ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca) a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Gratex International, a.s., Galvaniho ul. 17/C, 821 04 Bratislava, IČO: 35 743 468, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, za ktorého koná konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD. LL.M., advokát, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovaný): Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 8862-9000/2017, č. 8889-9000/2017, č. 8890-9000/2017 zo dňa 22. mája 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/128/2017- 127 zo dňa 7. mája 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/128/2017-127 zo dňa 7. mája 2019 z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a proti sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) zrušil a vrátil žalovanému vec - rozhodnutie žalovaného číslo spisu: 8862-9000/2017, č. 8889-9000/2017, č. 8890-9000/2017 zo dňa 22.05.2017, ktorým
· Rada Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 139 ods. 1 písm. c) a § 139 ods. 1 písm. h) v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zastavila konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu úradu č. 1982-6000/2016-ODI zo dňa 03. 04. 2017.
· Rada Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 139 ods. 1 písm. c) a § 139 ods. 1 písm. h) v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zastavila konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu úradu č. 1982-6000/2016-ODI zo dňa 03. 04. 2017.
· Rada Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 139 ods. 1 písm. i) v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zastavila konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu o námietkach podľa § 139 ods. 5 tohto zákona.
2. Rada v odôvodnení (bod 39) uviedla, že dňa 12. 12. 2016 kontrolovaný doručil navrhovateľovi oznámenie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky. Navrhovateľ v reakcii na uvedené dňa 21. 12. 2016 doručil úradu, ako aj kontrolovanému námietky v listinnej podobe smerujúce podľa § 138 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) v predmetnom súťažnom dialógu. Úrad listom č. 1982-6000/2016-ODI zo dňa 17. 01. 2017 označeným ako „Upovedomenie o začatí konania o námietkach a vyzval na doručenie písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnej dokumentácie v origináli“, doručeným kontrolovanému dňa 19. 01. 2017. Vyzval kontrolovaného, aby v zmysle § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní doručil úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnú dokumentáciu v origináli k danému verejnému obstarávaniu. 3. V bode (40) uviedla, že Úrad v predmetnom upovedomení konštatoval, že nakoľko bolo verejné obstarávanie zrušené, nie je možné určiť začiatok konania o námietkach podľa § 138 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a preto podľa § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 18 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku úrad začal konanie o námietkach z vlastného podnetu. Úrad zároveň upovedomil kontrolovaného, že prvým úkonom, ktorý urobil voči účastníkovi konania je odoslanie predmetného upovedomenia, z čoho vyplýva, že konanie o námietkach začalo podľa § 18 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku v deň jeho doručenia kontrolovanému, t. j. dňa 19. 01. 2017.
4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 1982-6000/2016-ODI z 03.04.2017 nariadil verejnému obstarávateľovi Sociálna poisťovňa, ústredie, v súťažnom dialógu na predmet nadlimitnej zákazky,,Integrovaný informačný systém Sociálnej poisťovne podporujúci transformáciu výkonu sociálneho poistenia do systému elektronických služieb'' vyhlásenom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 04.04.2013 pod značkou 2013/S 066-110616 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 66/2013 zo dňa 04.04.2013 pod značkou 5103 - MDS odstrániť protiprávny stav, uskutočniť opravu listu označeného ako,,Oznámenie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky“ z 09.12.2016, a to doplnením všetkých skutočností zakladajúcich zmenu okolností, za ktorých bol predmetný súťažný dialóg vyhlásený. Uviedol, že skutočnosti týkajúce sa zmeny rozsahu predmetnej zákazky bolo možné považovať za zmenu okolností, za ktorých bol uvedený súťažný dialóg vyhlásený, keďže zúženie predmetu uvedenej zákazky o hardvér a optimalizácia procesov, ktoré budú súčasťou projektu OPvVS, bolo možné považovať za podstatnú zmenu okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie.
5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný v konaní o odvolaniach konal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, pretože nebol povinný formálne spojiť tieto konania do jedného správneho konania, pričom poukázal na § 141 ods. 1 písm. a/ ZVO, podľa ktorého prvostupňový orgán v konaní o námietkach vydá jedno rozhodnutie, v ktorom v samostatnom výroku rozhodne o všetkých námietkach, o ktorých rozhodne podľa § 139 ods. 1 ZVO. Ďalej uviedol, že nevyzvaním žalobcu na vyjadrenie sa k podkladu a k spôsobu jeho zistenia sa neporušili práva žalobcu, pretože konal v súlade s § 139 ods. 6 písm. a/ ZVO. Mal za to, že vzhľadom na začatie konania žalovaným ex offo nebol žalobca povinný zaplatiť kauciu podľa § 142 ods. 4 ZVO. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.05.2017 je nepreskúmateľné, pretože žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trovkonania v celom rozsahu.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so ZVO, riadne a dostatočne zdôvodnené, bol riadne zistený skutkový stav a vec správne posúdil. V súvislosti s konaním o námietkach a so zaplatením kaucie sa pridržiaval tvrdení, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe. V prípade odvolania č. 2, ktoré smerovalo proti fiktívnemu rozhodnutiu o námietkach sťažovateľ poukázal na ustanovenia (body 40-49), ktorými preukazuje vysporiadanie sa s námietkami žalobcu v odvolaní č. 2. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, konal plne v intenciách zásady legality a nedošlo k vybočeniu z ústavných medzí rozhodovania.
7. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 27.09.2019 a navrhol, aby ju najvyšší súd zamietol a sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu. Žalobca uviedol, že zo strany sťažovateľa ide o účelovú argumentáciu bez opory v objektívnom práve. Tvrdil, že to bol výlučne sťažovateľ, ktorý Oznámením Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 25.01.2017 č. 1982-6000-2016-ODI-L notifikoval žalobcovi, že Úrad pre verejné obstarávanie začal konanie o námietkach dňa 19.01.2017 z vlastného podnetu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Keďže začatie námietkového konania ex offo nie je osobitne upravené v ZVO, nie je ani podmienené zložením kaucie na účet úradu. Mal za to, že na základe uvedeného je zrejmé, že povinnosť uhradiť kauciu nikdy nebola daná, a preto ju nie je možné vyžadovať. V prípade, ak by mal zaplatiť kauciu vo výške 600.000 eur, predstavovalo by to podľa žalobcu denegatio iustitiae, ktorá zároveň popiera účel dvojinštančného konania pred Úradom pre verejné obstarávanie, ako orgánom verejnej moci. V ďalšom sa úplne stotožnil s odôvodnením a úvahami súdu v napadnutom rozsudku.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
9. Podľa § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016.
10. Podľa § 137 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Úrad pri výkone dohľadu rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného.
11. Kasačný súd zistil, že Úrad konštatoval (bod 40 odôvodnenia), že „nakoľko bolo verejné obstarávanie zrušené, nie je možné určiť začiatok konania o námietkach podľa § 138 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a preto úrad podľa § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 18 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku začal konanie o námietkach z vlastného podnetu. Úrad zároveň upovedomil kontrolovaného, že prvým úkonom, ktorý urobil voči účastníkovi konania, je odoslanie predmetného upovedomenia, z čoho vyplýva, že konanie o námietkach začalo podľa § 18 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku v deň jeho doručenia kontrolovanému, t. j. dňa 19. 01. 2017“.
12. Kasačný súd poukazuje na to že právne východisko žalovaného „začať konanie o námietkach z vlastného podnetu“ si navzájom odporuje, pretože konanie o námietkach je návrhovým konaním. Začať konanie o námietkach z úradnej povinnosti nie je možné. Z hľadiska logického výkladu ide o contradicitio in adiecto. Táto skutočnosť spôsobuje nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.Kasačný súd súčasne poukazuje na to, že konanie úradu začaté z vlastného podnetu nepodlieha zloženiu kaucie. Ide o dve skutočnosti, ktoré sú vo vzájomnom rozpore a ktoré spôsobujú nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a vadu v procesnom postupe žalovaného. Vec sa preto na základe rozsudku krajského súdu vracia na ďalšie konanie, do procesného štádia pred vydaním napadnutého rozhodnutia.
13. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi proti sťažovateľovi úplnú náhradu trov kasačného konania z dôvodu úspechu v kasačnom konaní.
14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.