3Sžfk/73/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Albín Lancz - ALINEX, Mierová 1435/33, Galanta, IČO: 32 356 412, zastúpený spoločnosťou Nagy & partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. 100515202/2018 zo dňa 08.03.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/54/2018-201 zo dňa 15. mája 2019, takto

rozhodol:

Kasačnú sťažnosť o d m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100515202/2018 zo dňa 08.03.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102434410/2017 zo dňa 22.11.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.222,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou AA TRADE, s.r.o.

2. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol žalobcovi doručený dňa 02.07.2019. Krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Mal za to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedal zásadám logického myslenia a správneho uváženia a bol v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania bolo krajskému súdu zrejmé, že žalobcom predloženým daňovýmdokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentoval reálny základ, ktorá skutočnosť mala za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Záverom konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ zastúpený advokátom dňa 02.08.2019 kasačnú sťažnosť. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. a/ SSP odmietol.

5. Podľa § 443 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2.

6. Podľa § 145 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane.

7. Podľa § 459 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.

8. Kasačný súd zistil, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/54/2018-201 zo dňa 15.05.2019 bol sťažovateľovi doručený dňa 02.07.2019. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť zaslal elektronicky súdu dňa 02.08.2019, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu.

9. Kasačný súd poukazuje na to, že pri počítaní lehôt podľa mesiacov koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Avšak v prípade, ak je lehota určená podľa dní, začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. V danom prípade s poukazom na uvedené počítanie lehôt, posledný deň 30 dňovej lehoty na včasné podanie kasačnej sťažnosti pripadol na deň 01.08.2019. Vzhľadom na to, kasačný súd postupoval podľa § 459 písm. a/ SSP a kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. V prípade, že je kasačná sťažnosť podaná oneskorene, nie je možné ju vecne prejednať a zisťovať jej dôvodnosť.

10. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.