Najvyšší súd
3 Sži/5/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej
v právnej veci žalobcu: E., O. Z., so sídlom v B., právne zastúpeného : Mgr. V. Š., advokát,
proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6036/2010 zo dňa 18.06.2010,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/265/2010-22 zo dňa
30. marca 2011, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/265/2010-22 zo dňa 30. marca 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6036/2010 zo dňa 18.06.2010,
ktorým žalovaný Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
V podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o slobode informácií“), ktorým bola žalobcovi poskytnutá informácia, že ním žiadané
uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 8C 10/2008 zo dňa 18.03.2008 bude
zverejnené na internete po anonymizovaní osobných údajov v zmysle Inštrukcie 2/05 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2008 č. 665/2005-53
o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete. V čase rozhodovania druhostupňového
orgánu už bola požadovaná informácia zverejnená na internete, preto druhostupňový správny
orgán odkázal žalobcu na § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca sa domáhal v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona číslo 211/2000 Z.z. sprístupnenia informácie, a to uznesenia
Okresného súdu Bratislava V, spisová značka 8 C 10/2008 zo dňa 18. marca 2008, ktorým
bolo nariadené predbežné opatrenie. Informáciu žiadal žalobca sprístupniť v elektronickej
forme, zaslaním uznesenia elektronickými prostriedkami na adresu E.@E..sk, alebo poštou
na adresu Z., B.
Okresný súd Bratislava V žalobcovi elektronicky odpovedal, že uvedenú žiadosť
nepovažuje za žiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., ale za žiadosť v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Prvostupňový orgán uviedol, že z ustanovenia
§ 158 ods. 2 a § 168 O.s.p. vyplýva, komu sa doručuje rozhodnutie súdu, a vzhľadom na to,
že ide o kogentnú úpravu, nie je možné doručovať súdne rozhodnutia iným osobám, ako
účastníkom konania. Ďalej žalobcu odkázal na zverejnenie predmetného rozhodnutia na
internetovej stránke ministerstva spravodlivosti, po anonymizovaní osobných údajov, v
zmysle inštrukcie číslo 2/05 Ministerstva spravodlivosti SR z 28.11.2005, číslo 665/2005- 53
o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete.
Žalobca sa proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolal s tým že zákonná lehota
na vybavenie žiadosti v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. márne uplynula dňa
04.05.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla podľa ustanovenia § 18 ods. 3
zákona č. 211/2000 Z.z. fikcia zamietavého rozhodnutia, s fikciou doručenia dňa 07.05.2010,
pričom fiktívne rozhodnutie vzhľadom na úplnú absenciu formálnych náležitostí, najmä
riadneho odôvodnenia, nepreskúmateľné a nezákonné. Na základe uvedeného žiadal žalobca
napadnuté fiktívne rozhodnutie zrušiť.
Žalovaný Krajský súd v Bratislave vyhodnotil odpoveď Okresného súdu Bratislava V
ako poskytnutie (sprístupnenie) informácie žalobcovi v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1
zákona číslo 211/2000 Z.z., pričom zdôraznil, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno
v zmysle § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. podať opravný prostriedok. Žalovaný v rozhodnutí
uviedol, že ak prvostupňový správny orgán v zákonom stanovenej lehote nevybaví žiadosť
o informáciu a zostane nečinný, t. j. nesprístupní informáciu, ani nevydá písomné rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu
odmietol sprístupniť. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci nejde o uvedený prípad,
keďže prvostupňový orgán sprístupnil žalobcovi informáciu o tom, že ním požadované
rozhodnutie zverejní ministerstvo spravodlivosti na internetovej stránke. Keďže v danom
prípade nejde o nečinnosť správneho orgánu, nemožno hovoriť o fiktívnom rozhodnutí,
respektíve nie je možné podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok,
respektíve žalobu na súd. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán nemohol odkázať žalobcu
v zmysle § 7 zákona číslo 211/2000 Z.z., keďže v čase podania žiadosti žalobcov požadovaná
informácia - rozhodnutie spisová značka 8 C 10/2008 zo dňa 18.03.2008 ešte nebolo
ministerstvom spravodlivosti zverejnené na internete. Prvostupňový orgán sa nemohol
odvolať ani na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z., pretože požadovanú
informáciu mal k dispozícií. Rovnako prvostupňový orgán nevydal rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti, respektíve o nesprístupnení požadovaného rozhodnutia, ale naopak poskytol
žalobcovi informáciu o tom že požadované rozhodnutie predloží na sprístupnenie ministerstvo spravodlivosti na zverejnenie na internetovej stránke, pretože táto povinnosť mu vyplýva
z prílohy číslo 1 inštrukcie číslo 2/05 MS SR z 28.11.2005 č. 665/2005-53 po zverejňovanie
súdnych rozhodnutí na internete. Žalovaný v rozhodnutí považoval za nelogické, že žiadateľ
napriek riadne odôvodnenej výzve prvostupňového orgánu zotrváva na podanom odvolaní
a dovoláva sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. získania
rozhodnutia od prvostupňového orgánu. Informácie o rozhodnutí alebo výsledku súdneho
konania zverejňujú súdy po ich právoplatnosti prostredníctvom ministerstva spravodlivosti
na stránkach internetu. Keďže prvostupňový orgán nebol pasívny, ale aktívny, postup žalobcu
podaním odvolania voči odpovedi prvostupňového orgánu o sprístupnení informácie bol
právne nesprávny. Žalobca sa mohol pritom obrátiť na ministerstvo spravodlivosti, kedy bude
táto informácia sprístupnená, a preto sa v tomto prípade podanie odvolania stalo
bezpredmetným. Prvostupňový orgán vybavil pôvodnú žiadosť dňa 22.04.2010 sprístupnením
informácie o tom že požadované súdne rozhodnutie pre osobu odlišnú od účastníka súdneho
konania bude zverejnené prostredníctvom ministerstva spravodlivosti na internete (stalo sa tak
dňa 11.06.2010 na stránke: www.gov.justice.sk-JASPI-SÚDNE ROZHODNUTIA v tvare
napísaného zadania spisovej značky veci v: 8 C 10/2008). Žalovaný za danej situácie, keď
už bolo žiadané rozhodnutie spisová značka 8 C 10/2008 ministerstvom spravodlivosti
sprístupnené širokej verejnosti na internete odkázal žalobcu v zmysle ustanovenia § 7 zákona
číslo 211/2000 Z.z. na príslušnú internetovú web stránku.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v konaní bola spornou otázka výkladu
a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1, písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobode
informácií na zverejnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to uznesenia
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 8C 10/2008 zo dňa 18.03.2008, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenie.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu
vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa
osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok,
Občiansky súdny poriadok).
Krajský súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na skutočnosť, že pojednávanie súdu
vo veci samej, ako aj vyhlásenie rozsudku je verejné, nie je daný dôvod na obmedzenie
prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej a tak isto k rozhodnutiu o nariadení
predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov za podmienky,
že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru krajského súdu pojem „informácia
o rozhodnutí“ neobsahuje len informáciu o výroku rozhodnutia, ale umožňuje pod neho
zahrnúť aj informáciu o celom obsahu rozhodnutia (napr. aj o obsahu odôvodnenia), z čoho
možno vyvodiť, že možno sprístupniť aj celý text rozhodnutia, resp. jeho kópiu,
za predpokladu súčasného splnenia podmienky stanovenej v § 12 zákona, t.j., že z takéhoto
rozhodnutia budú vylúčené zákonom chránené informácie. Pretože O.s.p. ako osobitný
predpis neobsahuje výslovný zákaz sprístupniť uznesenie aj iným osobám, je dôvodné
konštatovať, že takéto uznesenie (aj jeho obsah) možno za dodržania zákonom stanovených
podmienok sprístupniť aj tretím osobám (s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn.
1 Sžo 184/2008).
Požadované uznesenie okresného súdu bolo v medziobdobí rozhodovania
prvostupňového orgánu a rozhodovania žalovaného zverejnené na internete, na ktorú
skutočnosť žalovaný v závere rozhodnutia poukázal. Podľa názoru súdu, keďže správne
konanie na jednotlivých stupňoch tvorí jednotu, nesprávne rozhodnutie prvostupňového
orgánu o nesprístupnení informácie, ktorú mal k dispozícii a mohol ju poskytnúť žalobcovi,
bolo konvalidované sprístupnením predmetného uznesenia na internete a následným
odkázaním na toto uznesenie žalovaným v rozhodnutí, čím bol účel zákona č. 211/2000 Z.z
dosiahnutý. Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/265/2010-22 zo dňa
30.03.2011 tak, že žalobe vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania
v celkovej výške 925,90 €. V dôvodoch odvolania uviedol, že v dôsledku nečinnosti
prvostupňového správneho orgánu vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktoré pre svoje formálne
vady a nepreskúmateľnosť mohlo byť na základe odvolania žalobcu len zrušené. Žalovaný
ako odvolací správny orgán o odvolaní rozhodol tak, že fiktívne rozhodnutie potvrdil, listom
č. Spr 6036/2010 zo dňa 18.06.2010. Ak sa uvedený list bude považovať za nečinnosť
odvolacieho správneho orgánu, v dôsledku toho došlo de iure k vydaniu fiktívneho
rozhodnutia. Žalovaný svojím konaním potvrdil fiktívne prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu, čo robí rozhodnutie žalovaného nezákonným a ako také ho mal zrušiť.
Žalobca sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, týkajúceho sa odkázania
žalovaného na zverejnenie požadovanej informácie. Odkázanie na zverejnenú informáciu nie
je rozhodnutím urobeným zápisom v spise v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o slobode
informácií, ani žiadnou inou formou rozhodnutia. Takéto účinky má iba samotné
sprístupnenie informácie, ku ktorému nedošlo. Odkázanie na zverejnenú informáciu v zmysle
§ 7 zákona o slobode informácií je predprocesným postupom, ktorý má odkladné účinky
na začatie správneho konania. Až keď žiadateľ oznámi, že na sprístupnení zverejnenej
informácie trvá, vznikne povinnej osobe povinnosť vo veci meritórne konať a informáciu buď
sprístupniť alebo vydať zamietavé rozhodnutie. V tomto štádiu konania už nemá povinná
osoba ani odvolací orgán možnosť vec vybaviť odkazom na zverejnenú informáciu, ale
žiadateľovi môže vyhovieť sprístupnením informácie. Žalovaný bol preto povinný vydať
riadne rozhodnutie, ktorým by zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný namiesto toho odvolanie žalobcu vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu bez meritórneho vybavenia.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2S/265/2010-22 zo dňa 30.03.2011 ako vecne správny potvrdiť
a odvolanie žalobcu ako neopodstatnené a bez právneho titulu zamietnuť. Uviedol,
že v predmetnej veci nerozhodol a nevydal rozhodnutie (§ 18 ods. 2 veta prvá zákona
o slobode informácií), ale vec povinnej osobe vrátil listom, odpoveďou zo dňa 18.06.2010
(dňa 11.06.2010 už bola požadovaná informácia zverejnená na stránkach internetu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky). Žalovaný vo veci nerozhodol, ale vec
vybavil „inak“. Ďalej uviedol, že ani prvostupňový správny orgán vo veci nevydal žiadne rozhodnutie a v celom rozsahu sa pridržiava odôvodnenia napadnutého rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2S/265/2010-22 zo dňa 30.03.2011.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. súdneho poriadku,
ďalej len „O.s.p.“), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, rozhodol senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 01. mája 2011) a verejne vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3, druhá
veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdil, čiastočne z iných právnych dôvodov.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorým žalobcu
odkázal na zverejnenie požadovanej informácie na internete a tiež bolo potrebné posúdiť,
či pojem „ informácia o rozhodnutí“ možno stotožňovať s písomnou formou rozhodnutia tak,
ako bolo vyhotovené a doručené účastníkovi konania.
Z obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil,
že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca so svojou žiadosťou
o sprístupnenie informácie odpoveďou zo dňa 30.04.2010 odkázaný na zverejnenie
požadovanej informácie na internete po anonymizovaní osobných údajov v zmysle Inštrukcie
2/05 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2005 č. 655/2005-53
o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete. V čase rozhodovania druhostupňového
správneho orgánu už bola požadovaná informácia zverejnená na internete, preto žalovaný
správny orgán odkázal žalobcu na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií
zároveň s oznámením údajov, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán žalobcovi sprístupnil
informácie (nikdy písomne nepotvrdil, že ich nesprístupní), a teda ani nevydal rozhodnutie
o nesprístupnení. Odpoveď povinnej osoby (prvostupňového správneho orgánu) na žiadosť
žalobcu o sprístupnenie informácie vyhodnotil žalovaný ako poskytnutie/sprístupnenie
informácie žalobcovi podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií v nadväznosti
na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií. Odpoveď na žiadosť o sprístupnenie
informácie zo dňa 30.04.2010 nemožno považovať za nečinnosť povinnej osoby, a preto
nemožno hovoriť o fiktívnom rozhodnutí. Za nečinnosť povinnej osoby nemožno považovať
skutočnosť, že žalobcovi povinná osoba sprístupnila informáciu o tom, že ním požadované
rozhodnutie zverejní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na internete. Žalovaný
vo svojom rozhodnutí na záver uviedol, že požadovaná informácia bola zverejnená
na internete dňa 11.06.2010.
Z obsahu žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 21.04.2010 vyplýva, že žalobca
ňou žiadal o sprístupnenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V – uznesenia sp. zn.
8C/10/2008 zo dňa 18.03.2008, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Informáciu
žiadal sprístupniť v elektronickej forme alebo poštou.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe
osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe,
iba do tejto doby.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu
vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa
osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok,
Občiansky súdny poriadok).
Podľa § 82a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01.01.2012 súdy sú povinné zverejňovať právoplatné
rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom
opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15
pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo
vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť
dňom vyhotovenia rozhodnutia.
Najvyšší súd konštatuje, že krajský súd v konaní správne ustálil, že spor medzi
účastníkmi konania sa týka výkladu a aplikácie ustanovenia § 11 ods.1, písm. d) zákona
o slobode informácii. Najvyšší súd sa však nestotožnil s výkladom Krajského súdu
v Bratislave k aplikácii tohto ustanovenia, keď pojem „informácia o rozhodnutí“ stotožnil
s pojmom „súdne rozhodnutie“. Informácia o rozhodnutí je evidenčnou informáciou.
Je to informácia v rozsahu v akom je evidovaná v príslušnom registri súdneho
oddelenia. Takáto informácia nevyžaduje ďalšie spracovanie a pracovník súdu ju môže
žiadateľovi poskytnúť jednoduchým nahliadnutím do príslušného súdneho registra.
Naproti tomu súdne rozhodnutie je kvalitatívne odlišný druh informácie. Vyžaduje
ďalšie spracovanie vo forme anonymizácie. Dikcia zákona je v tomto jednoznačná, pričom
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ustanovuje, že „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Vzhľadom na to možno
konštatovať, že Okresný súd Bratislava V postupoval správne. Až ustanovenie § 82a ods. 5
zák. č. 757/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012 zakladá žalobcovi nárok na poskytnutie
informácie vo forme súdneho rozhodnutia. Táto informácia však už v čase rozhodovania
odvolacieho orgánu bola žalobcovi sprístupnená na internetovej stránke Ministerstva
spravodlivosti.
Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca nebol
v tomto konaní úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 02. augusta 2011
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková