ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): SIXTY s.r.o., Rampová 5, Košice, práv. zast.: JUDr. Jozef Vaško, advokát, Szakkayho 1, Košice, proti pôvodnému žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.06.2016 č. 1142159/2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/82/2016-33 zo dňa 01.12.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/82/2016-33 zo dňa 01.12.2016 z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.06.2016 č. 1142159/2016, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 25.04.2016 č. 542092/2016, ktorým tento podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 3.300,- eur.
2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 a § 71 zákona č. 222/2004 z. z. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 3 300 eur z faktúr vystavených spoločnosťou PROBESS, s.r.o., Alejová 5, Košice, IČO 36515710, DIČ 2022204041, IČ DPH SK 2022204041 (ďalej len „PROBESS, s.r.o.“) : - faktúra č. 1020140160 (int. č. 14123), dátum dodania 01.08.2014, základ dane 2 550 eur, DPH 510 eur, spolu 3 060 eur, - faktúra č. 1020140164, (int. č. 14126), dátum dodania 07.08.2014, základ dane 2 200 eur, DPH 440 eur, spolu 2640 eur, - faktúra č. 1020140166, (int. č. 14128), dátum dodania 11.08.2014, základ dane 3 050 eur, DPH 610eur, spolu 3 660 eur, - faktúra č. 1020140169, (int. č. 14132), dátum dodania 15.08.2014, základ dane 1 775 eur, DPH 355 eur, spolu 2 130 eur, - faktúra č. 1020140171, (int. č. 14133), dátum dodania 17.08.2014, základ dane 2 235 eur, DPH 447 eur, spolu 2 682 eur, - faktúra č. 1020140173, (int. č. 14134), dátum dodania 20.08.2014, základ dane 2 460 eur, DPH 492 eur, spolu 2 952 eur, - faktúra č. 1020140174, (int. č. 14138), dátum dodania 25.08.2014, základ dane 2 230 eur, DPH 446 eur, spolu 2 676 eur. Správca dane zistil, že na uvedených faktúrach chýba údaj o tom, kto vyhotovil faktúry (nachádza sa tam len pečiatka spoločnosti PROBESS, s.r.o.), na faktúrach číslo 1020140169, 1020140171, 1020140173, 1020140174 chýba pečiatka spoločnosti a podpis konateľa spoločnosti PROBESS, s.r.o., alebo podpis osoby, ktorá faktúry vystavila. Na všetkých faktúrach sa nachádza pečiatka spoločnosti SIXTY s. r. o. Daňový subjekt k uvedeným faktúram predložil doklady o úhrade, výdavkové pokladničné doklady - č. V-178 zo dňa 15.8.2014 na sumu 3 768,00 eur, - č. V-179 zo dňa 18.8.2014 na sumu 3 216,00 eur, - č. V-180 zo dňa 19.8.2014 na sumu 3 134,40 eur, - č. V-181 zo dňa 19.8.2014 na sumu 2 184,00 eur, - č. V-182 zo dňa 20.8.2014 na sumu 4 104,00 eur, - č. V-184 zo dňa 22.8.2014 na sumu 1 200,00 eur a príjmové pokladničné doklady z 18.8.2014, 19.8.2014, 20.8.2014, 22.8.2014 vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP 700202220404041001 spoločnosti PROBESS, s.r.o.
3. Konateľ spoločnosti SIXTY, s. r. o. pán Tomáš Janoško uviedol, že prevažujúcou činnosťou spoločnosti je pneuservis, miniservis, základné opravy motorových vozidiel, leštenie motorových vozidiel, na podnikanie používa priestory na adrese Rampová 5, Košice, tovar objednával na základe osobných kontaktov a dodávatelia dodali tovar priamo na prevádzku Rampová 5, Košice na ich náklady, pri nákupe tovaru prevažoval bezhotovostný platobný styk, za predaj tovaru a za poskytnutie služieb boli prijímané platby za servis v hotovosti cez ERP, ostatné väčšinou bezhotovostne. (Zápisnica č. 9812401/5/221624/2015 zo dňa 29.01.2015).
4. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval deklarovaného dodávateľa tovaru spoločnosť PROBESS, s.r.o. a to vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovarov deklarovaných na faktúrach, ktorý je prvou podmienkou pri uplatnení práva odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Spoločnosť PROBESS, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 12.12.2014, jej právny nástupca spoločnosť ECO - ACOUNTING, s.r.o., so sídlom Palackého 2, 040 01 Košice, IČO: 45 379 807 zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 28.01.2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť RODES s.r.o., Kazanská 48, 821 06 Bratislava, IČO: 35 904 054. Dňa 02.02.2015 zaslal správca dane na adresu spoločnosti RODES s.r.o. výzvu na zapožičanie účtovných a daňových dokladov spoločnosti PROBESS, s.r.o. Poštová zásielka sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou „adresát neznámy.“ (Výzva č. 9812401/5/241191/2015/Dam). Výzvou č. 9812401/5/371415/2015/Dam zo dňa 18.02.2015 bol daňový subjekt SIXTY, s. r. o. vyzvaný, aby v stanovenej lehote predložil správcovi dane dôkazy, preukazujúce tvrdenia, že zdaniteľné obchody, ktoré sú v zdaňovacom období august 2014 deklarované faktúrami vystavenými spoločnosťou PROBESS, s.r.o. boli reálne uskutočnené v deklarovanom množstve, čase a práve osobou, ktorá je uvedená na faktúrach. 5. Správca dane taktiež zistil, že dodávateľom spoločnosti PROBESS, s.r.o. mala byť spoločnosť EKOS-KAJOS s.r.o., ako to tvrdil jej bývalý konateľ, ktorá ale neexistuje, a iné spoločnosti s podobným názvom sú nekontaktné. Taktiež pokiaľ ide o odberateľa Mariána Pustaiho a M.P.L. TRADE s.r.o., tak ide v prípade Mariána Pustaiho o fyzickú osobu, ktorá je súčasne jediným konateľom právnickej osoby M.P.L. TRADE s.r.o. 6. Krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/l/2011, o ktorom žalobca tvrdil, že tento rozsudok je možno v celom rozsahu použiť na daný prípad, tak krajský súd uvádza, že žalovaný na str. 16 napadnutého rozhodnutia sa k tejto námietke žalobcu uvedenej aj v jeho odvolaní osobitne venoval, pričom poukázal na skutočnosť, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či takto predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Podľa názoru správneho súdu žalobca v preskúmavanom prípade nedisponoval existenciou materiálneho plnenia a s poukazom na bod 8 tohto rozsudku a správcom dane vykonané dokazovanie na návrhy žalobcu správca dane svoje dôkazné bremeno vyčerpal. Len tvrdenie žalobcu, že daný tovar bol dodaný spoločnosťou PROBESS,s.r.o. a že tento tovar bol prevzatý žalobcom v rozsahu, ako bol fakturovaný a predloženie faktúr nepostačuje. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
7. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom sťažnosť. Sťažovateľ nenamieta vykonanie dokazovania ako takého, avšak Krajský súd, rovnako správca dane a žalovaný správny orgán opäť neinterpretovali správne § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď opomenuli to, že správca dane má prihliadať na všetko, čo pri vyšlo najavo. Napriek tomu, že sťažovateľ deklaroval svoje právo na odpočet ušnými faktúrami, dokladmi o úhrade, výdavkovými pokladničnými dokladmi, fotodokumentáciou dodaného tovaru, výpoveďou a čestným vyhlásením konateľa spoločnosti s.r.o., pána Štefana Tótha, napriek sledovaniu správcu dane ďalšieho pohybu tovaru ďalším odberateľom, až ku konečnému odberateľovi M. K. a Ing. E. P. - REVITEX, správca dane vyhodnotil daný obchod medzi spoločnosťou PROBES, s.r.o. a sťažovateľom ako fiktívny. Tým bola porušená á povinnosť prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a aj zásada o hodnotenia dôkazov správcom dane, pretože v tomto prípade došlo svojvoľnému hodnoteniu dôkazov.
8. Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.3.2011 sp. zn. 3Sžf 1/2011 poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5 Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005 vyplýva, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. U správcu dane vznikli výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcovho dodávateľa, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov evidencia nebude riadne vedená. Navrhoval, aby kasačný súd napanutý rozsudok Krajkského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.03.2017 ku kasačnej sťažnosti namietal, že sťažovateľom predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaný v danej veci nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné porušenie platných zákonov. Žalovaný z obsahu spisu dospel k záveru, že námietky sťažovateľa uvedené v podanej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti nie je možné akceptovať a tieto námietky sú neopodstatnené. Správca dane a žalovaný postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Finančné riaditeľstvo SR navrhovalo, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť podanú proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/82/2016-33 zo dňa 01.12.2016 zamietol ako nedôvodnú.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
11. Kasačný senát sa oboznámil s obsahom spisu a nezistil rozpor so zákonom. Najvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej otázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie zdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011 ASPI JUD 65295 SK. Presun dôkazného bremena na správcu dane v judikovanom prípade sa týkal dodania tovaru, kedy daňový subjekt fyzicky disponoval tovarom aj faktúrami. Prenos dôkazného bremena v zmysle rozsudku 3 Sžf/1/2011 nemožno aplikovať na daný prípad žalobcu, ktorý nedisponuje existenciu materiálneho plnenia ani nezdokumentoval, kde sa uvedené materiálne plnenie nachádza. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na todaňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, v prípade daňovej kontroly.
12. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení § 167 ods. 1 SSP, že sťažovateľovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.