Najvyšší súd
3 Sži 3/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., O. Z., T., zastúpený advokátom: Mgr. V. Š., N., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová č. 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230- 2008/00885TFV zo dňa 26.05.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 98/2008-27 zo dňa 04.12.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 98/2008-27 zo dňa 04.12.2008 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým uznesením č.k. 1S 98/2008-27 zo dňa 04.12.2008 zastavil konanie s odôvodnením, že zo žaloby vyplýva, že E., O. Z. sa označil za žalobcu, hoci z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že nebol účastníkom predchádzajúceho správneho konania. Nemožno ho teda v zmysle § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP, považovať za osobu aktívne procesne legitimovanú na podanie žaloby proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že by napadnutým rozhodnutím bol akýmkoľvek spôsobom ukrátený na svojich právach, prípadne, že by mu takým rozhodnutím bola spôsobená akákoľvek ujma.
Proti rozhodnutiu krajského súdu sa včas odvolal žalobca dôvodiac tým, že podľa jeho názoru záver krajského súdu odporuje zneniu § 72 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý navrhovateľovi prejednania návrhového priestupku výslovne priznáva postavenie účastníka konania. Predmetom správneho konania bol návrhový priestupok podľa ust. § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., žalobca teda bol účastníkom správneho konania. Oprávnenie iniciovať priestupkové konanie a dosiahnuť potrestanie páchateľa je súčasťou ústavného práva na inú právnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Priamym dôsledkom žalobou napadnutého rozhodnutia je odoprenie tohto práva, pričom aj žalovaný v odôvodnení výslovne uvádza, že správne konanie malo byť zastavené, čo však už nezahrnul do výroku svojho rozhodnutia. Žalobca tak nielenže bol účastníkom predmetného správneho konania, ale žalobou napadnuté rozhodnutie ho priamo ukracuje na jeho právach.
Žalobca preto žiada, aby uznesenie o zastavení súdneho konania bolo zrušené a jeho žaloba bola riadne prejednaná.
K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril, zotrval na svojom stanovisku k žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 25.07.2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu možno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP.
Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. Podľa § 68 ods. 1, 2 citovaného zákona priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a/ sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrov- níka (ďalej len "navrhovateľ"). Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno návrh podať príslušnému správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu oprávnenému objasňovať priestupok (§ 58 ods. 3) najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. V návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať.
Podľa § 42a ods. 1, 2 citovaného zákona (priestupok na úseku práva na prístup k informáciám) sa priestupku dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, 3a) [3a) – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)] alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1659 Eur a zákaz činnosti až na dva roky.
S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd v tomto prípade postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona, keď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba. Žalobca bol účastníkom správneho konania, keďže na jeho návrh bolo začaté konanie o priestupku (§ 72 v spojení s §68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.), preto je aj osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250 ods. 2 veta prvá OSP, ale len za predpokladu, že o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 98/2008-27 zo dňa 04.12.2008 zrušil podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP pretože krajský súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať, či z obsahu napadnutého administratívneho rozhodnutia vyplýva, že by bol žalobca vydaním predmetného rozhodnutia ako účastník správneho konania priamo dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 244 ods. 3 OSP v spojení s § 250 ods. 2 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. februára 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková