3Sži/10/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 178, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, proti žalovanému Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova č. 29, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/4/2013 zo dňa 18.01.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/51/2013-61 zo dňa 19.12.2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/51/2013-61 zo dňa 19.12.2013 m e n í tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: 1SprI/4/2013 zo dňa 18.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného súdu Michalovce č.: 1SprI/162/2012 zo dňa 11.12.2012 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 501,58 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta v Stropkove, Námestie SNP č. 7.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutie žalovaného 1SprI/4/2013 zo dňa 18.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného súdu Michalovce č.: 1SprI/162/2012 zo dňa 11.12.2012, ktorým Okresný súd Michalovce ako povinná osoba podľa § 18 ods. 2, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), §§ 46, 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nevyhovel žiadosti žiadateľa zo dňa 27.11.2012 o sprístupnenie aktualizovanej databázy všetkých „živých vecí“, vecí nerozhodnutých, aj vecí neprávoplatne rozhodnutých, ktoré napadli na Okresný súd Michalovce v období do 01.10.2012 do 30.11.2012 u subjektov, ktoré vystupujú na Okresnom súde Michalovce ako navrhovatelia v konaniach C, Cb, Ro, Rob (teda mimo registra Er). Navrhovatelia sú vžiadosti identifikovaní ako právnické osoby (nepodliehajú ochrane osobných údajov podľa zák. č. 122/2013 Z.z.). Okresný súd rozhodol s odôvodnením, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. umožňuje z informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu sprístupniť iba informácie, ktoré sa sprístupňujú podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom podľa odkazu č. 24 je ustanovenie § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Podľa tohto ustanovenia súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného predpisu (zák. č. 211/2000 Z.z.) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Okresný súd ako povinná osoba súčasne pripustil, že požadované údaje by bolo možné zistiť z evidenčnej pomôcky - súdneho registra, ktorý však v zmysle § 148 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy je určená pre vnútornú potrebu súdov a nie je verejne prístupný.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie zoznamu všetkých živých (neskončených) vecí, ktoré napadli na Okresný súd Michalovce od 01.10.2012 do 30.11.2012 subjektov (právnických osôb), ktorí vystupujú ako navrhovatelia okrem vecí „Er“ a odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s výkladom pojmu „rozhodovacia činnosť“ v užšom slova zmysle podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011, potom tento výklad pojmu rozhodovacia činnosť nemohol opomenúť.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že v napadnutom rozsudku si Krajský súd v Košiciach osvojil právne stanovisko uvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach Okresného súdu Michalovce a Krajského súdu v Košiciach, v zmysle ktorých súd nemá povinnosť sprístupniť informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutia o nesprístupnení informácie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.03.2014 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Je toho názoru, že nesprístupnením informácií zo súdnych registrov neodňal žalobcovi realizovať jeho právo vstúpiť do súdnych konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a uplatňovať všetky procesné práva vedľajšieho účastníka. Spotrebitelia ako účastníci prebiehajúcich spotrebiteľských konaní majú vždy možnosť požiadať žalobcu o vstup do týchto konaní ako vedľajšieho účastníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.).

Preskúmaním veci senát najvyššieho súdu zistil, že predmetu prieskumu zákonnosti v tomto prípade prechádza druhovo rovnaká vec žalobcu, v ktorej už senát rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 3 Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014 [Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS c/a Krajský súd v Košiciach].

Podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Nejednotný postup súdov pri poskytovaní informácií zo súdnych registrov robí predmet tohto konania zásadnou právnou otázkou, pri ktorej je potrebné analyzovať dopad rozhodnutia na iné konania rovnakého druhu. Súdna prax smeruje k materiálnemu chápaniu obmedzenia prístupu k informáciám, a preto ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/, § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. je nevyhnutné vykladať v spojení s §4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov.

Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade nie je, či poskytnúť informácie zo súdnych registrov žiadateľovi, ale ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. V tejto súvislosti ide o osobné údaje fyzických osob. Meno a priezvisko, v spojení s adresou trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky už tvorí osobný údaj, na základe ktorého možno fyzickú osobu identifikovať.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca žiada informácie zo súdnych registrov z dôvodu zamýšľaného vstupu do súdneho konania, kde sú navrhovatelia právnické osoby. Údaje fyzickej osoby majú však nevyhnutne podobu „osobných údajov“, na základe ktorých je osoba odporcu v konaní určiteľná a nastáva tu predpokladané obmedzenie zo strany zákona na ochranu osobných údajov. Je potrebné uviesť, že nie všetci spotrebitelia majú záujem, aby tretie osoby nadobudli vedomosť o tom, že sú odporcami v súdnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Meno a priezvisko žalobcu síce samy osebe ešte nevyhnutne nemusia byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby. Tvoria však 90% identity subjektu, a preto v spojení s ďalšími i nepatrnými znakmi môže byť naplnená určiteľnosť osoby. Tá je daná v tom prípade, ak by údaje boli už v takom súhrne, že dotknutej osobe možno adresovať zásielky na adresu, na ktorú na základe údajov je pošta spôsobilá doručiť zásielku konkrétnemu adresátovi.

Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

Informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa zlustruje Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciou, s ktorou môže žiadateľ pracovať. Žiadosti o sprístupnenie informácii v právnom režime zákona č. 211/2000 Z.z. nemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie....) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobu nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov. V tých prípadoch, kedy sú dotknuté osobné údaje je nevyhnutné postupovať podľa § 44 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 64 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z vyčíslených trov prvostupňového konania za 2 úkony právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby po 130,16 €, režijný paušál 2 x 7,81 €) + 20% DPH zo sumy 275,94 €, spolu 331,13 €, a z trov odvolacieho konania 170,45 € za 1 úkon právnej služby - podanie odvolania 134 € + réžijný paušál 8,04 € + DPH 20%. Zo sumy 142,04 €. Spolu trovy právneho zastúpenia 501,58 €.

Žalobca trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. nevyčíslil do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Ich vyčíslenie súd nemôže v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. vykonať ex offo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.