ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: MVDr. D. S., B., zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, Bratislava, zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18/25358/15/RR zo dňa 28. septembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/169/2015- 194 zo dňa 5. apríla 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/169/2015-194 zo dňa 5. apríla 2017 z a m i e t a.
Pôvodnému žalobcovi priznáva proti sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 18/25358/15/RR zo dňa 28.09.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2025/2012/E-OZ zo dňa 19.05.2015, ktorým pre žalobcu určil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny fotovoltická elektráreň FVZ MVDr. Zábronský s celkovým inštalačným výkonom 9,36 kW, umiestnenej na streche budovy, súp. č. XXXXX, nachádzajúcej sa v k.ú. U., na pozemku s parc. č. 3104/53 (ďalej len „výrobca elektriny“).
2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že len žalovaným schválený Prevádzkovýporiadok, ako normatívny právny akt mohol upravovať spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, avšak len za predpokladu, že spôsob a podmienky vykonania skúšky sa týkajú overovania a zisťovania technických podmienok zariadenia a technických podmienok na jeho pripojenie do sústavy. V posudzovanej veci bolo preukázané, že prevádzkový poriadok, platný a účinný v čase vyhotovenia Protokolu o funkčnej skúške úpravu, na ktorú odkazovalo ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“) neobsahoval, neupravoval spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Len normatívnym právnym aktom mohla byť daná kompetencia prevádzkovateľovi vykonávať funkčné skúšky výlučne, však spôsobom a podmienkami, ktoré boli obsahom schváleného Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Potom je bez právneho významu zverejnenie akýchkoľvek podmienok vykonania funkčnej skúšky, ktoré na svojej internetovej stránke zverejnil prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré nie sú normatívnym aktom, ale iba jeho prejavom súkromnoprávnej povahy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške mohol vykonať len kontrolu preverenia a vyhodnotenia technických podmienok posudzovaného zariadenia a splnenia technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do sústavy. Zo samotného označenia, ale ani obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie konkrétnych technických podmienok zariadenia, ani krajskému súdu nebolo zrejmé, aké technické podmienky zariadenia prevádzkovateľ, v bode 13 posudzoval, naviac, keď technické podmienky pripojenia sú posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s výsledkom vyhovel.
II.
3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že zákonnú úpravu funkčnej skúšky pripojenia zariadenia na výrobu elektriny k distribučnej sústave predstavuje úprava obsiahnutá v § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého možno vyvodiť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť vykonať funkčnú skúšku do 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny a ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy do 10 dní odo dňa jej vykonania vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky a že úpravu spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky zveruje do rúk prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Podľa žalovaného však zo znenia predmetného ustanovenia nevyplýva právna definícia funkčnej skúšky ako takej, pričom tiež z neho nevyplýva ani bližšia úprava spojenia „vykonanie funkčnej skúšky“. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého funkčnú skúšku pripojenia zariadenia na výrobu elektriny k distribučnej sústave pokladá za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny z vyššie uvedeného ustanovenia nevyplýva. Z predmetného ustanovenia podľa žalovaného nemožno dospieť k záveru, že vykonaním funkčnej skúšky pripojenia zariadenia na výrobu elektriny k distribučnej sústave je len faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne. Dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy nemožno považovať za dátum technickej realizácie funkčnej skúšky. Z absencie prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy (spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) ako takého, prípadne z absencie úpravy funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy v rámci prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy však s poukazom na príslušné ustanovenia nemožno vyvodiť, že by funkčnou skúškou bolo iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne alebo, že by došlo k zmene výkladu pojmu vykonanie funkčnej skúšky v tom smere, že funkčnou skúškou je iba faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky v teréne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého nevyplýva definícia „skutočného“ času uvedenia zariadenia do prevádzky, a teda čas „fyzického“ pripojenia zariadenia do distribučnej sústavy alebo spôsobilosti takéhoto zariadenia na pripojenie do distribučnej sústavy.
4. Je nevyhnutné, aby zariadenie výrobcu elektriny na výrobu elektriny spĺňalo technické podmienky napripojenie do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Takéto splnenie technických podmienok je však možné preskúmať len podrobným posúdením pozostávajúcim z niekoľkých samostatných kontrol a krokov. Bez vykonania posúdenia splnenia technických podmienok by sa v rozpore s ustanoveniami zákona č. 309/2009 Z.z. mohlo potom za čas uvedenia zariadenia do prevádzky považovať už úplne prvé „fyzické“ pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy.
5. Zariadenie výrobcu elektriny teda síce môže byť „fyzicky“ pripojené do distribučnej siete, avšak tak môže byť vykonané predovšetkým z toho dôvodu, aby už pri inštalácií technológie mohla byť overená funkčnosť určitej časti zariadenia a funkčnosť napojenia. Práve z toho dôvodu si nemožno zamieňať tzv. skutočné pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy s časom uvedenia zariadenia do prevádzky v zmysle definície podľa zákona č. 309/2009 Z.z.
6. Žalobca považuje funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, pričom nie je podľa názoru žalobcu správne posudzovať za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Podľa žalovaného z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má na vykonanie funkčnej skúšky celkovo 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny, a teda zákonnou požiadavkou je, aby posledná kontrola v zmysle bodu 13 Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia do sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. bola vykonaná v rámci tejto zákonnej lehoty. Týmto sa funkčná skúška považuje za vykonanú. V prípade vyhodnotenia funkčnej skúšky s úspešným výsledkom pre výrobcu elektriny má potom prevádzkovateľ distribučnej sústavy lehotu 10 dní odo dňa vykonania funkčnej skúšky na vydanie Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia do sústavy ako dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. V prípade plnenia týchto zákonných lehôt preto nemožno konštatovať, že by prevádzkovateľ distribučnej sústavy konal v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z. a to bez ohľadu na skutočnosť, či úprava funkčnej skúšky bola alebo nebola súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
III.
7. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd SR podanú kasačnú sťažnosť zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý reflektuje aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR napr. sp. zn. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015, II. ÚS 275/2015-48 zo dňa 16.12.2015. Správny súd ústavne konformným spôsobom vyložil § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. keď konštatoval, že na prevádzkovateľa distribučnej sústavy bola zákonom delegovaná len právomoc pri posudzovaní funkčnej skúšky zariadenia skúmať len a výlučne technické podmienky a predpoklady konkrétneho zariadenia na výrobu elektrickej energie, ktoré sa má pripojiť do sústavy. Rovnako tak je potom podľa žalobcu správny aj z toho vyplývajúci záver o tom, že v uvedenom prípade je bod 13. Protokolu o vykonaní funkčnej skúšky v priamom rozpore s § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu, že tento viazal ukončenie funkčnej skúšky zariadenia do prevádzky na administratívnu kontrolu neznámym pracovníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy a nie tak, ako to predpokladá znenie príslušného predpisu na posúdení technických podmienok.
8. V ustanovení § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. je daný príkaz, že mal byť vydaný prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Táto povinnosť zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy splnená nebola. Vychádzajúc z obsahu prevádzkového poriadku platného v rozhodnom období uvedenia zariadenia do prevádzky je jednoznačné, že tento žiadne špecifické podmienky a spôsoby, ktorých úpravu naň zákon delegoval, neupravoval v rozsahu povinností, ktorých splnenie sa v napadnutom rozhodnutí požaduje od žalobcu, a preto správne orgány nemohli od žalobcu požadovať splnenie iných, než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Aj tieto podmienky pre prípad ich úpravy v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade so zákonom, pretože prevádzkový poriadok nemôže upravovať právne vzťahy nad rámec zákonnej úpravy. Je teda nepochybné, že od osoby, ktorej zariadenie má byť uvedené do prevádzky nie je možné požadovaťsplnenie iných než v prevádzkovom poriadku uvedených podmienok a zároveň tieto podmienky obsiahnuté v prevádzkovom poriadku nemôžu byť v rozpore so zákonom a prevádzkový poriadok musí byť schválený úradom. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu. Nie je tak možné, aby prevádzkovateľ určoval spôsob a podmienky funkčnej skúšky spôsobom zverejnenia na svojom webovom sídle, resp. v samotnom Protokole o funkčnej skúške a tieto by boli pre žalobcu záväzné. Ak teda prevádzkovateľ stanovil spôsob a podmienky funkčnej skúšky zverejnením na webovom sídle, protokole o funkčnej skúške a správne orgány tieto požadovali od žalobcu na úspešné vykonanie funkčnej skúšky, došlo k porušeniu čl. 13 Ústavy SR. Žalobca na záver uviedol, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy porušil povinnosť uloženú mu v splnomocňujúcom ustanovení § 4 ods. 15 zákona č. 309/2009 Z.z. upraviť spôsob a podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku, keď upravil podmienky funkčnej skúšky uverejnené v usmernení na webovom sídle, resp. v protokole o funkčnej skúške, a to úpravou podmienok funkčnej skúšky spôsobom odporujúcom zákonu č. 309/2009 Z.z.
IV.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:
11. Žalobca, ako regulovaný subjekt podal dňa 09.11.2012 na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví žiadosť o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prvostupňovým administratívnym rozhodnutím schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení žalobcu. Druhostupňový správny orgán toto prvostupňové administratívne rozhodnutie potvrdil.
12. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný určil za deň uvedenia zariadenia výrobcu elektriny (žalobcu) do prevádzky dátum uvedený v bode 13 protokolu o vykonaní funkčnej skúšky. Navyše postup, ktorý viedol žalovaného k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia považuje najvyšší súd za zmätočný a v rozpore so zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. pri stanovení ceny sa rozumie doplatkom rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené alebo na vymedzenom území ktorého sa nachádza.
14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. pri stanovení ceny elektriny úrad zohľadní a) druh obnoviteľného zdroja energie, b) použitú technológiu, c) termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, prípadne termín rekonštrukcie a modernizácie zariadenia výrobcu elektriny a d) veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia výrobcu elektriny, e) plnenie kritérií trvalej udržateľnosti, ak sa na výrobu elektriny použila biokvapalina, f) rozsah investičných nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu.
15. Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
16. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
17. V prejednávanej veci bolo kľúčovou otázkou určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, ako rozhodnej skutočnosti pre určenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, od ktorej následne záviselo určenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov pre žalobcu pre rok 2012.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 373/2015 z 25.11.2015 a sp. zn. II. ÚS 274/2015 zo 16.12.2015, sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške (t.j. 10.07.2012), keďže z § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že uvedeným dátumom je dátum „úspešného vykonania funkčnej skúšky“, nie následné schválenie a podpísanie protokolu, ako administratívneho úkonu prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
19. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že spolu s cenovým návrhom predložil žalobca v správnom konaní list mesta Martin „Ohlásenie drobnej stavby - Oznámenie“ zo dňa 13.06.2012, v ktorom mesto Martin oznámilo žalobcovi, že nemá námietky proti realizovaniu ohlásenej drobnej stavby; výpis z katastra nehnuteľností, preukazujúci vlastnícky vzťah k budove - rodinnému domu, na ktorom sa nachádza fotovoltické zariadenie; jednopólovú schému; zmluvu o pripojení zariadenia výrobcu do NN distribučnej sústavy; plán výroby; zápis z odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby a Protokol o vykonaní funkčnej skúšky, schválený a podpísaný v bode 13 za spoločnosť SSE-D, a.s. riaditeľom sekcie Asset management Ing. L. L. dňa 02.07.2012.
20. V prejednávanej veci považuje najvyšší súd za nesporné, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v rozhodnom období spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku neupravil, v dôsledku čoho bol správny orgán povinný pri určení časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy vychádzať výlučne zo znenia § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého sa časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky rozumie neskorší dátum z dátumov: 1) nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého bolo povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny, 2) úspešného vykonania funkčnej skúšky.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerešpektoval povinnosť určiť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy podľa § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z., považoval najvyšší súd rozhodnutie žalovaného, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu SR, zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný dospel k záveru o uvedení zariadenia žalobcu na výrobu elektriny do prevádzky dňom vydania (schválenia) protokolu o funkčnej skúške, t.j. po 01.07.2012 a o splnení podmienok pre schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov v sume 119,11 Eur/MWh, v zmysle § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia velektroenergetike v znení neskorších predpisov.
22. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude, aby bola vec opätovne predložená správnemu orgánu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012, podanom žalobcom dňa 09.11.2012.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
24. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi/žalovanému nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a nárok na náhradu trov konania mu zo zákona ani nevyplýva. Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.