3Sžik/2/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členiek senátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Anny Peťovskej PhD. v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou, Námestie slobody č. 5, Vranov nad Topľou, proti sťažovateľke (pôvodne žalovaná): Obec Nová Kelča, Nová Kelča č. 72, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., so sídlom Ul. 1. mája č. 1246, Vranov nad Topľou, za účasti: F. T., Ul. W., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j. 92/1/2016 zo dňa 19.04.2016, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/43/2016-88 zo dňa 27. júna 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/43/2016-88 zo dňa 27. júna 2017 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1S/43/2016-88 zo dňa 27. júna 2017 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie starostky Obce Nová Kelča, č. 92/1/2016 zo dňa 18.05.2016 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že F. T. písomným podaním zo dňa 06.04.2016 žiadal o sprístupnenie dokumentov Obce Nová Kelča podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). V žiadosti uviedol, že podľa uvedeného zákona žiada obec ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona a ako žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o konkrétne sprístupnenie dokumentov a to: 1. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce prijaté obcou dňa 21.11.1998,

2. uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2012, 3. uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2013, 4. zoznam uzavretých zmlúv a dodatkov zmlúv Obcou Nová Kelča v roku 2012 - stačí uviesť dátum zmluvy, predmet zmluvy, zmluvné strany, suma eur zmluvného dojednania a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bola schválená zmluva, 5. zoznam uzavretých zmlúv a dodatkov zmlúv Obcou Nová Kelča v roku 2013 - stačí uviesť dátum zmluvy, predmet zmluvy, zmluvné strany, suma eur zmluvného dojednania a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bola schválená zmluva, 6. informáciu, kto Obci Nová Kelča poskytoval právne služby v roku 2012 - stačí uviesť meno poskytovateľa právnej služby, dojednaná suma eur za právne služby a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bolo schválené poskytovanie právnej služby, 7. informáciu, kto Obci Nová Kelča poskytoval právne služby v roku 2013 - stačí uviesť meno poskytovateľa právnej služby, dojednaná suma eur za právne služby a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bolo schválené poskytovanie právnej služby.

3. Žalovaná o predmetnej žiadosti rozhodla tak, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nevyhovela žiadosti o poskytnutie informácie v bodoch 2. až 5., ktorá bola obci doručená od F. T.. Argumentovala, že informácie v bodoch 2., 3., 4., 5. nemôžu byť žiadateľovi poskytnuté, keďže sú predmetom súdneho konania a predmetom vyšetrovania na KR PZ v Prešove, odbore kriminálnej polície podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj obec nevedie informácie požadované v bodoch 4. a 5. v požadovanej štruktúre.

4. Na základe odvolania F. T. rozhodla starostka obce rozhodnutím zo dňa 18.05.2016 pod č. j.: 92/1/2016 ako odvolací orgán podľa § 5, § 7 ods. 1 správneho poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Výrok rozhodnutia bol odôvodnený tým, že informácie v bodoch 2. až 5. nemôžu byť poskytnuté, keďže sú predmetom súdneho konania a predmetom vyšetrovania na KR PZ v Prešove, odbore kriminálnej polície, podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj obec nevedie informácie v požadovanej štruktúre v bodoch 4. a 5. Súčasne starostka obce ako odvolací orgán uviedla, že k trojdňovému omeškaniu došlo z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z tohto dôvodu sa ospravedlňuje a podnet na vládny audit bol podaný obcou.

5. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou podala Obci Nová Kelča protest prokurátora sp. zn. Pd 48/16/7713-6 zo dňa 06.07.2016, ktorý bol Obci Nová Kelča doručený dňa 13.07.2016. Obec Nová Kelča rozhodnutím č. 225/92/1/2016 zo dňa 14.09.2016, doručeným Okresnej prokuratúre Vranov nad Topľou dňa 19.09.2016 nevyhovela protestu prokurátora.

6. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou žalobou zo dňa 14.11.2016 napadla predmetné rozhodnutia žalovanej a starostky žalovanej a navrhla, aby súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušil obe rozhodnutia, pretože tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru, povinná osoba pri vybavovaní žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií porušila zákon o slobode informácií. Povinná osoba nedodržala 8 dňovú lehotu na vybavenie žiadosti tak, ako to ukladá § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií. Povinná osoba porušila povinnosti povinnej osoby podľa § 8 až § 12 zákona o slobode informácií. Pri informáciách v bodoch 2. až 5. žiadosti oprávnenej osoby sa jedná o uznesenia obecného zastupiteľstva za roky 2012 - 2013 a zmluvy a dodatky k nim, uzatvorené Obcou Nová Kelča v rokoch 2012 - 2013. V žiadnom prípade sa nejedná o informácie, ktoré predpokladá, resp. na ktoré poukazuje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií a poskytnutím uznesení, či zmlúv by nedošlo k narušeniu rozhodovacej činnosti súdu, medzinárodných súdnych orgánov, ani orgánov činných v trestnom konaní. Bežne sa totiž uznesenia obecných zastupiteľstiev i zmluvy, uzatvárané obcami zverejňujú na webových stránkach obcí. Okrem toho, podľa § 12 ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné.

7. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že z ustanovenia § 22 ods. 1 zákonač. 211/2000 Z. z. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie musí byť vydané v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Z rozhodnutí Obce Nová Kelča a rozhodnutí starostky tejto obce nemožno v žiadnom prípade zistiť, na základe akej správnej úvahy tieto správne orgány dospeli k záveru, že informácie požadované pánom F. T. možno subsumovať pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. Napriek uvedenému nedostatku, podľa názoru krajského súdu, v žiadnom prípade požadované informácie obecný úrad nemôže odmietnuť poskytnúť z uvedeného dôvodu, pretože žiadateľ nežiadal poskytnutie informácie o priebehu súdneho konania a skutočnosť, že ním požadované informácie sú predmetom súdneho konania je pre poskytnutie informácie irelevantná.

8. V súvislosti s neposkytnutím informácie v bodoch 4. a 5. žiadosti z dôvodu, že povinná osoba ich nevedie v požadovanej štruktúre krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017, ktorý v skutkovo obdobnej veci uviedol, že ak je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy, jeho povinnosťou je primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol. Pokiaľ zistí, že požadovanými informáciami fakticky disponuje, je povinný ich žiadateľovi poskytnúť, okrem prípadu, že sa jedná o výluku v zmysle zákona o slobode informácií. Pri výklade zákonnej výluky z povinnosti poskytnúť informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť stačí púhe mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a prípadmi, kedy je nevyhnutné s týmito údajmi vykonávať ďalšie spracovanie, t. j. nad rámec jednoduchého uvedenia do odpovede na žiadosť. Pojem vytváranie nových informácií predstavuje pojem natoľko neurčitý, že pri jeho aplikácii je potrebné zo strany povinných subjektov starostlivo dbať o to, aby bol vykladaný ústavne komfortným spôsobom, teda spôsobom, ktorý nebude neprimerane zužovať rozsah ústavou zaručeného práva na informácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie (zhromaždenie) požadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi, a keď už pôjde o vytvorenie novej informácie, nemožno vychádzať len z pracnosti, či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu odpovede na žiadosť (zhromaždenie informácií). Prístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly verejnej správy občanmi a v záujme, čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky. Neobmedzuje sa teda iba na poskytovanie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k dispozícii, ale nijako nevylučuje, ale naopak, predpokladá, že požadované informácie, dostupné v rámci právomoci tohto orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti. Nutnosť vyhľadania informácií nepredstavuje žiaden dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňovali ju žiadateľovi neposkytnúť.

9. Krajský súd poukázal aj na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, teda Obecného úradu Nová Kelča nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, a preto preň platí fikcia vydaného rozhodnutia, ktorým žiadosti nebolo vyhovené, z čoho vyplýva, že každé fiktívne rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože toto rozhodnutie nemá odôvodnenie.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S. s. p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec Obci Nová Kelča na ďalšie konanie, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

11. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote žalovaná kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S. s. p. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že nesprávne právne posúdenie sa týka § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., pretože v tomto ustanovení zákona, definovaný typ informácie, ktoré nepodliehajú zverejneniu nie je taký, aký ho podal krajský súd v napadnutom rozsudku. Podľa sťažovateľky zákon č. 211/2000 Z. z. nestanovuje špeciálnu kategóriu povinnej osoby, ktorá byexkluzívne bola oprávnená použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ cit. zákona pri odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácie. Výklad podaný žiadateľom by znamenal, že žiadna iná povinná osoba, ktorých okruh je podľa § 2 cit. zákona skutočne široký a rôznorodý by stratili možnosť nesprístupniť takú informáciu, ktorá sa týka akéhokoľvek súdneho konania, konania pred medzinárodným súdnym orgánom alebo konania pred orgánom činným v trestnom konaní. Krajský súd uvádza v napadnutom rozsudku taký výklad zákona, že toto obmedzenie prístupu k informáciám sa má týkať informácií o priebehu nejakého súdneho konania. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že cit. ustanovenie zákona sa týka aj skutočností, ktoré sú alebo sa majú stať predmetom konania, alebo sa týkajú výpovedí svedkov alebo vykonávaného dokazovania v prebiehajúcom súdnom konaní.

13. Sťažovateľka opätovne poukázala na osobu žiadateľa o informácie pána F. T., ktorý nemá bydlisko v Obci Nová Kelča, no ako verejnosť sa zúčastňuje na pojednávaniach pred Okresným súdom Vranov nad Topľou, kde Obec Nová Kelča vystupuje ako žalovaný. Informácie, ktoré si vyžiadava cestou žiadostí o slobodnom prístupe k informáciám podľa sťažovateľky s veľkou pravdepodobnosťou následne odovzdáva subjektom, ktoré vedú voči Obci Nová Kelča súdne konania a osobám, ktoré podávajú na osoby konajúce za Obec Nová Kelča, trestné oznámenia.

14. Sťažovateľka z uvedených dôvodov navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a aby bolo sťažovateľke priznané právo na náhradu trov kasačného konania.

15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že skutočnosti uvedené v kasačnej sťažnosti považuje za nedôvodné. Poukazovanie na osobu žiadateľa o informácie, na jeho účasť na súdnych pojednávaniach ako verejnosť, nemá podľa jej názoru oporu v zákone. Žalobkyňa sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej o tom, že krajský súd nesprávne posúdil ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Z rozhodnutí žalovanej však nie je možné zistiť, na základe akej úvahy dospela k záveru, že požadované informácie možno subsumovať pod ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Žalobkyňa konštatovala, že žiadateľ nežiadal sprístupniť informácie o priebehu súdneho konania, o rozhodovacej činnosti súdu, či orgánu činného v trestnom konaní, ale žiadal sprístupniť zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, uznesenia obecného zastupiteľstva Nová Kelča v rokoch 2012 a 2013, vrátane údajov zo zmlúv, ich dodatkov a uznesení o schválení zmlúv, ako aj informácie o poskytovaní právnych služieb pre obec Nová Kelča v rokoch 2012 a 2013. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd podľa § 461 S. s. p. kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj účastník konania F. T. a uviedol, že konštatovanie sťažovateľky v kasačnej sťažnosti ohľadom jeho osoby je nedôvodné a odbočuje od podstaty dôvodu na podanie kasačnej sťažnosti. Tieto informácie sa absolútne nezakladajú na pravde. Odôvodnenie kasačnej sťažnosti považuje za nepresvedčivé a neobsahujúce skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom pre postup navrhovaný sťažovateľkou. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje za vecne správne.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "S. s. p.")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej nie je možné vyhovieť.

18. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).

19. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).

20. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

22. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo, na základe žaloby žalobkyne, preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej, ktorá rozhodnutím zo dňa 19.04.2016 pod č. j.: 92/1/2016 rozhodla tak, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovela žiadosti o poskytnutie informácie v bodoch 2. až 5., ktorá bola obci doručená od F. T. a druhostupňového rozhodnutia starostky žalovanej, ktorá rozhodnutím zo dňa 18.05.2016 pod č. j.: 92/1/2016 ako odvolací orgán podľa § 5, § 7 ods. 1 správneho poriadku rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

23. Sťažovateľka, ako aj starostka žalovanej v napadnutých rozhodnutiach konštatovali, že informácie v bodoch 2. až 5. nemôžu byť poskytnuté, keďže sú predmetom súdneho konania a predmetom vyšetrovania na KR PZ v Prešove, odbore kriminálnej polície, podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj to, že obec nevedie informácie v požadovanej štruktúre v bodoch 4. a 5.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

25. Podľa § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií, povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, vrátane neštátnych účelových fondov alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb, zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej častidruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

27. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

28. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. V danom prípade medzi žalobkyňou a sťažovateľkou zostáva spornou otázka správneho výkladu a aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, konkrétne ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona.

31. Z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že F. T. žiadal o sprístupnenie dokumentov Obce Nová Kelča podľa zákona č. 211/2000 Z. z. V žiadosti uviedol, že podľa uvedeného zákona žiada obec ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona a ako žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona o konkrétne sprístupnenie dokumentov a to: 1. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce prijaté obcou dňa 21.11.1998, 2. uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2012, 3. uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2013, 4. zoznam uzavretých zmlúv a dodatkov zmlúv Obcou Nová Kelča v roku 2012 - stačí uviesť dátum zmluvy, predmet zmluvy, zmluvné strany, suma eur zmluvného dojednania a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bola schválená zmluva, 5. zoznam uzavretých zmlúv a dodatkov zmlúv Obcou Nová Kelča v roku 2013 - stačí uviesť dátum zmluvy, predmet zmluvy, zmluvné strany, suma eur zmluvného dojednania a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bola schválená zmluva, 6. informáciu, kto Obci Nová Kelča poskytoval právne služby v roku 2012 - stačí uviesť meno poskytovateľa právnej služby, dojednaná suma eur za právne služby a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bolo schválené poskytovanie právnej služby, 7. informáciu, kto Obci Nová Kelča poskytoval právne služby v roku 2013 - stačí uviesť meno poskytovateľa právnej služby, dojednaná suma eur za právne služby a uznesenie OZ Nová Kelča, ktorým bolo schválené poskytovanie právnej služby.

32. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 19.04.2016 č. j.: 92/1/2016 rozhodla tak, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovela žiadosti o poskytnutie informácie v bodoch 2. až 5., ktorá bola obci doručená od F. T..

33. Voči rozhodnutiu žalovanej podal F. T. odvolanie, o ktorom rozhodla starostka žalovanej tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila, keďže žiadosť bola vybavená podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z.

34. Žalobkyňa podaním zo dňa 06.07.2016 podala proti rozhodnutiam sťažovateľky, ako aj starostky sťažovateľky protest v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ a § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov z dôvodu porušenia zákona č. 211/2000 Z. z., konkrétne ustanovení § 8 až § 12 a § 17 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaná protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 14.09.2016 č. 225/92/1/2016 nevyhovela, preto žalobkyňa v zmysle § 45 ods. 1 S. s. p. podalasprávnemu súdu žalobu o preskúmanie predmetných rozhodnutí, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom napadnutým kasačnou sťažnosťou.

35. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré sa podľa jej názoru týka ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., pretože v tomto ustanovení zákona definovaný typ informácie, ktoré nepodliehajú zverejneniu nie je taký, ako ho podal krajský súd v napadnutom rozsudku.

36. Ustanovenie § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. upravujú obmedzenia prístupu k informáciám, a teda skutočnosti alebo informácie, ktoré odôvodňujú nesprístupnenie informácie ako takej alebo len jej časti (napríklad jednej vety v dokumente). Ustanovenie § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. sa aplikuje na prípady pasívneho aj aktívneho sprístupňovania informácií. Z praktického hľadiska je nevyhnutné vždy posúdiť aplikabilitu každého jedného obmedzenia na vyžiadanú informáciu.

37. Zákonná úprava vyplývajúca z § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona umožňuje obmedziť prístup k informáciám, týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

38. Najvyšší súd SR sa zaoberal výkladom pojmu rozhodovacia činnosť, pričom dospel k názoru, že rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní, konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy SR), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy SR. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci.

39. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod.

40. Iná situácia je v prípade konečných rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie ich prístupu za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom. Z logického a systematického výkladu ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva, že pojmom "informácie o rozhodnutí" sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (a orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve.

41. Tým, že povinné osoby (súdy, orgány činné v trestnom konaní) nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá bymohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak, povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, čím je zachovaná verejná kontrola. V súčasnosti prevláda výklad, že výsledkom rozhodovacej činnosti sa myslí konečné rozhodnutie vo veci, a teda procesné alebo meritórne rozhodnutie, ktoré má za následok koniec konania.

42. V posudzovanom prípade sťažovateľka odmietla sprístupniť žiadateľovi uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2012 a uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2013, s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 a § 5 ods. 1 a 2 (v spojení s § 5 ods. 8) zákona o slobode informácií je žalovaná povinnou osobou, ktorá je povinná sprístupniť tieto informácie:

- spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry,

- miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,

- miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,

- postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať,

- prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe,

- sadzobník správnych poplatkov, 6) ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

- termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania,

- zápisnice z verejných schôdzí,

- texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

- texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní,

- údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej výborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,

- výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov tajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi.

43. Sťažovateľka odmietla sprístupniť požadované informácie s odôvodnením, že sú predmetom súdneho konania a predmetom vyšetrovania na KR PZ v Prešove, odbore kriminálnej polície. Požadované uznesenia obce však nie sú výsledkom rozhodovacej činnosti súdov ani orgánov činných v trestnom konaní, a preto nie sú vylúčené zo sprístupnenia. Uznesenia obecných zastupiteľstiev možno považovať za informácie povinne zverejňované v zmysle ust. § 5 zákona o slobode informácií aj s poukazom na ust. § 12 ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sú rokovania obecného zastupiteľstva zásadne verejné, a preto ak by aj predmetné uznesenia obsahovali informácie, ktoré sú súčasťou súdnych konaní, či konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, nevzťahovalo by sa na ne ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Ako správne konštatoval krajský súd v napadnutom rozsudku, žiadateľ nežiadal o poskytnutie informácie o priebehu súdneho konania, o úkonoch súdu a skutočnosť, že ním požadované informácie sú aj predmetom súdneho konania, je irelevantná.

44. Skutočnosti, ktorými sa sťažovateľka snaží obhajovať preskúmavané rozhodnutie, a ktoré sa týkajú osoby žiadateľa informácií pána F. T. nemajú oporu v zákone, pretože žiadnym spôsobom neobmedzujú jeho ústavné právo na prístup k informáciám. Pre povinnú osobu je otázka účelu použitia získanej informácie oprávnenou osobou bez právneho významu a nie je dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácie.

45. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo ajprávne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Krajský súd správne dospel v napadnutom rozhodnutí k názoru, že preskúmavané rozhodnutia sťažovateľky, ako aj starostky sťažovateľky boli vydané v rozpore so zákonom o slobode informácií, navyše sťažovateľka ďalšie, krajským súdom konštatované porušenia zákona preskúmavaných rozhodnutí v kasačnej sťažnosti nenamietala.

46. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

47. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.

48. Vzhľadom na podnet účastníka konania pána F. T. podaný žalobkyni dňa 13.06.2018 a následne doručený kasačnému súdu dňa 09.07.2018, ktorým sa účastník konania domáhal zjednania nápravy v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 1S/43/2016 kasačný súd uvádza, že podľa ust. § 191 ods. 4 S. s. p., ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Z dôvodu podania kasačnej sťažnosti je administratívny spis súčasťou spisového materiálu krajského súdu, nachádzajúci sa na kasačnom súde. Z toho dôvodu, napriek právoplatnosti rozsudku krajského súdu, ktorý zrušil preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie nebolo možné v zmysle Správneho súdneho poriadku pokračovať v konaní, pretože lehota na splnenie správnemu orgánu ešte nezačala plynúť. Plynutie lehoty orgánu verejnej správy na rozhodnutie je zo zákona viazané na vrátenie všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Mať k dispozícii administratívny spis je základným predpokladom pokračovania v ďalšom konaní.

49. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s § 170 písm. c/ S. s. p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania.

50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.