ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Triumf Professional tools, s.r.o., IČO: 36 384 933, Kollárova 88, Martin, zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske nám. 2, Žilina, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, Bratislava, zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07/5117/15/RR zo dňa 13. mája 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/145/2015-65 zo dňa 7. júna 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/145/2015-65 zo dňa 7. júna 2016 z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a proti sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 07/5117/15/RR zo dňa 13.05.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2436/2014/E-OZ zo dňa 19.01.2015, ktorým pre žalobcu určil na obdobie od roku 2014 do 01.07.2027 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltická elektráreň FVZ Triumf Professional tools, s.r.o. B2 s celkovým inštalovaným výkonom 54,285 kW, umiestnenej na streche prevádzkovej budovy so súp. č. 6170, nachádzajúcej sa v k.ú. F. na pozemku s parc. č. 3094/12.
2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v tomto konaní posudzoval, či zrušenie podkladového rozhodnutia o stanovení ceny doplatku za rok 2012 má alebo nemá vplyv na prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. V zásade na zrušenie podkladového rozhodnutia musí súd prihliadnuť ex offo, a to aj v prípade, ak ku tejto rozhodujúcej skutočnosti došlo až v priebehu súdneho prieskumu v zákonnosti správneho rozhodnutia v inom súdnom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 250i ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. K zrušeniu podkladového rozhodnutia pre preskúmavané rozhodnutie došlo až v priebehu súdneho konania. Výrok právoplatného rozsudku súdu je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány v zmysle § 159 ods. 2 prvá časť vety pred bodkočiarkou v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ak teda v čase vyhlásenia rozsudku súdu takýto rozsudok existuje, súd viazaný výrokom rozsudku a musí naň v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. prihliadnuť. Krajský súd preto ex offo prihliadol na rozsudok Najvyššieho súdu SR o zrušení rozhodnutia žalovaného o určení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok 2012 a z tohto dôvodu konštatoval, že na vydanie napadnutého rozhodnutia nebola splnená podmienka stanovená v § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“), t. j. právoplatné rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012. Konanie je postihnuté vadou, ktorá mala vplyv na jeho zákonnosť, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré boli podstatné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia sa krajský súd nezaoberal žalobnými dôvodmi, najmä dôvodom spočívajúcim v námietkach voči ustáleniu dátumu uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky, resp. dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky. Táto skutková a právna otázka bude predmetom konania o cene elektriny a doplatku za rok 2012.
II.
3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch sa najprv zaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa uvedením zariadenia do prevádzky a či úspešným vykonaním funkčnej skúšky má byť len faktické vykonanie jednotlivých častí funkčnej skúšky z technického hľadiska (t.j. po bod 12 protokolu o funkčnej skúške). Žalovaný uviedol, že k vykonaniu funkčnej skúšky je okrem preskúmania zariadenia z technického hľadiska potrebné aj preskúmanie predložených dokladov. SSE-D ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy bola povinná vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom vykonaní vydať o tejto skutočnosti doklad (protokol o funkčnej skúške), pričom si v rámci svojej pôsobnosti usmernením určila postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu, ktorý premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, ďalej určila koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať.
4. Súčasťou funkčnej skúšky však nie je a nemôže byť len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne a ich faktické odskúšanie, ale aj preskúmanie príslušnej dokumentácie technického charakteru a jej súladu napr. s technickými parametrami v rámci jednotlivých čiastkových skúšok. Ako paralelu možno napr. uviesť, že pokiaľ je podmienkou stanovenia času uvedenia zariadenia do prevádzky v súlade s ust. § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie na povolenie trvalého užívania zariadenia výrobcu elektriny, potom aj pre jeho vydanie nepostačuje len faktické vybudovanie zariadenia spôsobilého na prevádzku, ale nevyhnutná je aj prislúchajúca dokumentácia a posúdenie súladu uskutočnenej stavby a k nej sa viažucou dokumentáciou. Súčasťou funkčnej skúšky preto nie je len posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení v teréne, resp. v mieste jeho inštalácie, ale aj posudzovanie dokumentov predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických výstupov z jednotlivých kontrol. Táto časť kontroly je taktiež kontrolou technických podmienok v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. Proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške (bod 13 protokolu), ktorý podpíše zodpovedná osoba prevádzkovateľa distribučnej sústavy po kontrole technických dokladov a kontrole, že samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú vo vzájomnom súlade a sú bezchybné.Až týmto kontrolným overením je funkčná skúška vykonaná.
5. Podľa názoru žalovaného je preto potrebné pri posudzovaní danej problematiky vychádzať z obsahu protokolu o funkčnej skúške a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že funkčnú skúšku podpisom schvaľuje za SSE-D riaditeľ sekcie AM, v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od). V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. Žalovaný má za to, že funkčná skúška nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia výrobcu elektriny, ale jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy a celkového súladu vykonaných čiastkových kontrol a dokumentácie zariadenia na výrobu elektriny. Zo žiadneho právneho predpisu a ani iného dokumentu nevyplýva, že toto skúmanie musí obsahovať len technické úkony priamo v teréne, t.j. na mieste inštalácie zariadenia na výrobu elektriny. Samotná skúška pozostáva nielen z technickej časti, ale aj administratívnej časti, pričom administratívna časť preveruje splnenie technických podmienok. Nie je možné požadovať od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, aby priamo na mieste samom, bez komplexného posúdenia veci aj z pohľadu ďalších listinných dokumentov, resp. výsledkov vykonania čiastkových kontrol, uzavrel funkčnú skúšku ako vykonanú, prípadne vykonanú úspešne poslednou čiastkovou kontrolou v teréne podľa bodu 12. Môže nastať i taká situácia, že v rámci poslednej kontroly by sa preukázalo, že napr. niektorý čiastkový výsledok kontroly by bol nesprávny, resp. neboli by dodané ďalšie podklady pre úspešné pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy zo strany žiadateľa, prípadne by sa tieto ukázali ako nepravdivé alebo nesprávne vo vzťahu k už vykonaným testom alebo meraniam. Keďže sa testovanie a meranie vykonáva v teréne, nie je objektívne možné a ani účelné, aby záverečná kontrola súladu prebiehala pred terénnymi kontrolami.
6. Na záver žalovaný uviedol, že žalovaný nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky zasahovať. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre stanovenie času uvedenia zariadenia do prevádzky preto žalovaný musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky vydaného prevádzkovateľom distribučnej sústavy. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie č. 07/5117/15/RR zo dňa 13.05.2015 bolo vydané v súlade s relevantnými ustanoveniami príslušných právnych predpisov.
III.
7. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť. Uviedol, že sa stotožňuje s tým, že prvostupňový správny súd správne právne vec posúdil, keď konštatoval, že žalovaný správny orgán v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia pri stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014 až 2027 vychádzal správne podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. z právoplatného cenového rozhodnutia č. 2015/2012/E-OZ zo dňa 14.03.2014, v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku za rok uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky (§ 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z.) a ktorým prvostupňový orgán schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh.
8. Uvedená situácia sa však zmenila vydaním rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/50/2015 zo dňa 01.03.2016, ktorým odvolací súd druhostupňové správne rozhodnutie vo veci cenovej regulácie za rok 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Učinil tak v osobitnom konaní, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/163/2014, ktorého predmetom bol prieskum cenového rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi na rok 2012. Vydaním uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR nastala situácia, kedy priame podkladové rozhodnutie pre stanovenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014 až 2027, teda cenové rozhodnutie pre rok 2012 č. 2015/2012/E-OZ zo dňa 14.03.2014 bolo zrušené. Zhrnúc uvedené teda zanikol priamy predpoklad pre vydanie cenového rozhodnutie pre rok 2014 až 2027 a to predpoklad, že cenové rozhodnutie na nasledujúce roky musí byť nevyhnutne vydané až po právoplatnosti cenového rozhodnutia za rok 2012.
9. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny súd procesne a hmotnoprávne bezchybným spôsobom v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, správne vyhodnotil zrušenie podkladového právoplatného cenového rozhodnutia pre rok 2012 a na základe uvedeného dospel k správnemu záveru o nevyhnutnosti zrušenia aj žalobou napadnutého rozhodnutia. Výrok právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/50/2015 zo dňa 01.03.2016 je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány v zmysle § 159 ods. 2 prvá časť vety pred bodkočiarkou v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. Ak teda v čase vyhlásenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku prvostupňového súdu takýto rozsudok existuje, je podľa názoru žalobcu súd takýmto výrokom rozsudku viazaný a musí naň v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. prihliadnuť. Prvostupňový súd preto správne prihliadol na rozsudok Najvyššieho súdu SR o zrušení rozhodnutia žalovaného o určení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok 2012 a z tohto dôvodu nebola splnená podmienka na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia stanovená v § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. právoplatné rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012.
10. K ostatným skutkovým a právnym dôvodom uvedeným v kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že tieto sa priamo dotýkajú argumentácie uplatnenej žalovaným správnym orgánom v konaní o preskúmaní zákonnosti cenového rozhodnutia pre rok 2012 a nemajú žiaden vplyv na procesne a hmotnoprávne správny postup konajúceho súdu v súdnom preskúmavacom konaní.
IV.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:
13. V čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný správny orgán správne vychádzal pri stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. z právoplatného cenového rozhodnutia úradu, v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku za rok uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky (§ 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z.). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prvostupňový orgán pri určení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre obdobie od roku 2014 do 01.07.2027 vychádzal z rozhodnutia prvostupňového orgánu č. 2015/2012/E-OZ zo dňa 14.03.2014, ktorým prvostupňový orgán schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh.
14. Napadnuté rozhodnutie o cenovej regulácií pre roky 2014 až 2027 teda vychádzalo z právoplatného rozhodnutia o stanovení doplatku na rok 2012, pretože cena elektriny pre stanovenie doplatku v týchto rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny do prevádzky uvedené. Správne orgány teda nemohli v konaní o návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatku za obdobie po roku uvedenia zariadenia do prevádzky opätovne posudzovať cenu elektriny stanovenú za rok 2012 a nemohli sa opätovne zaoberať ani otázkou uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a ani dátumom ukončenia funkčnej skúšky uvedenom v protokole o vykonaní funkčnej skúšky. Rovnako ani súd v súdnom konaní pri preskúmavaní rozhodnutia o cenovej regulácií na rok 2014 až 2027 nemôže vykonať prieskum právoplatného rozhodnutia správneho orgánu ohľadne cenovej regulácie za rok 2012, lebo na jeho prieskum bol určený osobitný postup.
15. Táto procesná situácia sa však zmenila vydaním rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/50/2015 zo dňa 01.03.2016, ktorým odvolací súd druhostupňové správne rozhodnutie vo veci cenovej regulácie za rok 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Urobil tak v osobitnom konaní, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/163/2014, ktorého predmetom bol prieskum cenového rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi na rok 2012. Momentom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu nastal stav, keď cenové rozhodnutie žalovaného na rok 2012 doposiaľ nie je právoplatné, pretože odvolacie rozhodnutie v tejto veci bolo zrušené. V súčasnosti teda neexistuje podklad pre vydanie cenového rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi pre roky 2014 až 2027.
16. Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia 3) povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
18. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
19. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. cena elektriny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky.
20. V preskúmavanej veci, tak ako krajský súd správne uviedol, žalovaný vychádzal pri stanovení ceny elektriny pre stanovenie doplatku za rok 2013 v súlade s citovaným ustanovením § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. z cenového rozhodnutia úradu, v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku za rok 2012, t. j. rok, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Konkrétne išlo o rozhodnutie č. 2015/2012/E-OZ zo dňa 14.03.2014, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. 23/11544/14/RR zo dňa 25.06.2014.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozhodnutie žalovaného č. 23/11544/14/RR zo dňa 25.06.2014, tak ako už bolo vyššie uvedené zrušil, z čoho vyplýva, že v prejednávanej veci došlo k zrušeniu rozhodnutia, z ktorého malo vychádzať stanovenie ceny doplatku pre nadchádzajúce kalendárne roky. Krajský súd teda postupoval správne, keď rozhodnutie žalovaného č. 07/5117/15/RR zo dňa 13.05.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
22. Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. kogentne ustanovuje spôsob určenia ceny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. v rokoch nasledujúcich po rokuuvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Z medzí predmetného ustanovenia sa teda nemožno odchýliť, určenie ceny pre stanovenie doplatku nemožno určiť iným spôsobom ako určuje toto ustanovenie.
23. Žalovaný sa v podanej kasačnej sťažnosti podrobne zaoberal určením správneho okamihu uvedenia zariadenia do prevádzky, výkladom ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., podmienkami vykonania funkčnej skúšky či procesom zavŕšenia funkčnej skúšky. Predmetné námietky či argumenty žalovaného však v prejednávanej veci nie sú relevantné, keďže v prejednávanej veci ide o určenie ceny pre stanovenie doplatku za ďalší kalendárny rok, konkrétne za rok 2013, kedy je cena pre stanovenie doplatku rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky. Z uvedeného teda vyplýva, že právne problémy, ktorými sa zaoberal žalovaný, sú relevantné pre konanie, v ktorom sa určuje cena pre stanovenie doplatku za rok, v ktorom bolo zariadenie uvedené do prevádzky a následne, na základe správne určenej ceny za rok uvedenia zariadenia do prevádzky sa bude určovať cena pre stanovenie doplatku na ďalšie kalendárne roky. Kasačný súd sa teda rovnako, ako aj krajský súd týmito námietkami žalovaného v odôvodnení rozsudku nezaoberal.
24. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného, pretože krajský súd postupoval preto vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.
25. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline, Najvyšší súd SR ako súd kasačný kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.
26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže bol v konaní úspešný.
27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.