Najvyšší súd
3 Sži/3/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej
v právnej veci žalobcu : H., a.s., IČO : X., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou S. &
P. s.r.o., B., proti žalovanému : Ing. S. Ch. primátor mesta Skalica, právne zastúpenému
JUDr. J. H., F., v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného,
konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 23S/11/2010-79
zo dňa 17. januára 2011, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 23S/11/2010-79 zo dňa 17. januára 2011 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 157,09 €
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu S. & P. s.r.o.,
advokátska kancelária, B.
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 23S/11/2010-79 zo dňa
17.01.2011 zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ako aj fiktívne rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným
fiktívnym rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu neboli žalobcovi sprístupnené informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“).
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že výrok právneho rozhodnutia je jadrom
celkového rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti a musí v presnej,
stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom
rozhodnutia. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť
povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale naopak
jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa bránil so žiadosťou na povinnú osobu
o sprístupnenie informácií pred nečinnosťou. Prvostupňový súd dospel k záveru,
že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Mesta Skalica a ani fiktívne rozhodnutie
žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu nemá náležitosti požadované ustanoveniami
§ 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“), neobsahuje členenie na výrok, odôvodnenie,
poučenie, absentuje výrok ako forma, v ktorom by presne, jasne a stručne bol úplne
formulovaný záver rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodnutie neobsahuje ani poučenie
o odvolaní a nie je v ňom uvedený ani orgán, ktorý rozhodnutie vydal.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení
§ 21 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z.z.“) nie je dotknuté
právo žalobcu žiadať sprístupnenie ním požadovaných informácií v zmysle zákona o slobode
informácií.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 23S/11/2010-79 zo dňa
17.01.2011 ako nezákonné podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu
zamieta a súčasne zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 320,88 €.
V dôvodoch odvolania uviedol, že predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné
tajomstvo. Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona
alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného
zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní
s uvedením odkazu na príslušný právny predpis (§ 8 zákona o slobode informácií). Žalovaný
by sprístupnením požadovaných informácií mohol porušiť obchodné tajomstvo záujemcov.
Žalobca ako žiadateľ nebol rozhodnutím a postupom žalovaného ako správneho orgánu
na svojich právach žiadnym spôsobom ukrátený, lebo správny orgán nemohol v súlade
s platnou právnou úpravou jeho žiadosti vyhovieť.
Ďalej poukázal na to, že z právneho hľadiska je dôležité vyhodnotenie, v akom
vzájomnom vzťahu sú zákony č. 25/2006 Z.z. a zákon o slobode informácií. Podľa názoru žalovaného má zákon č. 25/2006 Z.z. k zákonu o slobode informácií vzťah ako lex specialis
k lex generalis, teda aplikácia ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. má prednosť pred použitím
ustanovení zákona o slobode informácií, ak nie je v konkrétnych ustanoveniach uvedených
zákonov ich vzájomný vzťah upravený inak.
V zmysle princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie záujemcov,
princípu transparentnosti a princípu hospodárnosti a efektívnosti bolo potrebné interpretovať
aj ustanovenia § 21 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. To znamená, že ak by správny orgán
vyhovel žiadosti žiadateľa o poskytnutie požadovaných informácií, porušil by tým princíp
rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie účastníkov verejného obstarávania, pretože ak by
žiadateľ požadované informácie od správneho orgánu získal, bol by voči iným záujemcom
neoprávnene zvýhodnený a správny orgán by mu takýmto postupom zvýhodnenie poskytol.
Poskytnutie požadovaných informácií by bolo v rozpore s ustanovenia zákona
č. 25/2006 Z.z. a bránilo by to čestnej hospodárskej súťaži a niektoré z požadovaných
informácií by navyše tvorili predmet obchodného tajomstva ostatných účastníkov verejného
obstarávania, a preto na zverejnenie takýchto údajov by správny orgán potreboval s poukazom
na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií ich súhlas. V ustanovení
§ 45 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z. je uvedené, že verejný obstarávateľ ani obstarávateľ
nesmie použiť ponuku ani jej časti bez súhlasu uchádzača a aplikácia ustanovení zákona
č. 25/2006 Z.z. má prednosť pred použitím ustanovení zákona o slobode informácií.
Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 zákona č. 25/2006 Z.z., podľa
ktorého verejný obstarávateľ a obstarávateľ neposkytne informácie týkajúce sa zadávania
zákazky, uzavierania rámcových dohôd alebo zaradenia do dynamického nákupného systému,
ak by ich poskytnutie bolo v rozpore so zákonom, s verejným záujmom alebo by mohlo
poškodiť oprávnené záujmy iných osôb, alebo by bránilo čestnej hospodárskej súťaži.
III.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Trnave ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 157,09 €. Uviedol, že preskúmavané fiktívne rozhodnutie
žalovaného ako aj fiktívne rozhodnutie Mesta S. fakticky neexistujú (neboli vyhotovené),
a teda nemajú náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Takýto nedostatok
spôsobuje nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí, čo je postačujúcim dôvodom na ich zrušenie
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.
Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon
o slobode informácií, z ktorého vyplýva, že každý má právo na prístup k informáciám, bez
toho, aby bol povinný preukázať právny dôvod alebo iný záujem, pre ktorý sa informácia
požaduje. Podľa názoru žalobcu nie je správny záver žalovaného, že aplikácia ustanovení
zákona č. 25/2006 Z.z. má prednosť pred použitím ustanovení zákona o slobode informácií. Zákon o slobode informácií je základný právny predpis, podľa ktorého sa napĺňa ústavné
právo na informácie. Žalobca postupoval podľa zákona o slobode informácií, keď listom
zo dňa 02.02.2010 požiadal mesto S. ako prvostupňový správny orgán o sprístupnenie
informácií. Podľa uvedeného zákona mal postupovať aj prvostupňový správny orgán pri
vybavovaní tejto žiadosti a ak by existoval dôvod na obmedzenie k prístupu k informáciám,
bolo možné tento prístup obmedziť výlučne z dôvodov upravených § 8 až 13 zákona
o slobode informácií a nie z dôvodov obmedzení podľa zákona č. 25/2006 Z.z. Je právne
irelevantné, či žiadateľ o sprístupnenie informácií (žalobca) bol alebo nebol účastníkom
procesu verejného obstarávania podľa zákona č. 25/2006 Z.z.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)
a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj fiktívne
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Uvedenými rozhodnutiami bola zamietnutá žiadosť žalobcu o poskytnutie
informácií, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, s prihliadnutím na námietky vznesené
žalovaným a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobou podanou na Krajskom súde v Trnave dňa
27.04.2010 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného a fiktívneho
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. K fikcii vydania zamietavých rozhodnutí
prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu došlo podľa žalobcu podľa
§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, nakoľko žalovaný neposkytol
žalobcovi požadované informácie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho
práva ide.
Z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník
správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné
súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom
konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej
osoby.
Z obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 14.01.2010 vyplýva, že žalobca
ňou žiadal o sprístupnenie informácii vo veci užšej súťaže „Jezuitský kostol – stavebné
úpravy a opravy“, ktorá bola vyhlásená mestom S. jej zverejnením vo vestníku
VO č. X. zo dňa 17.12.2009 pod číslom X. (ďalej len „užšia súťaž“), a to
konkrétne:
a) identifikácia subjektov, fyzických a právnických osôb, ktoré boli v užšej súťaži
vybrané a vyzvané na predloženie ponuky, a to s uvedením identifikačných
údajov: obchodné meno, sídlo/miesto podnikania, IČO,
b) konkrétne referencie, ktoré každý z vybraných a vyzvaných subjektov uviedol
v užšej súťaži, a na základe ktorých bol každý z takýchto subjektov vyzvaný
na predloženie ponuky, a to s uvedením názvu rekonštruovaného objektu, sídla,
vlastníka tohto objektu a objemu každej takejto referencie v eurách
c) celkový finančný objem uvedených referencií, ktoré v užšej súťaži uviedli vybrané
a vyzvané subjekty
Opätovná žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 02.02.2010 je čo do predmetu
a rozsahu požadovaných informácií totožná s prvou žiadosťou s tým rozdielom,
že v opätovnej žiadosti uviedli, že vzhľadom na to, že Mesto Skalica listom zo dňa
25.01.2010 oznámilo žalobcovi, že Mesto Skalica ako verejný obstarávateľ zrušilo užšiu
súťaž, odpadol dôvod, pre ktorý Mesto Skalica listom zo dňa 25.01.2010 odmietlo sprístupniť
informácie o užšej súťaži na základe prvej žiadosti, v dôsledku čoho by Mesto S. malo
požadované informácie sprístupniť.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona
sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup
k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3
sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom
štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, (zákon
č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí
v znení neskorších predpisov) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného
prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre
ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne
žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej
lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom
stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola
odložená (§ 14 ods. 3).
Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala
rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým
odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje
tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej
osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní
od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,
ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,
o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou
osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie,
ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa
osobitného zákona (§ 244 a nasl. O.s.p.).
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom
a následne rozhodnutím dopustili takej vady konania, majúcej za následok nezákonnosť ich
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom,
pokiaľ žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov podľa
§ 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa podľa záveru odvolacieho
súdu v podstate zhodne s názorom súdu prvého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho
konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán,
pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil
zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo
náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ
mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho
rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť
povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo
práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu
v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto
nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto
rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2, písm. d/ O.s.p.
Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti
nemienil vyhovieť, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené
a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej
žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti
nevyhovel.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalovaným správnym orgánom
v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel z dôvodu,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je právne
nesprávne, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219
ods. 1, 2 potvrdil.
Odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní
úspešný.
Právny zástupca predložil dňa 16.3.2011 spolu s vyjadrením k odvolaniu vyúčtovanie
trov právneho zastúpenia v celkovej výške 157,09 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky
mu priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne:
Za podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 16.3.2011vo výške 123,50 € podľa
§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.)
vo výške 1/6 výpočtového základu a režijný paušál vo výške 7,41 €.
Ďalej bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) priznaná uplatnená DPH zo základu 130,91 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. vo výške 20 % v sume 26,18 €.
Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu tieto trovy konania: 123,50 € + 7,41 € +
26,18 € = 157,09 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 3. mája 2011
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková