Najvyšší súd
3Sži/2/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. K., právne zastúpená: JUDr. Z. K., advokátkou, proti žalovanému: Obec Streženice, Školská č. 152,
Streženice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 299/10 zo dňa 28. júna 2010, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/84/2010-43 zo dňa 01. decembra 2010 v časti výroku o trovách konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/84/2010-43 zo dňa 1. decembra 2010 v napadnutej časti výroku o trovách konania
m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
vo výške 301,34 € na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Z. K., advokátka, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,95 € na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Z. K., advokátka, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 299/2010 zo dňa 28.06.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a žalobkyni náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal, ktoré súd konštatoval v okolnostiach prípadu a zmene rozsahu žiadosti žalobkyňou. Rozhodnutím žalovaného č. 299/2010 zo dňa
28.06.2010 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 256/2010 zo dňa 07.06.2010 o čiastočnom nesprístupnení informácií.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v danom prípade je povinnou osobou jednoznačne obec a v žiadnom prípade nejde o zverejňovanie povinných informácií v zmysle § 5 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o informáciách), a preto nie je zákonný dôvod na odmietnutie požadovaných informácií. Žalobkyňa v žiadosti nekonkretizovala, čo považuje za prílohy zápisníc a až na pojednávaní uviedla, že nežiada koncepcie rozvoja, ktoré kandidáti predkladali.
Žalovaný uviedol, že koncepcie rozvoja jednotlivých kandidátov považuje za duševné vlastníctvo a preto obmedzil prístup k informáciám (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o informáciách). Keďže na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že nepožaduje poskytnúť
koncepcie rozvoja predložené kandidátmi výberového konania, je žalovaný v ďalšom konaní povinný poskytnúť žalobkyni zápisnice a prílohy zápisníc, ak nejaké existujú, keďže ich žalobkyňa nekonkretizovala.
II.
Proti uvedenému rozsudku v časti výroku o nepriznaní trov konania podala žalobkyňa,
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania zmeniť a priznať žalobkyni náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 66,- € a trov právneho zastúpenia
vo výške 277,31 €.
Svoje odvolanie odôvodnila tým, že prvostupňový súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval okolnosti prípadu
a zmenu rozsahu žiadosti žalobkyňou. Okolnosti prípadu však pri zdôvodnení nepriznania náhrady trov konania bližšie nešpecifikoval. Záujem žalobkyne získať prístup k zápisniciam z výberových konaní pre potrebu presného a vecného skoncipovania návrhu na začatie konania o nezákonnosť predmetných výberových konaní nemožno považovať za také
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Taktiež zmena rozsahu žiadosti žalobkyne smerovala k presnejšiemu špecifikovaniu žiadosti, nakoľko návrh
podala sama žalobkyňa bez právnej pomoci. Právna zástupkyňa žalobkyne zmenou rozsahu žiadosti iba upravila petit do takej podoby, aby žaloba obsahovala právne relevantné informácie. Nie je vinou žalobkyne, že do vytýčenia pojednávania jej bola sprístupnená časť
zápisníc o ktorých sprístupnenie žiadala a o ktorých sprístupnenie v konaní išlo, a teda bol petit o tieto zápisnice zúžený.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. Podľa názoru žalovaného sú správne
okolnosti, na základe ktorých prvostupňový súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa uvedené konanie iniciovala len z dôvodu plánovanej žaloby voči obci Streženice o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru.
Na záver ešte dodal, že vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu obce nie je možné, aby obec znášala trovy konania a právneho zastúpenia len preto, že žalobkyňa nie je ochotná akceptovať skutočnosť, že opätovne neuspela vo výberových konaniach na post riaditeľky materskej školy. Priznanie náhrady trov žalobkyni by malo nepriaznivý dopad najmä
na úhrady energií.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne
(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu,
keď nepriznal žalobkyni trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd konštatoval v okolnostiach prípadu a zmene rozsahu žiadosti žalobkyňou.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či v danej veci ide o výnimočný prípad (teda, že sú splnené dôvody na aplikáciu § 150 O.s.p.), musí byť v rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodnená.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre účastníkov konania procesný priestor na to, aby sa vyjadrili i k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa § 150 O.s.p.,
ak všeobecný súd taký postup zvažuje a vznášali prípadné tvrdenia či dôkazné návrhy, ktoré by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok krajského súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zmeniť podľa § 220 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznať náhradu uplatnených a účelne vynaložených trov prvostupňového konania podľa § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p.
Trovy žalobkyne, ktoré si uplatnila na náhradu, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu, doručenú dňa 09.08.2010 vo výške 66 € a z trov právneho zastúpenia 2 úkony právnej služby po 55,49 € v súlade s § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z., (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní), paušálnej náhrady 2x po 7,21 €. Trovy ďalej pozostávajú z náhrady cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške
22,64 € a z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 48,08 € (2 x 2 polhodiny po 12,02 €). Ďalej advokátka, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty, si uplatnila daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 20 %. (§ 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Najvyšší súd zistil, že sú splnené podmienky na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyni za dva úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 01.12.2010 vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 4
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda vo výške 1/6 výpočtového základu vo výške 120,23 € za 1 úkon, spolu s režijným paušálom po 7,21 € a 20 % DPH.
Najvyšší súd priznal žalobkyni náhradu trov vo výške, ktorú požadovala vo vyčíslení trov právneho zastúpenia žalobkyňa t.j. 110,98 €, režijný paušál 14,42 €, náhrada cestovných výdavkov 22,64 €, náhrada za stratu času 48,08 € a 20 % DPH, celkom trovy priznané
na náhradu za prvostupňové konanie 235,34 + 66 = 301,34 € a to v súlade s § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu vo výške 41,95 € tak, ako boli uplatnené a to z titulu náhrady trov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania voči výroku o trovách) v sume 27,75 € a paušálnej náhrady vo výške 7,21 € (správne malo byť 7,41 €) spolu s 20% DPH.
Najvyšší súd zistil, že sú splnené podmienky na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyni v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby – podanie odvolania zo dňa 07.01.2011 vo výške ½ základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 61,75 €
a režijný paušál vo výške 7,41 spolu s 20 % DPH.
Najvyšší súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, ktorú požadovala vo vyčíslení trov právneho zastúpenia t.j. 27,75 €, režijný paušál vo výške 7,21 € a 20 % DPH = 41,95 € podľa § 151 ods. l veta druhá O.s.p. a to vo výške, ktorú si žalobkyňa
na náhradu uplatnila.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 10. marca 2011
JUDr. Jana Z e m k o v á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková