Najvyšší súd
3 Sžhuv 3/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.
v právnej veci žalobcu: M. K., bytom v N., právne zastúpeného prof. P. V., advokátom so
sídlom v R., proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky so
sídlom v Banskej Bystrici, Jána Švermu č. 43, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PÚV 141-2001/ÚV 2964 II/43-2006 zo dňa 18.04.2006, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/124/2006-67 zo dňa
25.03.2009 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/124/2006-67 zo dňa 25. marca 2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚV 141-2001/ÚV 2964 II/43-2006 zo dňa
18.04.2006, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu
č. PÚV 141-2001/ÚV 2964 – I/127-2005 zo dňa 23.11.2005 o výmaze úžitkového vzoru
žalobcu č. 2964 s názvom „Nealkoholické kolové nápoje vo farebných vyhotoveniach“ podľa
§ 17 ods.1 písm. a/ zák. č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov
z dôvodu, že úžitkový vzor nie je priemyselne využiteľný, keďže podľa hlavného nároku
na ochranu základný sirup, ktorý sa má ďalej používať na prípravu nealkoholických kolových nápojov vo farebných vyhotoveniach, pozostáva výlučne z pevných zložiek a jednej plynnej
zložky. Takto vyjadrené technické riešenie je chybné a nerealizovateľné, pretože odporuje
základným fyzikálnym zákonom a za normálnych podmienok, t.j. pri izbovej teplote
a atmosférickom tlaku, nemôže predstavovať základný sirup (a ani základnú zložku)
na prípravu nealkoholických kolových nápojov, pretože oxid uhličitý sa neviaže ani na jednu
z uvedených zložiek a kvapalná zložka nie je prítomná.
Úžitkový vzor č. 2964 majiteľa – žalobcu s právom prednosti od 09.05.2001 bol
do registra úžitkových vzorov zapísaný 20.06.2001 s názvom „Nealkoholické kolové nápoje
vo farebných vyhotoveniach“ s nasledovným znením nárokov na ochranu.
1. Nealkoholické kolové nápoje vo farebných prevedeniach vyznačujúce sa tým,
že ich základný sirup pozostáva z 93,00% hmotnosti rafinovaného alebo syntetického
cukru, 0,99% hmotnosti kyseliny citrónovej, 0,03% hmotnosti sorbanu draselného,
3,50% hmotnosti oxidu uhličitého a 2,48% hmotnosti bázy,
2. Nealkoholické kolové nápoje vo farebných prevedeniach podľa nároku č. 1
označujúce sa tým, že bázu pre nealkoholické kolové nápoje tvorí syntetické farbivo
a kofeín,
3. Nealkoholické kolové nápoje vo farebných prevedeniach podľa nároku č. 1
vyznačujúce sa tým, že bázu pre nealkoholické kolové nápoje tvorí syntetické farbivo
a vitamíny,
4. Nealkoholické kolové nápoje vo farebných prevedeniach podľa nároku č. 1
vyznačujúce sa tým, že bázu pre nealkoholické kolové nápoje tvorí syntetické farbivo
a bylinky.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmet technického riešenia
chráneného úžitkového vzoru je v hlavnom nároku na ochranu definovaný kvalitatívnym
a kvantitatívnym zložením základného sirupu pre tieto nápoje. Sirup obsahuje päť zložiek.
Kvantitatívne zastúpenie jednotlivých zložiek je uvedené v hmotnostných percentách.
Z definície nároku vyplýva, že zmes označená ako sirup obsahuje štyri zložky, ktoré sú
za bežných podmienok po jednom skupenstve, to znamená, že takáto definícia v chemickom,
technickom i významovom označení nároku nemôže byť správna, pretože takáto zmes nemá
vlastnosti sirupu, teda istú mieru tekutosti. S uvedeným konštatovaním a v podstate i záverom
správneho orgánu sa krajský súd plne stotožnil. Je nesporné, že znenie a štruktúra definície
hlavného nároku pozostáva z úvodného návetia že „... základný sirup pozostáva...“, a potom
nasledujú jednotlivé komponenty. I z uvedeného nie je možné vyvodzovať tak, ako sa žalobca
mylne domnieva, že v obsahu základný sirup je už zadefinovaná aj voda, a teda celý
komponent potom má vlastnosť tekutej látky, ku ktorej sa už priraďujú len ďalšie zložky tak,
ako sú definované v nároku. Z technického, sémantického i gramatického výkladu nároku
vyplýva, že tento pozostáva len zo zmesí štyroch tuhých látok a jednej plynnej. Poukaz
žalobcu na výkladový technický slovník, logiku, základy slovenského jazyka a podobne sú
v tomto smere teda irelevantné a bez právneho významu. Každý predmet ochrany
i úžitkového vzoru musí byť presne vymedzený nárokmi na ochranu. Na výklad týchto nárokov sa môže použiť len opis technického riešenia. V danom prípade síce ide o výrobok
technicky pomerne jednoduchý a aj laicky zrozumiteľný, to však neznamená, že je možné
upustiť od presnej definície zloženia tohto výrobku a uspokojiť sa so zástupnými formami
jeho určenia, spočívajúcimi v dedukcii v domýšľaní a podobne. V tomto smere má pravdu
žalovaný, pokiaľ argumentuje v napadnutom rozhodnutí, že ide o otázku zabezpečenia
ochrany práv tretích osôb vo vzťahu k danému úžitkovému vzoru. Je teda nesporné, že voda
je dôležitý komponent takéhoto výrobku a pokiaľ má byť tento chránený úžitkovým vzorom,
musí byť v jeho nároku uvedená. V tomto zmysle má i voda svoju kvalitatívnu hodnotu, tvorí
podstatnú časť nároku a pokiaľ tam nie je uvedená, nejde potom o úžitkový vzor, ktorý by
z tohto hľadiska mohol mať priemyselnú využiteľnosť vo význame § 5 citovaného zákona,
a to bez ohľadu na to, že sa predmetné nealkoholické nápoje, ktoré sú predmetom ochrany
tohto úžitkového vzoru, vyrábajú, distribuujú a konzumujú.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal,
že žalovaný odo dňa podania prihlášky a to 09.05.2001 až po zápis Úradom do registra,
a to dňom 11.09.2001, teda v dostatočnom časovom limite nenašiel na prihláške rozpory
a Úrad nevyužil § 11 ods. 4 tohto zákona č. 478/1992 Zb. a túto prihlášku prijal a nezamietol.
Potvrdil nezávadnosť prihlášky ÚV č. 2964, jej priemyselnú vyrobiteľnosť a využiteľnosť.
Nárok na ochranu je časť, ktorá i na základe ponímania má zaručiť ochranu myšlienky
autora ÚV a poukázať na podstatu rozdielu od doterajšieho stavu techniky, a tento rozdiel,
ktorý je nový v doterajšom stave chrániť zákonom. V nárokoch na ochranu sa nepožadovalo
zverejnenie presnej receptúry na výrobu o ktorej pojednáva podniková norma, ani nepožaduje,
ba priam zakazuje rozpisovanie sa o veciach nepodstatných k samotnému zápisu prihlášky,
ktorá zachytáva podstatu myšlienky.
Uvedenie, ktoré argumentuje Úrad a potvrdzuje Krajský súd tak, že do základu,
a to do sirupu, teda do tekutiny v tekutine, čiže v nápoji je potrebné uvádzať vodu pokladá
za nezmyselné, keďže ak by došlo len k zmene hustoty sirupu, teda základnej tekutiny
v tekutine, v čom nevidí zmysel a táto skutočnosť ani nedáva dôvod na nárok na ochranu,
keďže v nárokoch na ochranu z jeho strany je nepodstatná a zovšeobecnená. Dôvodom
na ochranu je rozlišujúca farba nápoja a ostatné prídavné látky, ktoré nahrádzajú kofeín.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.06.2009 navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Žalovaný súhlasí s argumentáciou žalobcu, že „sirup“ ako taký je tekutý. Avšak
hlavný nárok na ochranu je definovaný tak, že základný sirup pozostáva z takých zložiek,
ktoré nie sú schopné tvoriť roztok (kvapalinu). Zmes látok, ktorej zloženie je uvedené
v hlavnom nároku predmetného úžitkového vzoru, nie je tekutá a len skutočnosť, že je
pomenovaná „sirup“ jej tekuté skupenstvo nedáva. Sám žalobca v odvolaní (strana 4, odsek 5)
uvádza, že formulácia hlavného nároku by sa dala popísať aj slovami ako „... základ
v tomto nápoji, teda v tekutine je sirup, ktorý je na základe všeobecných znalostí tiež tekutý ale zložený...“. Z uvedeného je teda zrejmé, že v hlavnom nároku za slovným spojením
„vyznačujúci sa tým“, je uvedené zloženie základného sirupu. „Zložením“ je súbor všetkých
zložiek, z ktorých sa výrobok skladá a nemožno prijať za správny názor, že zloženie výrobku
možne definovať len niektorými zložkami. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu o tom, že vodu
ako bežnú a všeobecne známu súčasť sirupu, nie je potrebné v nároku na ochranu uvádzať,
sa žalovanému javí ako protirečivé tvrdenie žalobcu uvedené na strane 4, odsek 3, že napriek
tomu, že cukor je nutným znakom pre určenie predmetu ochrany a nemôže sa pokladať
za niečo nové pri výrobe sirupu je potrebné ho spomenúť, napriek tomu, že je všeobecne
známe, že sirup obsahuje cukor.
Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nároky vymedzujúce predmet,
na ktorý sa požaduje ochrana, musia byť stručné. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť,
že musia byť aj jasné, nesmú obsahovať formulácie, ktoré nie sú jednoznačné, rovnako nesmú
obsahovať neurčité výrazy a musia byť podložené opisom, a to aj s ohľadom na právnu istotu
tretích osôb, aby rozsah ochrany nebolo možné vykladať rozdielne.
Pojem „rafinovaný cukor“ sa v literatúre vyskytuje len v spojení s cukrom v tuhom
skupenstve. V prípade, ak by pod pojem „rafinovaný cukor“ patril aj cukrový sirup
alebo cukrový roztok, tento by musel byť definovaný množstvom cukru a vody.
Preto v žiadnom prípade nemožno súhlasiť so žalobcom, že uvádzanie vody v základnom
sirupe je nezmyselné, keďže by došlo iba k zmene hustoty základného sirupu.
V prípade, že namiesto 93% hmotnosti cukru by v základnom sirupe bol cukrový sirup
a to v neurčenej koncentrácii, potom množstvo cukru (v pevnom skupenstve) v základnom
sirupe by mohlo byť od cca 50% hmotnosti až po 10 % hmotnosti.
Podstatným dôkazom, že argumentácia žalobcu je účelová, je obsah plynnej zložky
3,5% hmôt, oxidu uhličitého v základnom sirupe, vzhľadom na to, že všetky ostatné zložky
základného sirupu v nároku na ochranu sú v pevnom skupenstve a teda neabsorbujú oxid
uhličitý. Ak by aj pripustil účelovú argumentáciu žalobcu, že rafinovaný cukor môže byť aj
cukrový sirup obsahujúci vodu, v ktorej je možné absorbovať oxid uhličitý, potom vzhľadom
na obmedzenú rozpustnosť oxidu uhličitého, by základný cukrový sirup musel obsahovať
81% až 89% hmotnosti vody, čo už, vzhľadom na vysoký obsah vody v žiadnom prípade
nemožno považovať za základný sirup (k uvedenému poukazuje na postup pri výrobe sódovej
vody, kde obsah oxidu uhličitého je len 0,4% až 0,8% napriek sýteniu pod tlakom.
Navyše účelovosť tvrdenia žalobcu o tom, že pojem „rafinovaný cukor“ poukazuje
na použitie cukru v bližšie neurčenom skupenstve, teda aj v skupenstve tekutom, potvrdzujú
aj príklady uskutočnenia technického riešenia, kde v príklade 1 sa základný sirup pripravuje
z rafinovaného cukru v množstve 93,00 kg, v príklade 2 zo sacharínu tiež v množstve
93,00 kg, v príklade 3 z aspartanu tiež v množstve 93,00 kg, v príklade 4 tak, ako v príklade 1.
V prípade, ak mal žalobca v úmysle v hlavnom nároku mať uvedenú kvapalinu, hlavný nárok
mal znieť: „... základný sirup pozostáva z 93% hmotnosti cukrového sirupu,...“.
Žalovaný trvá na stanovisku, že technické riešenie tak, ako je opísané v spornom
úžitkovom vzore, nie je priemyselne využiteľné a stotožňuje sa s názorom súdu uvedeným
v prvostupňovom rozsudku, že predmet ochrany musí byť presne vymedzený nárokmi
na ochranu, pričom nie je možné upustiť od presnej definície predmetu ochrany (výrobku)
a uspokojiť sa so zástupnými formami jeho určenia, spočívajúcimi v dedukcii, v domýšľaní
a podobne.
K námietke žalobcu, že predmetný úžitkový vzor bol do registra úžitkových vzorov
zapísaný, pričom žalovaný prihlášku úžitkového vzoru nezamietol a tak potvrdil jej
nezávadnosť, žalovaný uviedol, že v konaní o úžitkových vzoroch sa nevykonáva vecný
prieskum a pokiaľ v konaní o prihláške úžitkového vzoru nie je zjavné, že úžitkový vzor nie
je spôsobilý na ochranu, zapíše sa do registra. Avšak vzhľadom na absenciu vecného
prieskumu pri zápise úžitkového vzoru do registra, ustanovenie § 17 zákona č. 478/1992 Zb.
umožňuje výmaz úžitkového vzoru na návrh kohokoľvek, ak sú splnené podmienky
ustanovené týmto zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.
Podľa § 17 ods. 1, písm. a/ zák.č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení
neskorších predpisov na návrh kohokoľvek Úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra
ak technické riešenie nie je spôsobilé na ochranu podľa § 1 a 3,
Podľa § 1 zák.č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov
technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú
priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi.
Najvyšší súd zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol spor o výklad nárokov
žalobcu na ochranu, zapísaných v úžitkovom vzore č. 2694 s názvom „Nealkoholické kolové
nápoje vo farebných vyhotoveniach“ nasledovne:
1. Nealkoholické kolové nápoje vo farebných prevedeniach vyznačujúce sa tým,
že ich základný sirup pozostáva z 93,00% hmotnosti rafinovaného alebo syntetického
cukru, 0,99% hmotnosti kyseliny citrónovej, 0,03% hmotnosti sorbanu draselného,
3,50% hmotnosti oxidu uhličitého a 2,48% hmotnosti bázy,
Podstatu problému sformuloval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to,
že podľa explicitného vyjadrenia technického riešenia úžitkový vzor nie je priemyselne
využiteľný, keďže podľa hlavného nároku na ochranu základný sirup, ktorý sa má ďalej
používať na prípravu nealkoholických kolových nápojov vo farebných vyhotoveniach,
pozostáva výlučne z pevných zložiek a jednej plynnej zložky. Takto vyjadrené technické riešenie je chybné a nerealizovateľné, pretože odporuje základným fyzikálnym zákonom
a za normálnych podmienok, t.j. pri izbovej teplote a atmosférickom tlaku, nemôže
predstavovať základný sirup (a ani základnú zložku) na prípravu nealkoholických kolových
nápojov, pretože oxid uhličitý sa neviaže ani na jednu z uvedených zložiek a kvapalná zložka
nie je prítomná.
Žalobca naopak tvrdí, že znenie nároku v pojme sirup zahrňuje i kvapalnú zložku.
Je zrejmé, že zložky tvoriace základný sirup, predstavujú uzavretú množinu prvkov,
ktoré predstavujú 100% zložiek tvoriacich základný sirup. Kvapalinu preto možno
vyvodzovať iba ako súčasť niektorej z definovaných zložiek sirupu. Na základe právnych
stanovísk účastníkov konania najvyšší súd ustálil, že spornou je právna otázka, či zo znenia
nároku na ochranu možno implicitne a súčasne jednoznačne vyvodiť prítomnosť kvapalnej
zložky v cukre, v takom množstve, aby sa na ňu naviazal oxid uhličitý, a teda aby znenie
nároku neodporovalo fyzikálnym zákonom za normálnych podmienok, t.j. pri izbovej teplote
a atmosférickom tlaku.
Najvyšší súd sa stotožňuje so žalobcom, že implicitne je možné dospieť k záveru,
že cukor môže byť i v tekutej forme (cukrový sirup obsahujúci vodu), a preto je tekutá zložka
obsiahnutá v cukre. V danom prípade však žalovaný správne poukázal na to, že vzhľadom
na obmedzenú rozpustnosť oxidu uhličitého, by základný cukrový sirup musel obsahovať
81% až 89% hmotnosti vody, čo by už vzhľadom na vysoký obsah vody nebolo možné
považovať za základný sirup na prípravu nealkoholických nápojov. Najvyšší súd
preto konštatuje, že zo znenia nároku by bolo možné implicitne vyvodiť v pojme cukor
iba prítomnosť vody, nie však koncentráciu cukrového roztoku. Implicitne nie je možné
z týchto nárokov na ochranu vyvodiť koncentráciu cukru v kvapalnej forme v takom rozsahu,
aby došlo k naviazaniu oxidu uhličitého na túto zložku. Koncentrácia cukru v kvapalnej forme
by preto musela byť vyjadrená explicitne.
Zápisom úžitkového vzoru do registra dochádza len k „podmienečnej“ ochrane.
Posúdenie otázky priemyselnej využiteľnosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd
v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Súd nezistil v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
žalovaného zjavné logické rozpory v úsudku ani porušenie základných pravidiel správneho
konania. Najvyšší súd nepovažuje za potrebné doplniť alebo pozmeniť rozhodnutie
žalovaného, preto sa s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Súd konštatuje, že pre posúdenie priemyselnej využiteľnosti technického riešenia je
rozhodujúci zapísaný rozsah nárokov na ochranu technického riešenia. Nároky na ochranu
musia obsahovať všetky znaky, ktoré sú nevyhnutné na jeho uskutočnenie.
Ak zapísané nároky na ochranu technického riešenia odporujú fyzikálnym zákonom
technické riešenie nemôže byť priemyselne využiteľné.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní,
preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 17. septembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková