Najvyšší súd
3 Sžf 98/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T., s.r.o., IČO: X., so
sídlom v O., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., AK so sídlom v B., proti žalovanému Colné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 23, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 25330/08 zo dňa 30. júla 2008, konajúc
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 138/2008-54 zo dňa
11. júna 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave
č.k. 14 S 138/2008-54 zo dňa 11. júna 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č.k. 14 S 138/2008-54 zo dňa
11. júna 2009 podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil
konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 25330/08 zo dňa 30. júla 2008,
ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava
č. 10226/2008-5891 zo dňa 28. februára 2008. Podľa názoru krajského súdu napadnuté
rozhodnutie žalovaného je predbežnej povahy, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu podľa
ustanovenia § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby krajský súd v rámci autoremedúry svoje uznesenie zrušil a vo veci začal riadne konať;
v prípade, že v autoremedúre nebude žalobcovi vyhovené, odvolaciemu súdu navrhol,
aby uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil,
že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu
ochranu; došlo k odopretiu spravodlivosti, pretože žiadal rozhodnúť o predmete sporu, avšak krajský súd toto odmietol. Skutkový stav opísal zhodne s odvolaním proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa a so žalobou.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie
krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že už vo svojom vyjadrení k žalobe
poukázal na nutnosť zastavenia konania, pretože rozhodnutie o zabezpečení tovaru je
rozhodnutím predbežnej povahy s dočasnou účinnosťou, ktoré nepodlieha súdnemu
prieskumu. Rozhodnutie krajského súdu považuje za zákonné, pretože Občiansky súdny
poriadok nedáva súdu možnosť výberu, či konanie zastaví alebo nie, ale taxatívne stanovuje
situácie, kedy je súd povinný konanie zastaviť a predmetná právna vec do tohto rozsahu patrí.
Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové námietky ani skutočnosti, ktoré by viedli k zmene
právneho názoru žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského
súdu (§ 212 Občianskeho súdneho poriadku) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho konania
v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je
aj administratívny spis žalovaného č. 3074/2008-5831, zistil, že rozhodnutím Colného úradu
Trnava – Stanice colného úradu Veľký Meder č. 10226/2008-5891 zo dňa 28. februára 2008
bol podľa ustanovenia § 14a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zabezpečený žalobcovi
tovar:
- bližšie nešpecifikovaná kvapalina žltej farby vykazujúca znaky plynového oleja –
motorovej nafty pravdepodobne PpKN 27101941, v množstve cca 6000 litrov,
uskladnená v šiestich plastových nádržiach po 1000 litrov,
- bližšie nešpecifikovaná kvapalina žltej farby vykazujúca znaky plynového oleja –
motorovej nafty pravdepodobne PpKN 27101941, v množstve cca 8000 litrov,
uskladnená v stacionárne nadzemnej nádrži s výdajným stojanom,
- bližšie nešpecifikovaná kvapalina žltej farby vykazujúca znaky plynového oleja –
motorovej nafty pravdepodobne PpKN 27101941, v množstve cca 400 litrov,
uskladnená v dvoch kovových sudoch po 200 litrov,
- bližšie nešpecifikovaná kvapalina červenej farby vykazujúca znaky plynového oleja –
motorovej nafty pravdepodobne PpKN 27101941, v množstve cca 200 litrov,
uskladnená v kovovom sude
z dôvodu, že chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a riadne usporiadanie
finančných povinností v súvislosti s nákupom tovaru.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 25330/08 zo dňa 30. júla 2008 vyššie uvedené
prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.
V predmetnej právnej veci je spornou otázka, či je rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu o zabezpečení tovaru rozhodnutím predbežnej povahy a otázka správnosti aplikácie
ustanovenia § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.
Z generálnej klauzuly, na ktorej je správne súdnictvo koncipované, vyplýva,
že kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže
sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd. Negatívnou enumeráciou (§ 248 Občianskeho súdneho
poriadku) sú potom kvantitatívne vyčlenené rozhodnutia orgánov verejnej správy,
ktoré súdnemu prieskumu nepodliehajú. Ide o také rozhodnutia, ktoré upravujú určité fázy
správneho konania len predbežne, pretože v konaní vo veci samej sa za splnenia zákonných
podmienok bude pokračovať ďalej, prípadne také, ktoré sa nedotýkajú práv a právom
chránených záujmov a povinností fyzických a právnických osôb (písm. a/ až písm. d/).
Rozhodnutie správneho orgánu predbežnej povahy, ktoré je vylúčené zo súdneho
prieskumu podľa ustanovenia § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, musí
kumulatívne spĺňať nasledujúce znaky:
- musí ísť o rozhodnutie správneho orgánu vo veciach verejnoprávnych, ktoré dočasne
alebo predbežne upravujú pomery fyzických alebo právnických osôb, zabezpečujú
určité veci alebo osoby, alebo dočasne fixujú určitý právny stav (materiálny znak),
- proti tomuto rozhodnutiu alebo proti jeho dôsledkom musí mať každá fyzický
alebo právnická osoba, ktorej subjektívne práva boli rozhodnutím dotknuté, možnosť
brániť sa v konaní pred správnym orgánom, ktorý vo veci rozhoduje s konečnou
platnosťou (procesný znak).
V prípade pochybností o vylúčení rozhodnutia správneho orgánu zo súdneho
prieskumu je potrebné vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu interpretovať
reštriktívne, t.j. v prospech súdneho prieskumu; iný prístup by v konečnom dôsledku mohol
predstavovať odopretie spravodlivosti – denegatio iustitiae.
Správu daní vo všeobecnosti upravuje zákon č. 511/1992 Zb.; podľa tohto zákona
sa postupuje v prípadoch, ak osobitný zákon (medzi ktorými je aj zákon č. 98/2004 Z.z.
o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov; ďalej len zákon
č. 98/2004 Z.z.) neustanovuje inak. Konkrétna oblasť spotrebných daní z minerálnych olejov
a zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou na daňovom území upravuje osobitný
zákon č. 98/2004 Z.z. Medzi citovanými zákonmi ide o vzťah všeobecný – špeciálny zákon,
kde všeobecným zákonom je zákon č. 511/1992 Zb. a osobitným zákonom je zákon
č. 98/2004 Z.z. Keďže osobitný zákon č. 98/2004 Z.z. neobsahuje osobitnú úpravu
zabezpečenia tovaru (minerálneho oleja) v prípade, že chýba riadne preukázanie spôsobu
nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania
finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom, je potrebné vychádzať zo všeobecného právneho predpisu upravujúceho správu daní a poplatkov, a to zákona
č. 511/1992 Zb. (§ 44 ods. 3 zákona č. 98/2004 Z.z.).
Podľa ustanovenia § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. zamestnanec správcu dane
môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe
daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať.
Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia
tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných
povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste
spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať
previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže
zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy
vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia,
ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
Z uvedeného vyplýva, že inštitút zabezpečenia tovaru a veci má predbežný charakter.
Jeho hlavným účelom je chrániť bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem,
zabrániť tomu, aby daňový subjekt nakladal s tovarom do zistenia skutkového stavu, prípade
aby sa predišlo možnému zničeniu dôkazov. Toto opatrenie môže správca dane využiť
v priebehu konania – v rámci dokazovania, prípadne preukazovania niektorých sporných
skutočností (preukázanie spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja, ceny a pod.) dôležitých
pre rozhodnutie vo veci samej.
Rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci musí obsahovať konkrétne dôvody,
pre ktoré došlo k tomuto opatreniu. Proti rozhodnutiu správcu dane je prípustné odvolanie,
o ktorom rozhoduje nadriadený správny orgán.
Predbežný a dočasný charakter rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci
predpokladá aj sám zákon o správe daní a poplatkov č. 511/19992 Zb. v ustanovení § 14a
ods. 3, v ktorom určuje lehotu (15 dní), v ktorej má držiteľ zabezpečeného tovaru alebo veci
odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu konkrétneho tovaru alebo veci.
V závislosti od konania držiteľa zadržaného tovaru alebo veci vznikajú dva možné spôsoby
zrušenia rozhodnutia o zabezpečení tovaru:
1. správca dane zruší rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci v prípade, že držiteľ
tovaru alebo veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci,
2. správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí zabezpečeného tovaru alebo veci
v prospech štátu v prípade, že držiteľ zabezpečeného tovaru alebo veci v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci neodstráni
pochybnosti; t.j. rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci je konzumované
rozhodnutím o prepadnutí tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o prepadnutí
zabezpečeného tovaru alebo veci sa možno ďalej odvolať.
Výklad tohto ustanovenia prostredníctvom gramatického, logického a systematického
výkladu jednoznačne vedie k tomu, že rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci má
predbežný charakter – jeho platnosť končí rozhodnutím o jeho zrušení a v daňovom konaní
ako takom sa bude pokračovať, alebo sa skončí vydaním rozhodnutia o prepadnutí
zabezpečenej veci alebo tovaru, proti ktorému je možné sa odvolať. Až rozhodnutie
o prepadnutí veci alebo tovaru je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania,
pretože s prepadnutým tovarom alebo vecou už držiteľ nemôže ďalej disponovať, obchodovať
a podobne. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že rozhodnutie o zabezpečení tovaru
alebo veci dočasne, predbežne upravuje pomery držiteľa takého tovaru, avšak
toto rozhodnutie s konečnou platnosťou nerieši vzťah, prípadne právo držiteľa k zabezpečenej
veci alebo tovaru – rozhodnutie o zabezpečení tovaru teda spĺňa materiálny znak rozhodnutia
predbežnej povahy vylúčeného zo súdneho prieskumu. Rovnako spĺňa aj procesný znak
rozhodnutia predbežnej povahy, pretože v rámci daňového konania je proti nemu prípustný
opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje nadriadený správny orgán; žalobca opravný
prostriedok v daňovom konaní aj využil.
Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že rozhodnutie žalovaného o zabezpečení minerálneho oleja podľa ustanovenia
§ 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. je rozhodnutím predbežnej povahy a preto podľa
ustanovenia § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku nepodlieha súdnemu prieskumu.
Krajský súd v Trnave postupoval správne, keď konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku zastavil pre prekážku rozhodnutia, ktoré nepodlieha súdnemu
prieskumu. Týmto postupom neprišlo k denegatio iustitiae.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Trnave č.k. 14 S 138/2008-54 zo dňa 11.júna 2009 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 05. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková