ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Spr. 6147/12 zo dňa 20.06.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 222/2012-32 zo dňa 15.04.2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/222/2012-32 zo dňa 15.04.2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie napadnuté rozhodnutie žalovaného Spr. 6147/12 zo dňa 20.06.2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV Spr. 6044/2012 zo dňa 24.05.2012, ktorým okresný súd zamietol žiadosť žiadateľa zo dňa 09.05.2012 o sprístupnenie informácie evidenčného charakteru - spisovej značky (Er) exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje S. V., nar. XX.XX.XXXX (EX 624/2003) s odôvodnením, že žiadosť vykazuje znaky tzv. „lustrácie“ súdnych konaní, preto mala byť podaná ako „obyčajné podanie“ opatrená kolkovou známkou v hodnote 2,50 € za lustráciu (za každú aj začatú stranu) podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a Sadzobníka súdnych poplatkov položky 24a.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že by žalobca žiadal o lustráciu vecí (súdnych konaní) za účelom získania úradného potvrdenia, keďže tento žiadal iba o oznámenie spisovej značky, a to dokonca vo veci, ktorá sa ho ako účastníka priamo týka.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že žiadosť obsahovala požiadavku, ktorá podľa názoru žalovaného vyžaduje zber informácií „lustráciu“ v agende registrov súdnych konaní žalovaného, pričom žalobca je v tomto konkrétnom prípade účastníkom exekučného konania č. EX 624/2003, a preto je oprávnený konať podľa ustanovenia § 44 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 64 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. Požiadavka žalobcu nespadá pod rámec zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií.
Žalobca podal včas odvolanie proti výroku o trovách konania napadnutého rozsudku.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.07.2014 k odvolaniu žalobcu namietal, že ak žalovaný tvrdí, že konanie je potrebné „lustrovať“, je to len v dôsledku toho, že konajúci súd si v elektronickom registri neuviedol rozhodujúce informácie, ktoré by mu vyhľadanie požadovanej informácie zjednodušili. Nikde nie je podľa žalobcu vysvetlené, v čom by mal spočívať rozdiel medzi „vyhľadaním“ informácie, ktorú má povinná osoba k dispozícii a medzi „lustrovaním“. Namietal, že je nepochybné, že povinná osoba mala k dispozícii údaj o spisovej značke konkrétneho konania, týkajúcej sa tejto osoby, avšak tento údaj odmietla sprístupniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) žiadal Okresný súd Bratislava IV ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií evidenčného charakteru - spisových značiek Er vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje: · meno priezvisko dlžníka (povinného): S. V. · dátum narodenia dlžníka (povinného): XX.XX.XXXX
Informácie žiadal sprístupniť elektronickou poštou na emailovú adresu:desk@fridrichpalko.sk.
Z uvedeného mal senát preukázané, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2003 Z.z. o ochrane osobných údajov. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona č. 211/2000 Z.z., pretože ich poskytnutím informácie by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmto osobnými údajmi nachádza v jej registri a že spisovaná značka Er sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Senát dospel k záveru, že komunikácia medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe zákona č. 211/2000 Z.z. nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené zákonom č. 211/2000 Z.z., a to s ohľadom i na skutočnosť, že povinná osoba si pred poskytnutím žiadosti v rámci procesného postupu neoveruje identitu žiadateľa a údaje poskytuje emailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nie je v procesnom postavení účastníka súdneho konania, a preto nemôže disponovať osobnými údajmi protistrany. Žiadateľ je v tomto prípade v špeciálnom postavení účastníka konania.
V danom prípade špecifické postavenie žalobcu ako účastníka exekučného konania mu umožňuje získať informácie ktoré potrebuje v inom právnom režime. Kvalita informácií je však mimo režimu zákona č.211/ 2000 Z.z., pretože sa týkajú osobných údajov fyzických osôb. Žiadateľ ich môže získať spôsobom, o ktorom ho informovali povinné osoby, postupom podľa § 44 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 64 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.