3Sžfk/50/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, 041 80 Košice, IČO: 00 397 768, zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zoborská 13, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432-7000/2016-OK/5 zo dňa 27.04.2016 a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432-7000/2016-OK/10 zo dňa 25.08.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2016-160 zo dňa 15. júna 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, Košice, IČO: 00 397 768 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2016-160 zo dňa 15. júna 2017 z a m i e t a.

Sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu sťažovateľa vo veci preskúmania Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432- 7000/2016-OK/5 zo dňa 27.04.2016 (ďalej len „Protokol“) a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432-7000/2016-OK/10 zo dňa 25.08.2016 (ďalej len „Zápisnica“).

2. Sťažovateľ v žalobe uviedol, že ako verejný obstarávateľ v zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 58/2011 Z. z. (ďalej len „ZVO“) v rámci obstarávania predmetu zákazky s názvom "Špeciálne analytické prístroje proteomiky a genomiky", vyhlásil postupom podľa § 51 ZVO verejné obstarávanie na uvedený predmet zákazky uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ S112 zo dňa 11.06.2011, ako aj vo Vestníku verejného obstarávania č. 115/2011 zo dňa 14.06.2011 podznačkou 04409-MST. Výsledkom verejného obstarávania bolo uzavretie rámcovej dohody č. 375/2011 zo dňa 22.09.2011. Na základe rámcovej dohody sťažovateľ uzavrel s úspešným uchádzačom dňa 28.10.2011 zmluvu o dielo č. 459/2011. Sťažovateľ ďalej uzavrel s úspešným uchádzačom dňa 22.02.2012 Zmluvu o dielo č. 69/2012 a Kúpnu zmluvu č. 70/2012.

3. Dňa 28.01.2016 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie žalovaného č. 432-7000/2006-OK/2 zo dňa 20.01.2016 o začatí výkonu kontroly postupu zadávania predmetnej zákazky podľa § 146 ods. 1 v nadväznosti na § 109, § 112, § 137 ods. 2 písm. c/, § 146 ods. 6 a § 155q ods. 4 ZVO. O výsledku vykonanej kontroly vypracoval žalovaný Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432-7000/2016-OK/5 zo dňa 27.04.2016. Žalovaný v protokole v časti "Výsledok kontroly" uviedol, že: „Z predloženej dokumentácie a porovnávaním vyššie špecifikovaných kontrolovaným vykonaných úkonov so zákonom o verejnom obstarávaní v znení zákona č. 58/2011 Z. z., boli pri zadávaní zákazky zistené nasledujúce kontrolné zistenia, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania: 1) Kontrolovaný tým, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania pod bodom IV.3.3 "Lehota na prijímanie súťažných podkladov alebo dokumentov" stanovil o necelých 25 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk stanovenej v bode IV.3.4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania "Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť", postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, a to konkrétne s princípom nediskriminácie. 2) Kontrolovaný postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, konkrétne s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, keď obstarávaný predmet zákazky nerozdelil na časti s možnosťou predložiť ponuky na jednu alebo viac častí predmetu zákazky."

4. Žalovaný ďalej v Protokole v časti „Záver" uviedol: „Vykonanou kontrolou nad dodržiavaním ZVO bolo z predloženej dokumentácie zistené, že kontrolovaný postupoval:

- v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO tým, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania pod bodom IV.3.3 "Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady alebo prístup k dokumentom" stanovil o necelých 25 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk stanovenej v lehote IV.3.4 "Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť" oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a to konkrétne princípom nediskriminácie, pričom uvedené konanie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,

- v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO konkrétne s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, keď obstarávaný predmet zákazky nerozdelil na časti s možnosťou predložiť ponuku na jednu alebo viac častí predmetu zákazky, pričom identifikované porušenie zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania".

5. Dňa 25.08.2016 sa u žalovaného uskutočnilo prerokovanie Protokolu v zmysle § 146c ods. 5 ZVO, z ktorého žalovaný vyhotovil Zápisnicu.

6. Sťažovateľ uviedol, že Protokol a Zápisnica sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní a sú preskúmateľné súdom podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“), pretože ide o správne akty vydané orgánom verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti.

7. Krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť z dôvodu prekážky rozhodnutej veci v časti o preskúmanie Protokolu, pretože ide o prekážku konania res iudicata v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. a) SSP, pričom je splnená zákonná podmienka pre naplnenie tejto prekážky, a to totožnosť účastníkov konania a totožnosť predmetu súdneho prieskumu. O žalobe, predmetom ktorej bolo preskúmanie zákonnosti Protokolu už rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave uznesením č. k. 5S 135/2016 - 202 zo dňa 13.09.2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2016.

8. V časti o preskúmanie Zápisnice krajský súd taktiež dospel k záveru, že žalobu v tejto časti je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní,ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Uviedol, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu. Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146 až 146d ZVO predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, ale zároveň odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Krajský súd poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a uviedol, že Zápisnica ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.

9. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že ani v prípade formálneho uloženia povinností v Zápisnici, ktorých splnenie vzhľadom na ukončenie verejného obstarávania a realizáciu predmetu zákazky by neprichádzalo do úvahy, by sa nemohlo nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Uviedol, že preskúmavanou Zápisnicou žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť, ktorú by mal žalobca splniť. Z uvedeného dôvodu Zápisnica nemohla mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve nepodlieha.

10. Na základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žaloba v tejto časti smerovala proti správnemu aktu, ktorý nie je rozhodnutím podľa § 7 písm. e) S. s. p. a zároveň tento nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností žalobcu, a preto žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) S. s. p. odmietol.

11. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní o správnej žalobe porušil zákon a to tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S. s. p.), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S. s. p.), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S. s. p.) a podanie žalobcu bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ S. s. p.). Ďalej uviedol, že rozhodnutím o odmietnutí žaloby bez meritórneho prejednania veci mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie krajského súdu sťažovateľ považuje za nedostatočne odôvodnené, vzájomne rozporné a preto nepreskúmateľné.

12. Podľa názoru sťažovateľa, napadnuté správne akty žalovaného ovplyvňujú jeho právne postavenie a môžu mať za následok vznik závažnej ujmy na jeho subjektívnych právach, a to v súvislosti s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní v spojení so zákonom č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, keďže sťažovateľovi bezprostredne hrozí, že voči nemu budú uplatňované postihy v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. Sťažovateľ má za to, že podmienky na poskytnutie súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva v prejednávanej veci boli splnené.

13. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu a rovnako sa domnieva, že boli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie žaloby z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj keď sťažovateľ tvrdí, že jeho práva boli napadnutým Protokolom a Zápisnicou porušené, opomenul uviesť, aké konkrétne subjektívne práva boli postupom žalovaného dotknuté. Žalovaný sa domnieva, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že bol priamo ukrátený na svojich právach, nakoľko je zrejmé, že Protokol a Zápisnicu nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré by malo dopad na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľa. Žalovaný je toho názoru, že správna žaloba neobsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti, pretože sťažovateľ sa v nej obmedzil iba na tvrdenie, že jehopráva boli porušené. Tento deficit mohol odstrániť v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, čo však neučinil a uvedenie práv, ktoré mali byť postupom žalovaného dotknuté doplnil až v kasačnej sťažnosti, a preto je táto argumentácia bezpredmetná. Žalovaný zdôraznil, že zo všeobecne záväzných právnych predpisov mu nevyplýva žiadna možnosť, ako by mohol uplatniť finančné postihy voči sťažovateľovi podľa zákona č. 528/2008 Z.z., a teda svojím konaním ho ukrátiť na jeho právach. Podľa žalovaného, nemožno kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v tomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

15. Na základe uvedeného, podľa žalovaného, Protokol a Zápisnica nie sú individuálnym správnym aktom, ktorý by zasahoval do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a teda nepodlieha súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku. Preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S. s. p., zamietol.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "S. s. p.")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti preto, že na súdny prieskum napadnutého úradného listu chýba správnym súdom právomoc.

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy, je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.

21. Podľa § 7 S. s. p., v citovanom znení, správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,

c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

22. Podľa § 98 ods. 1 písm. a) až h) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak a) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie. c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d) bola podaná oneskorene, e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g) je neprípustná, h) tak ustanoví tento zákon.

23. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že v tomto konaní nebolo možné pristúpiť k preskúmaniu Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432- 7000/2016-OK/5 zo dňa 27.04.2016, pretože uvedený protokol bol predmetom konania na základe žaloby podanej žalobcom na Krajský súd v Bratislave dňa 01.07.2016, o ktorej krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 5S/135/2016-202 zo dňa 13.09.2016. V prípade opätovne podanej žaloby v rozsahu preskúmania Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432- 7000/2016-OK/5 zo dňa 27.04.2016, bolo potrebné žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. a) S.s.p., odmietnuť.

24. Dôvodom pre odmietnutie žaloby v časti o preskúmanie Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432-7000/2016-OK/10 zo dňa 25.08.2016 je jej neprípustnosť, pretože nie je v právomoci správneho súdu preskúmavať správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby. Predmetnou zápisnicou neboli žalobcovi uložené žiadne povinnosti, nejednalo sa o rozhodnutie, ktorým by boli priamo ovplyvnené jeho záujmy alebo povinnosti. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na právny názor obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol:,,...považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej enumerácie“.

25. Zápisnicu možno charakterizovať ako akt správneho orgánu, ktorým formálne - písomne, zaznamená ústne prejavy účastníkov konania, zúčastnených osôb a svedkov, dôležité úkony v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, ústnom pojednávaní a pod. Preskúmaním Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432-7000 /2016-OK/10 zo dňa 25. 08. 2016 kasačný súd zistil, že sú v nej popísané úkony správneho orgánu nasledujúce po doručení Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 432-7000/2016- OK/5 zo dňa 27. 04. 2016, písomne zachytené vyjadrenia kontrolovaného k protokolu, informácie kukonaniu, označenie a podpisy prítomných osôb, pričom z nej nevyplývajú pre žalobcu žiadne povinnosti.

26. Z dôvodu, že na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, najvyšší súd musel vyhodnotiť aj napadnutý úradný list - Zápisnicu č. 432-7000 /2016-OK/10 zo dňa 25. 08. 2016 ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 7 S. s. p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.

27. Žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti poukazoval na ujmu, ktorá mu uvedenými správnymi aktami vznikne z titulu následkov pri uplatnení postupu správneho orgánu podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Uvedená argumentácia žalobcu nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského súdu o nemožnosti súdneho prieskumu predmetných správnych aktov. Až v prípade, ak príslušný správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly postup podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu.

28. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.

29. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení žalobných bodov žalobcu a jeho kasačnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na hore vyslovené závery pri ktorých najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených právnych názorov s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

30. Vzhľadom na okolnosť, že kasačný súd už rozhodol o kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, z ktorého nemohla z dôvodov uvedených vyššie (nevymáhateľnosť správnych aktov) vzniknúť žalobcovi závažná ujma, nebol dôvod na priznanie jej odkladného účinku podľa § 447 ods. 1 S. s. p.

31. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 170 písm. a/ v spojení s § 467 ods. 1 S. s. p. tak, že neúspešnému sťažovateľovi - žalobcovi, nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaní nemajú zo zákona právo na ich náhradu.

32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.