ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici 7282, 911 01 Trenčín, právne zastúpený: Advokátska firma TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., IČO: 36 333 158, DIČ: 2021786833, so sídlom Dom Pavla, Ľudovíta Štúra 5, P.O.BOX 57, 914 51 Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/014439/2013-243/904 zo dňa 17. mája 2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/183/2013-126 zo dňa 27. júna 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/183/2013-126 zo dňa 27. júna 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného č.: MF/014439/2013-243/904 zo dňa 17. mája 2013, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly Zvolen č. FZ-414/665/2013 z 28. februára 2013, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 19.422,31,- €, a pre prípad nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania. Krajský súd zistil, že žalovaný sa riadil základnými pravidlami správneho konania svoje zistenia uviedol v zápisniciach o výsledku vládneho auditu, ako aj ostatných zápisniciach o vykonaných obhliadkach. Pre vydanie rozhodnutí si správny orgán zadovážil podklady podľa faktických možností a podstatu zistenejkontroly žalovaný uviedol vo svojich odôvodneniach.
Krajský súd považoval za podstatné, že žalobca, ktorý dotácie prijal bol jasne identifikovaný a použil ich tak, ako v zmysle podmienok vymedzených v jednotlivých zákonných úpravách nemohol a svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Z listín doložených do administratívneho spisu nebolo preukázané, že na manipulácie s poskytnutou dotáciou by mal súhlas žalovaného. Argumentáciu žalobcu v súvislosti s nutnosťou využiť aj podpornú činnosť iných odborných zamestnancov považoval za neopodstatnenú, nakoľko títo odborní zamestnanci nespĺňajú podmienky vykonávania činnosti podľa platných smerníc, ktorá je preneseným výkonom štátnej správy. Tejto podmienky si žalobca musel byť vedomý, keďže vo svojom žalobnom návrhu uviedol: „...pričom činnosť na úseku školstva je tak rôznorodá, že na jej výkon si nevystačí s pracovníkmi s odborným pedagogickým vzdelaním a nepochybne potrebuje aj súčinnosť iných odborov...“.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, vráti mu vec na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania z dôvodu, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
V dôvodoch odvolania nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, ktorý sa pri rozhodovaní opieral o ust. § 7 ods. 3, § 9 ods. 6, 7 a § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z., ak výkladom ním uvedených ustanovení dospel k záveru, že samosprávny kraj vykonáva prenesený výkon štátnej správy v oblasti školstva výlučne len zamestnancami, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa § 7 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z., t.j. majú odbornú pedagogickú spôsobilosť a 5 rokov pedagogickej praxe. Namietal, že od počiatku argumentoval rozsahom a rôznorodosťou činností spadajúcich pod prenesený výkon štátnej správy určených právnymi predpismi, ktorý v oblasti školstva nevykonáva konkrétny zamestnanec alebo odbor, ale tento je zverený samosprávnemu kraju ako právnickej osobe, ktorá je zodpovedná za kvalitný, zákonný a hospodárny výkon tejto kompetencie.
Žalobca zotrval na tom, že k porušeniu finančnej disciplíny nedošlo a prostriedky poskytnuté na prenesený výkon štátnej správy v školstve boli použité výlučne na prenesený výkon štátnej správy v školstve v súlade s ustanovením čl. 6 ods. 1 písm. c) Smernice č. 8/2005-R, konkrétne na nákup materiálno-technického zabezpečenia pre výkon tejto činnosti a na ocenenie odborných pedagogických zamestnancov a nie na inú činnosť samosprávneho kraja alebo na zabezpečenie vybavenia zamestnancov iných odborov. Všetky nákupy boli riadne zaúčtované a podložené dokladmi. Žiaden právny predpis neuvádza, že prostriedky materiálno-technického zabezpečenia zaobstarané na výkon štátnej správy v školstve (napr. kopírovacie zariadenie, tlačiareň) pre odborných zamestnancov vykonávajúcich túto činnosť smú používať výlučne len zamestnanci z odboru školstva a žiadni iní zamestnanci, najmä ak sa na tejto činnosti podieľajú. Štát neposkytuje samosprávnemu kraju na prenesený výkon štátnej správy peňažné prostriedky v takej miere, aby bolo možné zaobstarať všetky materiálne a technické prostriedky pre každého zamestnanca zvlášť a nemuseli sa o ne deliť. Taktiež zo samotnej skutočnosti, že niektorý DHM bol v čase kontroly ešte nevybalený a nepoužívaný nevyplýva, že nemal slúžiť odborným pracovníkom vykonávajúcim štátnu správu v oblasti školstva. Z podkladov zabezpečených žalovaným nemožno jednoznačne vyvodiť, že zakúpený DHM bol nakúpený pre iných zamestnancov TSK a nemal slúžiť osobám vykonávajúcim prenesený výkon štátnej správy v školstve na výkon tejto činnosti.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.12.2013 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a vzhľadom na totožné odvolacie dôvody so žalobnými dôvodmi sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k žalobe a zotrváva na právnej kvalifikácii zistení a právnom názore, že neexistuje právny dôvod vyhovieť odvolaniu žalobcu. Doplnil, že v danom prípade žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, namieta len nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci Krajským súdom v Bratislave a uvádza tie isté argumenty ako v žalobe z 19.07.2013. Tiež vysvetľuje, že prenesený výkon štátnej správy v školstve sa nedá vykonávať len tromi zamestnancami s pedagogickým vzdelaním a preto sa na tejto činnosti podieľajú aj zamestnanci zaradení v iných odboroch. Týmito skutočnosťami sa krajský súd zaoberal, pretože boli súčasťou námietokuvedených v žalobe a nezistil nedostatky v rozhodnutiach správnych orgánov, čo sa týka súladu správnymi predpismi, zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci aj samotného priebehu konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom ako bol deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.)
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného a prvostupňového orgánu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal v odôvodnení rozsudku krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, výstižné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.), reagujúce na všetky námietky žalobcu, preto najvyšší súd len v stručnosti z neho vyberá a na doplnenie dodáva nasledovné.
Správa finančnej kontroly Zvolen ako prvostupňový správny orgán vykonala u žalobcu kontrolu použitia finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z fyzickej ohliadky vykonanej dňa 01.08.2012 vyhotovila zápis, ku ktorému, resp. k zisteniam v ňom uvedeným, sa žalobca vyjadril dňa 07.08.2012. Prvostupňový orgán zistené nedostatky a odporúčania k nim predložil žalobcovi, ktorý podal písomné námietky dňa 16.10.2012.
Následne rozhodnutím č.: FZ-414/665/2013 z 28. februára 2013 Správa finančnej kontroly Zvolen uložila Trenčianskemu samosprávnemu kraju povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 19.422,31 EUR do 15 dní na účet vedený v Štátnej pokladnici a v prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne uložila povinnosť zaplatiť penále vo výčke 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu na účet vedený v Štátnej pokladnici.
Žalovaný rozhodnutím číslo: MF/014439/2013-243/904 zo 17.05.2013 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.z.“) v § 1 ods. 1, ods. 2 ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje, v rozsahu a spôsobom ustanovenými v čl. II až XXI. Prechod pôsobností podľa odseku 1 na účely tohto zákona je prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce a samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.
Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (VÚC) v znení neskorších predpisov, vyšší územný celok je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky.
Na samosprávny kraj možno zákonom preniesť niektoré úlohy miestnej štátnej správy. S prenesením úloh na samosprávny kraj podľa odseku 1 štát poskytne samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky (§ 6 ods. 1, 2 zákona č. 302/2001 Z.z.).
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) v § 1 ods. 1 upravuje a) rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len "verejná správa"), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (ďalej len "súhrnná výročná správa"), c) postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"), ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy 1) a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese, d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
Podmienky pre poskytovanie finančných prostriedkov štátom v oblasti školstva sú zakotvené v špeciálnych pravidlách osobitného zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (ďalej len zákon č. 596/2003 Z.z.“).
Podľa § 9 ods. 5, ods. 6 zákona č. 596/2003 Z.z. samosprávny kraj vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa odseku 1 (§ 5 ods. 4). Pôsobnosť samosprávneho kraja podľa odseku 5 je preneseným výkonom štátnej správy. Na náklady spojené s preneseným výkonom štátnej správy podľa odseku 5 poskytuje ministerstvo samosprávnemu kraju finančné prostriedky.
Činnosti podľa odseku 5 a odseku 8 písm. a), c) a d) zabezpečuje samosprávnemu kraju zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 7 ods. 3 (ods. 7 cit. zákona).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Správy finančnej kontroly Zvolen o uložení povinnosti žalobcovi odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 19.422,31,- € a v prípade nezaplatenia odvodu zaplatiť penále.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
Porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov (§ 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z.).
Je potrebné súhlasiť so žalovaným ak konštatoval, že na to, aby žalobca mohol vykonávať prenesený výkon štátnej správy - ako školský úrad vykonávajúci štátnu správu, jeho pôsobnosť je viazaná na splnenie kvalifikačných predpokladov zo strany zamestnanca, ako to vyplýva aj z vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 7.
Aj keď sú činností spadajúce pod prenesený výkon štátnej správy rozsiahle a rôznorodé a je potrebná súčinnosť odborníkov aj z iných oblastí, nič to nemení na tom, že práve ustanovenie § 7 ods. 3 zákonač. 596/2003 Z.z. upravuje výber takého zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady.
Žalobca pri použití poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR na prenesený výkon štátnej správy na úseku školstva tak nepostupoval, a preto jeho konanie treba posúdiť ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. Najvyšší súd v konaní žalovaného nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.
O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.