ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Juraj Kočiš, Obchodná 19, 900 24 Veľký Biel, IČO: 32 823 665, zastúpený: JUDr. Jozef Madej, advokát, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/38/2016-230 zo dňa 23.08.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/38/2016-230 zo dňa 23.08.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súdu v Bratislave podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 1482644/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8364,07 € za zdaňovacie obdobie marec 2008. Súčasne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.
2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že neboli splnené podmienky na obligatórne prerušenie konania upravené v § 100 ods. 1 SSP a ani na fakultatívne prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, tak ako to navrhol žalobca. Trestné konanie, v ktorom sa má riešiť otázka, či žalobca vedel o zapojení do podvodného konania, nemá na daňové konanie vplyv, skúma sa teda vedomá účasť žalobcu na daňovom podvode. V daňovom konaní nie je nevyhnutné, aby bolo nadovšetku pochybnosť preukázané, že žalobca vedel, alebo musel vedieť o svojej participácii v konaní, ktoré má všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu tak ako v trestnom konaní. Výsledok trestného konania nie je z tohto pohľadu pre správny súd relevantný a nepredstavuje dôvod na prerušenie konania, správny súd pretozamietol návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný.
3. Krajský súd vo veci samej rozhodol podľa § 140 SSP s tým, že vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd zistil, že na krajskom súde prebieha viacero súdnych konaní, v ktorých vystupujú ten istý žalobca a ten istý žalovaný. Predmetom týchto konaní je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, Daňového úradu Bratislava - vyrubenie rozdielu DPH daňovému subjektu (žalobcu) za obdobie január až august 2008. Žalobca zaslal súdu na vedomie rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5S/36/2016-117 zo dňa 10.10.2017, v ktorom bolo posudzované zdaňovacie obdobie august 2008, pričom preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov (prvostupňové, ako aj druhostupňové) boli zrušené a veci vrátené žalovanému na ďalšie konanie.
4. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením uvedeným v rozsudku krajského súdu sp. zn. 5S/36/2016 zo dňa 10.10.2017 a pokladá ho za plne aplikovateľný na prejednávanú vec. V bodoch č. 43 - č. 54 tohto rozsudku súd uvádza právne závery z odôvodnenia rozsudku súdu č. k. 5S/36/2016-117 zo dňa 10.10.2017. Predmetný rozsudok č. k. 5S/36/2016-117 zo dňa 10.10.2017 nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia bolo potrebné zrušiť, keďže zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
5. Nedostatočne zistený skutkový stav veci krajský súd videl v tom, že daňový orgán nedostatočne zistil a nepreukázal, že žalobca nekonal v dobrej viere, keď vstúpil do obchodnej spolupráce so subjektom EUROCOOP, spotrebné družstvo. Nepreukázal účasť na deklarovanom daňovom podvode a nepreukázal, že žalobca vedel o fiktívnej ekonomickej činnosti v rámci dodávateľského reťazca. Daňový úrad vykonal síce rozsiahle dokazovanie, ktoré sa týkalo firiem EUROCOOP s.d. a firmy BDL Logistik s.r.o. a ich prepojenie, ale z uvedeného nevyplýva, že by žalobca mal vedomosť o tomto prepojení. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zo dňa 29.09.2015 (ktoré má 27 strán) súd zistil, zo strán č. 12,13,14,15, kde sú zhrnuté výpovede žalobcu, že žalobca začal obchodovať s p. D., ktorý ho v januári 2008 navštívil a predstavil sa ako zástupca družstva EUROCOOP spotrebné družstvo a prišiel s ponukou na predaj bravčových polovičiek. Preukázal sa výpisom z obchodného registra a preukázal, že EUROCOOP spotrebné družstvo je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe toho sa dohodli na spolupráci, že žalobca bude nakupovať od EUROCOOP spotrebné družstvo bravčové polovičky. Na otázku žalobcu odkiaľ pochádza tovar p. D. mu oznámil, že bravčové polovičky pochádzajú z bitúnku Jatky Moravský Krumlov spol. s r.o. a tento bude aj tovar rozvážať. Podmienkou p. D. bola, že platba musí prebehnúť v hotovosti pri prebratí tovaru. To, že EUROCOOP spotrebné družstvo nebolo priamym sprostredkovateľom mäsa zo spoločnosti Jatky Moravský Krumlov spol. s r.o. sa žalobca dozvedel až v januári 2013 na daňovom úrade. Žalobca v auguste 2008 osobne navštívil spoločnosť Jatky Moravský Krumlov spol. s.r.o., kde požadoval, aby daňový subjekt - žalobca priamo obchodoval so spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov s vylúčením sprostredkovateľa EUROCOOP s.d. Na to mu bolo oznámené, že Jatky Moravský Krumlov s.r.o. nemôže so žalobcom spolupracovať priamo, pretože má zastúpenie v družstve EUROCOOP s.d. a teda odoberať tovar môže len prostredníctvom družstva EUROCOOP. Na základe tejto informácie žalobca ukončil spoluprácu s družstvom EUROCOOP spotrebné družstvo.
6. Proti tomto rozsudku podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, že daňový úrad nepreukázal, že žalobca nekonal v dobrej viere a že sa zúčastnil daňového podvodu. Nedostatočne zistený skutkový stav veci súd videl v tom, že daňový orgán nedostatočne zistil a nepreukázal, že žalobca nekonal v dobrej viere, keď vstúpil do obchodnej spolupráce so subjektom EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii. Nepreukázal účasť na deklarovanom daňovom podvode a nepreukázal, že žalobca vedel o fiktívnej ekonomickej činnosti v rámci dodávateľského reťazca. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutiežalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. e) SPP. Sťažovateľ uviedol, že žalobca neupozornil a nedal na vedomie krajskému súdu rozsudky č. k. 6S/38/2016-121, 6S/37/2016-121, 2S/36/2016-118, 2S/37/2016-122, 2S/35/2016-119, ktoré sa týkali úplne identických skutočností, toho istého žalobcu a toho istého žalovaného, len za zdaňovacie obdobia január 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 a júl 2008, ktorými krajský súd žalobu zamietol. Sťažovateľ zastáva názor, že Krajský súd v Bratislave rozhodol správne, keď zamietol žaloby žalobcu za horeuvedené zdaňovacie obdobia a vyvodil správny právny záver. Krajský súd sa vecou náležité zaoberal a vyhodnotil a posúdil všetky primárne dôvody, na základe ktorých zamietol žalobu. Podľa jeho právnych záverov boli naplnené podmienky neuznania odpočítania dane z deklarovaných tovarov.
7. Zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých bola uvedená spoločnosť BDL Logistik s.r.o., neboli v skutočnosti touto spoločnosťou realizované. Spoločnosť BDL Logistik s.r.o. nepreukázala splnenie jednej zo základných podmienok, a to nadobudnutie tovarov z iného členského štátu - Česká republika od spoločnosti Jatky Moravský Krumlov spol. s r.o., t.j. nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník. Nadväzne spoločnosť EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii deklarovala nadobudnutie tovaru od spoločnosti BDL Logistik s.r.o., ktorá ako vyplýva zo zistení tovar nikdy nenadobudla. Daň môže byt' odpočítateľná len vtedy, ak osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, je zároveň identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Táto podmienka však v tomto prípade splnená nebola. Zároveň argument, že spolupráca so spoločnosťou EUROCOOP spotrebné družstvo likvidácii bola ukončená z dôvodu, že žalobcovi nevyhovoval termín splatnosti faktúr, pretože pán Valášek požadoval úhradu v hotovosti hneď po dodávke tovaru, je v rozpore so zistenou skutočnosťou, pretože základnou a na začiatku obchodnej spolupráce tvrdenou podmienkou spoločnosti Jatky Moravský Krumlov spol. s r.o. bola práve platba v hotovosti pri dodávke tovaru, takže uvedený dôvod nemohol byť skutočným dôvodom vylúčenia spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii z reťazca. Žalobca vedel alebo minimálne mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu, a preto žiadal vylúčenie spoločnosti EUROCOOP spol. s r.o. v likvidácii z dodávateľského reťazca. Až po odmietnutí jeho návrhu, obchodné aktivity ukončil. Sťažovateľ navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.11.2018 ku kasačnej sťažnosti uviedol, že konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/38/2016 nie je jediným konaním vedeným medzi totožnými účastníkmi konania. Na krajskom súde prebiehajú totožné konania s takmer identickým predmetom sporu. Rozdiel je jedine v tom, že ide o odlišné zdaňovacie obdobia v priebehu roku 2008. Keďže daňový úrad a následne aj žalovaný vydali za každý kalendárny mesiac samostatné rozhodnutie tak tieto sú žalované samostatnými žalobami. Z uvedeného dôvodu sa žaloby dostali do rôznych senátov Krajského súdu v Bratislave. Ako prvé bolo rozhodnuté konanie pod sp. zn. 5S/36/2016, kde súd vydal dňa 10.10.2017 rozsudok č. k. 5S/36/2016-117, ktorým súd rozhodol, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 58999/2016 zo dňa 20.01.2016 a rozhodnutie Daňového úradu č. 1482834/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Aj napriek rozsudku vydanému v senáte 5S, sa senát krajského súdu 2S rozhodol, že nebude vychádzať ani z ustálenej rozhodovacej praxe a ani nebude rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 274/2015, II. ÚS 275/2015.
9. Rozsudky vydané v senáte 2S považuje za nezákonné a bola voči nim podaná kasačná sťažnosť. Obdobne postupoval senát 6S, ktorý už ale má na základe protichodných rozhodnutí v senáte 5S a v senáte 2S na výber, ku ktorému z protichodných rozhodnutí sa prikloní. Zvolil si postup senátu 2S aj napriek tomu, že v odôvodneniach senátu 2S absentujú aj elementárne náležitosti, a preto sú uvedené rozsudky nepreskúmateľné. Aj napriek uvedenému bolí vydané rozsudky v senáte 6S, ktoré majú rovnaké vady, ako rozsudky v senáte 2S. Preto boli aj voči rozsudkom v senáte 6S podané kasačné sťažnosti.
10. Pokiaľ by mal priamo žalobca prospech z toho, že tovar ide tokom cez uvedené spoločnosti, tak by nenavrhoval priamy obchodný kontakt z dodávateľom z Čiech. Do pozornosti dáva, že práve subjekt Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. trval na zachovaní toku tovaru cez uvedené spoločnosti. To, žetovar takto skutočne prechádzal dokazuje aj vyšetrovanie Národnej kriminálnej agentúry, národná jednotka finančnej polície, expozitúra stred, pod ČVS: PPZ-577/NKA-FP-ST-2012. Navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol a priznal mu náhradu trov kasačného konania.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). Kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovaného a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
12. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol so skráteným odôvodnením podľa § 140 SSP s tým, že poukázal na predchádzajúci rozsudok iného senátu č. k. 5S/36/2016-117, ktorým súd rozhodol, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 58999/2016 zo dňa 20.01.2016 a rozhodnutie Daňového úradu č. 1482834/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
13. Kasačný súd zistil, že na najvyššom súde v danej veci predchádza rozsudok sp. zn. 10Sžfk/81/2018 zo dňa 30.07.2019, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/35/2016-119 zo dňa 31.01.2018 v skutkovo obdobnej daňovej veci žalobcu - DPH za zdaniteľné obdobie jún 2008. Najvyšší súd poukazuje na tento rozsudok, ktorý je súčasťou súdneho spisu na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 2S/35/2016. Podstatnou okolnosťou však je, že rozsudok KS Bratislava sp. zn. 2S/35/2016 bol vyhlásený dňa 31.01.2018, t.j. pred vyhlásením napadnutého rozsudku zo dňa 23.08.2018.
14. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
15. Ustanovenie § 140 SSP vychádza z toho, že rozhodovacia činnosť senátu, resp. senátov krajského súdu v totožných veciach žalobcu a totožného predmetu konania je rovnaká. V tom prípade správny súd poukáže na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje dôvody. Pokiaľ však v týchto veciach predchádza odlišné rozhodnutie iného senátu správneho súdu, prípadne kasačného súdu nemožno použiť skrátené odôvodnenie podľa § 140 SSP.
16. Krajský súd v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, pričom sa oboznámi s obsahom rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/81/2018 zo dňa 30.07.2019, ktoré je súčasťou spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/35/2016. Prípadný odklon od rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu odôvodní podľa § 139 ods. 2 SSP. Je vhodné overiť i stav trestného konania.
17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.