Najvyšší súd
3 Sži 7/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu Mgr. M. P., bytom v K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., AK so
sídlom v B., proti žalovanému Ústavný súd Slovenskej republiky, so sídlom v Košiciach,
Hlavná č. 110, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Spr 731/08 zo
dňa 14.augusta 2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6 S 114/2008-36 zo dňa 12.marca 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S 114/2008-36 zo dňa 12. marca 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č.k. 6S 114/2008-36 zo dňa
12. marca 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol
žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. Spr 731/08 zo dňa 14.augusta 2008,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie vedúcej kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky (prvostupňového správneho orgánu) č. Spr 653/08
zo dňa 23. júla 2008. Rozhodnutím Vedúcej kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. Spr 653/08 (Inf 92/08) zo dňa 23.júla 2008 bolo žalobcovi oznámené, že ústavný súd
na neverejnom zasadnutí pléna dňa 26.septembra 2007 uznesením rozhodol, že sudca ústavného súdu P. B. nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. PL. ÚS
12/01; samotné uznesenie sprístupnené nebolo s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o slobodnom prístupe
k informáciám), § 34 a § 79 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o ústavnom súde), § 28 zákona č. 114/1993 Z.z. Spravovacieho a rokovacieho
poriadku Ústavného súdu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len
Spravovací poriadok ústavného súdu).
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1
písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácií, ak sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu okrem informácie o rozhodnutí
alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy ako napríklad
zákon o ústavnom súde. Medzi zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a zákonom
o ústavnom súde je vzťah všeobecný – osobitný právny predpis, kde všeobecným právnym
predpisom je zákon o slobodnom prístupe k informáciám a osobitným právnym predpisom je
zákon o ústavnom súde. Na základe toho sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali.
Krajský súd uviedol, že nie je možné sprístupnenie akéhokoľvek rozhodnutia súdu v plnom
znení (výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku), čo vyplýva z už samotného
znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Rozhodnutie o nevylúčení sudcu z výkonu sudcovskej funkcie nie je rozhodnutím v merite
veci, je procesným rozhodnutím, a preto bolo podľa názoru krajského súdu postačujúce
poskytnutie informácie žalobcovi v takom rozsahu, ako ju poskytol žalovaný listom zo dňa
23. júla 2008.
Krajský súd uviedol, že doručovanie rozhodnutí ústavného súdu konkrétnym
subjektom je upravené v 34 zákona o ústavnom súde, § 28 Spravovacieho poriadku ústavného
súdu a § 45 a § 50 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých je taxatívne uvedený okruh
osôb, ktorým sa má rozhodnutie doručiť. Žalobca do takto vymedzeného okruhu účastníkov
nepatrí, a preto nie je možné jeho žiadosti o doručenie žiadaného uznesenia ústavného súdu
vyhovieť. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahuje výslovný a všeobecný
zákaz sprístupňovať informácie o rozhodnutiach. Definíciu pojmu „informácia“ neobsahuje
ani sám zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Obsah pojmu „rozhodnutie“ je
definovaný v procesných kódexoch, podľa ktorých má rozhodnutie obsahovať výrok,
odôvodnenie pokiaľ je zákonom predpísané (§ 25 ods. 4 Spravovacieho poriadku ústavného
súdu).
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si náhradu trov konania. Poukázal
na ustanovenie § 5 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (povinné zverejňovanie
informácií), ktoré žiadnym spôsobom neobmedzuje a nelimituje sprístupňovanie ďalších informácií na žiadosť. Rovnako z ustanovenia § 31 Spravovacieho poriadku ústavného súdu
(rozhodnutia ústavného súdu sa sprístupňujú prostredníctvom internetu a uverejňujú
sa v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyplýva
obmedzenie prístupu k rozhodnutiam ústavného súdu, prípadne sprístupňovanie
iným spôsobom. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepostupoval v súlade so Spravovacím
poriadkom ústavného súdu a svojvoľne rozhodol, že rozhodnutie požadované žalobcom
nebude sprístupnené prostredníctvom internetu.
Žalobca poukázal na rozdiel medzi doručovaním rozhodnutia účastníkom konania
a sprístupňovaním rozhodnutí na žiadosť v zmysle zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. Doručovanie rozhodnutia je upravené v Občianskom súdnom poriadku,
zákone o ústavnom súde, Spravovacom poriadku ústavného súdu, zákone č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní. Pri doručovaní sa rozhodnutie doručuje účastníkom v zákonom
stanovenej lehote, sú s ním spájané procesnoprávne aj hmotnoprávne dôsledky (podanie
opravného prostriedku a pod.) a rozhodnutie nie je anonymizované a obsahuje informácie,
ktoré by boli za iných okolností považované za utajované skutočnosti. Na druhej strane
sprístupňovanie informácií na žiadosť je charakteristické tým, že sa rozhodnutia sprístupňujú
iným subjektom ako účastníkom konania na základe osobitnej žiadosti (zákon o slobodnom
prístupe k informáciám); sprístupnené rozhodnutie neobsahuje informácie, ktoré sa v zmysle
zákona o slobodnom prístupe k informáciám považujú za utajované skutočnosti (osobné údaje
a pod.), so sprístupnením rozhodnutia na žiadosť zákon nespája žiadne ďalšie dôsledky.
Keďže zákon o ústavnom súde, Spravovací poriadok ústavného súdu, Občiansky súdny
poriadok ani iný predpis výslovne nevylučujú sprístupňovanie rozhodnutí ústavného súdu
na žiadosť predloženú v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, nie je
možné dovodiť z ustanovení o doručovaní rozhodnutí, že sa tieto nesprístupňujú iným
osobám. Navyše, žalovaný na žiadosť žalobcu sprístupnil výrok požadovaného rozhodnutia,
avšak bez jeho odôvodnenia. Prvostupňový súd svojvoľne reštriktívne interpretoval
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čím postupoval
v rozpore s interpretačným pravidlom definovaným v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a zasiahol tak do práva žalobcu na informácie garantovaného Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 26) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 10).
Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Társaság
a Szabadságjogokért vs. Maďarsko (sťažnosť č. 37374/05) zo dňa 14. apríla 2009.
Žalobca pripomenul, že žiadal informáciu, ktorá sa bezprostredne týkala nestrannosti
a nezávislosti rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiadal rozhodnutie,
ktorým plénum ústavného súdu nevylúčilo JUDr. P. B. z konania o súlade niektorých
ustanovení zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 74/1986 Zb. s určitými ustanoveniami Ústavy
Slovenskej republiky (vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 12/01). JUDr. P. B. v čase, kedy bol
predkladaný návrh na začatie konania o súlade predpisov, nebol sudcom Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ale bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a jedným z predkladateľov vo veci, o ktorej mal neskôr rozhodovať ako člen pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Z hľadiska postavenia súdov ako povinných osôb
podľa zákona o slobode informácií je potrebné podľa názoru žalovaného rozlišovať
poskytovanie informácií:
- o rozhodovacej činnosti,
- o rozhodnutí a výsledku konania – pojem „informácia o rozhodnutí alebo o vý-
sledku konania“ sa nevzťahuje na akýkoľvek dokument, ale len na informáciu
o merite veci; poskytovanie akýchkoľvek iných informácií, ktoré sa týkajú
rozhodovacej činnosti, je vylúčené,
- o iných skutočnostiach – napríklad informácie o nakladaní s majetkom štátu,
o organizačnej štruktúre, o právomoci, o predpisoch, pokynoch, inštrukciách,
sadzobníku správnych poplatkov a pod., ktorých zverejňovanie podlieha právnej
úprave zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Rozhodnutie pléna o nevylúčení sudcu z konania je rozhodnutím procesnej povahy,
ktoré ako také jednoznačne tvorí súčasť rozhodovacej činnosti súdu. Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám je potrebné vzhľadom na zákon o ústavnom súde považovať za lex
generalis. Právo na prístup k súdnemu spisu má výlučne účastník konania alebo jeho právny
zástupca. Iným osobám môže byť takýto postup umožnený len so súhlasom predsedu senátu
za podmienky, že sú pre to vážne dôvody a súčasne oprávnené záujmy účastníkov
tým nemôžu byť dotknuté. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe neuvádzal, že bol
ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1 Sž-o-KS 132/2004, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod č. R 67/2005). V týchto konaniach sa striktne dodržiava koncentračná zásada.
Žalovaný má za to, že široko vykladané právo na prístup k informáciám,
ako ho prezentuje žalobca, by pre súdy znamenalo, že tretia osoba, bez toho aby bola
účastníkom konania by mala mať právo v akejkoľvek súdnej veci domáhať sa vydania kópií
dokumentov zo súdneho spisu. Takýto rozširujúci výklad nezohľadňuje systematiku právneho
poriadku a je v rozpore so znením § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s ohľadom na to, že išlo o posúdenie správnosti
aplikácie hmotnoprávneho predpisu (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe
k informáciám) na predmetnú právnu veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Varela Assalino proti Portugalsku z 25. apríla 2002 č. sťažnosti 64336/01).
V predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona na zverejnenie rozhodnutia žalovaného
o námietke zaujatosti.
Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého
subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd
a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým
pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať
na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah
obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný
prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom odvolací
súd sa bude zaoberať obmedzením na prístup k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1
písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré je v predmetnej veci sporné.
V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe
k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu
nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov
alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie
o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy
(ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 335/1991 Zb.,
zákon o ústavnom súde).
Rozhodovacou činnosťou súdu je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť
kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky), rovnako aj kompetenciu
ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa čl. 125, čl. 125a, čl. 125b, čl. 126, čl. 127,
čl. 127a, čl. 128, čl. 129 Ústavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozho-
dovacou činnosťou súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci,
t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony,
procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné
pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu
súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia súdu
v konkrétnej právnej veci. Za uvedené procesné úkony alebo procesné rozhodnutia možno považovať napríklad ustanovenie tlmočníka, znalca, opatrovníka, rozhodnutie o námietke
zaujatosti, ktorých spoločným znakom je, že nejde o rozhodnutia konečné, ale po ich vydaní
konanie pred súdom pokračuje.
Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej
činnosti súdu v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného
rozhodovania – porada senátu), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej
konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti,
územnej celistvosti a pod. Na druhej strane však samotné pojednávanie vo veci samej je
verejné (okrem výnimiek stanovených zákonom) ako aj vyhlásenie rozsudku, prípadne
nálezu.
Rozhodnutie o námietke zaujatosti je svojou povahou procesným (čiastkovým)
rozhodnutím vydaným v priebehu súdneho konania, po vydaní ktorého bude súdne konanie
vo veci samej pokračovať; je rozhodnutím nevyhnutným pre samotné rozhodnutie vo veci
samej, (zloženie príslušného senátu alebo pléna súdu s nadväznosťou na 48 ods. 1 prvá veta
Ústavy Slovenskej republiky).
Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t.j. konečných rozhodnutí súdu
v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom
končí). S prihliadnutím na skutočnosť, že pojednávanie súdu vo veci samej ako aj vyhlásenie
rozsudku, prípadne nálezu, je verejné, nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu
k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje
chránené zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Napokon s touto požiadavkou aj korešponduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona
o slobodnom prístupe k informáciám ako aj § 31 Spravovacieho poriadku ústavného súdu.
Z logického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom
prístupe k informáciám vyplýva, že pojmom „informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú
informácie o rozhodnutí vo veci samej a nie čiastkové procesné rozhodnutia vydané
v priebehu procesu, ktorých vydaním sa konanie nekončí, ale práve naopak pokračuje ďalej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že žiadateľ o informácie nemá
právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
V predmetnej právnej veci nezverejnenie rozhodnutia o námietke zaujatosti zo dňa
26. septembra 2007 vrátane odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku nepredstavuje
negatívny zásah do práva žalobcu na informácie, pretože zodpovedá zákonným obmedzeniam
uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia, aj keď v inej forme, akú žiadal, a v takom
rozsahu, v akom to zákon o slobodnom prístupe k informáciám dovoľuje. Rozhodnutie
žalovaného vo veci samej, t.j. nález č.k. PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007,
je zverejnené na internetovej stránke Ústavného súdu Slovenskej republiky v súlade s § 31
ods. 1 Spravovacieho poriadku ústavného súdu.
Žalobcom citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Társaság
a Szabadságjogokért proti Maďarsku zo dňa 14. apríla 2009 (č. sťažnosti 37374/05) sa týka
zverejnenia návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Maďarska vo veci preskúmania
ústavnosti niektorých ustanovení novely Trestného zákona, ktoré Európsky súd pre ľudské
práva považoval za informáciu vo verejnom záujme. V tejto súvislosti Najvyšší súd
Slovenskej republiky uvádza, že žalovaný je povinný podľa § 5 ods. 8 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám zverejniť návrhy na začatie konania podľa čl. 125 až 126 a čl. 127a
až 129 Ústavy Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru, že žalovaný nepochybil, keď žalobcovi poskytol informáciu o rozhodnutí
o námietke zaujatosti v takej forme, ako uviedol v prvostupňovom správnom rozhodnutí.
Krajský súd v Košiciach správne vyhodnotil skutkový stav a aplikoval naň príslušné
ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Na základe uvedeného Najvyšších súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 S 114/208-36 zo dňa 12.marca 2009 ako vecne správny
potvrdil (§ 250ja ods. 3 posledná veta, § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 246c ods.1
O.s.p v spojení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 8. októbra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková