsahuje žiadne ustanovenie zakazujúce prezradiť identitu osoby, ktorá je autorom spotrebiteľského podnetu, žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia vydaného formou listu a vyhovenie jeho žiadosti.

6. Žalovaný považoval za správny záver Inšpektorátu SOI pre Nitriansky kraj a v odpovedi listom č. 585/52/16 zo dňa 07.12.2016 poukázal na ust. § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), podľa ktorého bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby nie je možné osobné údaje podávateľa podnetu č. 651/2016 sprístupniť.

7. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.01.2017 a postúpenou Krajskému súdu v Nitre dňa 01.03.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť pretrvávajúci protiprávny stav spočívajúci v odopretí poskytnutia informácií o podávateľovi spotrebiteľského podnetu evidovaného pod č. 651/2016 v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska, teda tak ako o to žalobca žiadal a uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi požadované informácie v lehote 30 dní. Žaloba bola podaná v právnom režime ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

8. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 23Sa/34/2017-48 zo dňa 10.05.2018 žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.

9. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, že požadované identifikačné údaje podávateľa spotrebiteľského podnetu č. 651/2016 neboli žalobcovi sprístupnené v súlade so zákonnými ustanoveniami a že týmto postupom nebolo žiadnym spôsobom porušené ani právo žalobcu na nahliadnutie do spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku. Svoj názor podporil aj ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorého účelom je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Dôvodil ďalej krajský súd, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, tieto povinná osoba smie sprístupniť len vtedy, ak a) to ustanovuje osobitný zákon (resp. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) alebo b) s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Zároveň ale žiadne zákonné ustanovenie neukladá povinnej osobe (v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.) povinnosť požiadať dotknutú osobu o takýto súhlas.

10. Preskúmaním administratívneho spisu krajský súd zistil, že dokument udeľujúci súhlas podávateľa spotrebiteľského podnetu netvorí jeho súčasť. Absencia takéhoto súhlasu preto neumožnila žalovanému sprístupniť údaje požadované žalobcom vo vzťahu k spotrebiteľskému podnetu č. 651/2016. Nemohol preto žalovaný svojvoľne požadované informácie poskytnúť, inak by konal aj v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

II.

11. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

12. Žalobca sa s právnym posúdením veci krajským súdom nestotožnil. Právne hodnotenie krajského súdu považuje za svojvoľné a poukazoval, že žalobca ako účastník konania nežiadal o nahliadnutie do spisu, ale požiadal o získanie informácií zo spisu, čo považuje za plne súladné s ust. § 23 Správneho poriadku.

13. Žalobca uviedol, že v slovenskom právnom poriadku existujú právne predpisy, ktoré kontrolným orgánom priamo ukladajú povinnosť chrániť identitu oznamovateľa, napr. zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takáto úprava však nie je obsiahnutá v zákone o kontrole vnútorného trhu, čo žalovaný, súc si vedomý toho, že absenciu právnej normy nahradil interným usmernením ako podzákonnou normou. Odopretie sprístupnenia požadovaných informácií vo veci spotrebiteľského podnetu č. 651/2016 nemá oporu v zákone a týmto je žalobcovi pretrvávajúco odopierané jeho procesné právo v zmysle § 23 Správneho poriadku.

III. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Námietky uvádzané sťažovateľom považoval za neopodstatnené a nemajú vplyv na skutočnosť, že stanovisko žalovaného uvedené v odpovedi na odvolanie zo dňa 07.12.2016 sp. zn. 585/52/16 bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

IV. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) sa najprv zaoberal formálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), osobou oprávnenou na jej podanie (§ 442 ods. 1 SSP) a sťažovateľ je riadne zastúpený (§ 449 ods. 1 SSP). Následne preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre v medziach sťažnostných bodov (§ 440 v spojení s § 453 ods. 1 SSP), pričom jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) nie je dôvodná, a preto jej nie je možné vyhovieť.

16. V posudzovanej veci kľúčovou otázkou bolo posúdiť, či nesprístupnením žalobcom požadovaných osobných údajov podávateľa spotrebiteľského podnetu č. 651/2016 došlo k inému zásahu žalovaného do práv žalobcu ako to predpokladá ust. § 252 ods. 1 SSP.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré korešpondujú s právnym názorom žalovaného. Tieto vytvárajú dostatočné východiská pre zamietnutie žaloby krajským súdom pre jej nedôvodnosť tak, ako to urobil krajský súd uznesením č. k. 23Sa/34/2017-48 zo dňa 10.05.2018.

18. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

19. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

20. Podľa § 23 ods. 3 Správneho poriadku vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. osobitnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia“) zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.

23. Podľa § 22 ods.1 zákona č. 122/2013 Z. z. (povinnosť mlčanlivosti) prevádzkovateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. 24. Žalobou sa žalobca domáhal odstránenia pretrvávajúceho stavu spočívajúceho v odopieraní práva žalobcu na poskytnutie osobných údajov oznamovateľa spotrebiteľského podnetu evidovaného u Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pod č. 651/2016 v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť požadované údaje žalobcovi poskytnúť v lehote 30 dní.

25. Uvedený stav vznikol ako dôsledok výkonu kontroly inšpektormi Inšpektorátu SOI pre Nitriansky kraj vo veci podozrenia z manipulácie s počítadlom prejdených kilometrov jazdeného motorového vozidla AUDI A6 3.0 TD quattro tiptronic 171kW, 4d. VIN číslo WAUZZZ4F68NO89553 v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a zákona č. 128/2002 Z. z. Kontrola dospela k zisteniu, že ak došlo neoprávnene k manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, za daných skutkových okolností nie je možné určiť, ktorá osoba s týmto počítadlom (odometrom) neoprávnene manipulovala. Pri tomto výsledku zistení žalobca podanie podnetu považuje za neoprávnené obvinenie spoločnosti žalobcu a preto bezprostredne na výsledok kontroly požiadal o poskytnutie údajov týkajúcich sa podávateľa tohto podnetu.

26. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobcom tvrdená a argumentovaná nezákonnosť, nemá oporu v žiadnej právnej norme.

27. Vo veci je nesporným, že žalobca žiadajúc o poskytnutie identity oznamovateľa spotrebiteľského podnetu č. 651/2016, i keď postupom podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, sa domáhal sprístupnenia osobných údajov oznamovateľa v rozsahu meno, priezvisko a bydlisko oznamovateľa. Právo žalobcu ako účastníka administratívneho konania na nazeranie do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa musí realizovať tak, aby bola zachovaná ochrana osobných údajov. Vzhľadom na povahu žalobcom požadovaných údajov, keďže sa jedná o osobné údaje oznamovateľa, nemožno tieto údaje v rámci výkonu práva na nazeranie do administratívneho spisu sprístupniť.

28. Pôsobnosť a oprávnenia Slovenskej obchodnej inšpekcie pri výkone kontrolnej činnosti upravuje zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien. Uvedený zákon neobsahuje žiadne ustanovenia upravujúce nakladania s osobnými údajmi oznamovateľov podnetov, a preto žalovaný je povinný pri výkone svojej právomoci postupovať v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na tieto závery považoval námietky žalobcu vznesenév kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

30. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.