Najvyšší súd

3 Sžf 95/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci žalobcu: V. G., bytom P., právne zastúpený: JUDr. T. B., advokátom, D., proti

žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48055/2007 zo dňa 28.10.2008, konajúc

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/1/2009-30 zo dňa

22.04.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 11S/1/2009-30 zo dňa 22. apríla 2009   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č.k. 11S/1/2009-30 zo dňa 22.04.2009

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

zo dňa 28.10.2007, č. 48055/2007, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Colného úradu Trenčín zn. 37346/2007-6631 zo dňa 01.08.2007, ktorým bola žalobcovi

uložená pokuta podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z.z.o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov (ďalej len zákon č. 106/204 Z.z.), ktorým bola žalobcovi uložená

pokuta vo výške 2 685 983,-- Sk, keďže bolo preukázané a zistené, že dňa 08.02.2006 pri

miestnom zisťovaní správcu dane (colným úradom), že sa u daňového subjektu nachádzajú tabakové výrobky – spotrebiteľské balenia cigariet značky S. v množstve 157 999 balení, t.j.

3 159 980 kusov cigariet, ktoré neboli označené kontrolnou známkou, a ktorých pôvod

a spôsob nadobudnutia žalobca nevedel preukázať v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z.

Napadnutý rozsudok Krajský súd v Trenčíne zdôvodnil tým, že dôvody obsiahnuté

v žalobe sú účelové, nekonkrétne, majú snahu vyhnúť sa sankčnému postihu a výklad

zákonných ustanovení na vec sa vzťahujúcich si prispôsobuje žalobca svojmu záujmu. Je

nesporné, že v čase kontroly sa vo vozidle u žalobcu nachádzali spotrebiteľské balenia

cigariet, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia žalobca nevedel preukázať a to bez

ohľadu na to, či nakladá alebo nakladal s nimi ako s vlastnými. Tento stav držby na základe

zákona č. 106/2004 Z.z. je objektívnym vzťahom definovaný ako moc osoby nad vecou,

existenciou možnosti osoby s vecou nakladať, bez ohľadu na vlastnícky stav k veci a bez

ohľadu na vôľový, psychický stav osoby, k tovaru, resp. na pohnútku alebo zámer osoby ako

s vecou naložiť, a to bez ohľadu na okolnosti, z titulu ktorých sa dostal tovar do držby

daňového subjektu a držiteľom takéhoto tovaru je ktokoľvek, kto má takýto tovar u seba.

Podľa názoru krajského súdu neobstojí tu presnosť zodpovednosti na odosielateľa tovar –

v tomto prípade kobercov spoločnosti G., K. / G. M. sa napriek vykonanému dokazovaniu

nepodarilo preukázať, keďže táto spoločnosť koberce neexportovala, exportovala len

linoleum. Rovnako nebolo preukázané, že by žalobca od tejto spoločnosti tovar prebral,

pričom samotný žalobca nepredložil ani hodnoverné doklady, ani táto skutočnosť nebola

preukázaná svedecky. Osobu, ktorú žalobca označil ako objednávateľa prepravy – neznámy P.

J., nebolo možné overiť. Uvedenú osobu v maďarskej firme nepoznajú, nie sú tam ani žiadne

doklady. Krajský súd konštatoval, že v tomto prípade je ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č.

106/2004 Z.z. založený na objektívnej zodpovednosti, a to bez ohľadu na zavinenie žalobcu

ako daňového subjektu a preto vedomosť o držbe cigariet, aby žalobca predložil dôkazy,

ktorými by sa vyvinil, avšak žalobcu túto dôkaznú povinnosť neuniesol, keďže správcovi

dane nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia nájdených spotrebiteľských balení cigariet.

Krajský súd k dôvodu žaloby o nekonkrétnosti a nepresnosti výroku rozhodnutia

žalovaného prvostupňového úradu uvádza, že uvedenou námietkou sa zaoberal, túto

vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže výrok rozhodnutia je presný, konkrétny, nezameniteľný

a je v súlade s § 30 ods. 2 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. Výrok rozhodnutia obsahuje meno

subjektu, adresu, presný popis skutku.

K námietke žalobcu, že sa nemohol oboznámiť s obsahom správy Národnej ústredne

Europolu krajský súd uviedol, že uvedená skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia, keďže uvedená listina má len vypovedaciu hodnotu a informačný a evidenčný

charakter.

Krajský súd v Trenčíne sa zaoberal aj kvalifikáciou skutku podľa zákona č. 547/2007

Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani s tabakových

výrobkov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom dospel k záveru, že ani uvedený zákon neobsahuje ustanovenia, podľa ktorých by bolo posúdenie uvedeného skutku

pre žalobcu priaznivejšie. Keďže do 31.12.2007 podľa § 41 zákona č. 106/2004 Z.z. mohol

colný úrad pri splnení zákonných predpokladov uložiť právnickej osobe, alebo fyzickej osobe,

ktorej vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a/ pokutu. Zákonom č. 547/2007

Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bol zavedený pojem priestupky § 41a, okrem správnych

deliktov § 41. Priestupku podľa § 41a sa môže dopustiť len fyzická osoba, ktorá nie je

oprávnená na podnikanie, a keďže žalobca je podnikateľ – živnostník, nebolo možné

postupovať podľa ustanovenia § 41a zákona č. 547/2007 Z.z.. Uvedený skutok bolo možné

posúdiť len podľa § 41 zákona č. 106/2004 Z.z. a z tohto dôvodu nebolo možné na uvedený

skutok aplikovať § 41 zákona č. 547/2007 Z.z., keďže pre naplnenie aplikácie uvedeného

ustanovenia nebolo splnené kritérium subjektu, ktorým musí byť fyzická osoba bez

oprávnenia na podnikanie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že

v jeho prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, pričom colný úrad pri

rozhodovaní neprihliadol na detailne opísaný pôvod i spôsob nadobudnutia tabakových

výrobkov žalobcom, rovnako vytknutie, že colný úrad vo veci nevykonal žiadne dokazovanie,

oprel sa len o zistenia polície, neskúmal zavinenie na porušení daňových predpisov, hoci

uloženie pokuty je dôsledkom naplnenia skutkovej podstaty daňového deliktu (sankciou)

a toto (porušenie daňových predpisov) musí správca dane jednoznačne preukázať. Žalobca

namieta skutočnosť, že colný úrad neumožnil advokátovi žalobcu nahliadnuť do súdneho

spisu v časti správy Národnej ústredne Europolu, pričom takýto postup považuje za

nezákonný, porušujúci právo na obhajobu.

Odvolateľ uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený

v skutkových otázkach len tým, čo zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných

dôkazov, ani čo do ich obsahu, najmä z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd

teda celkom samostatne hodnotí samostatnosť a správnosť skutkových zistení učinených

správnym orgánom a ak pri tom zistí skutkové, či procesné právne nedostatky, môže reagovať

jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie, či doplnenie, resp. zváži

či tak učiní sám. Postup krajského súdu v predmetnej veci podľa žalobcu týmto požiadavkám

nezodpovedá. V tomto prípade by bol krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a pri

dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal týmito dôvodmi zaoberať a zaujať k nim stanovisko,

najmä z toho pohľadu, či uvedené námietky sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti

skutkových zistení a z toho plynúcu namietanú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného.

Poukazujúc na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy konania a trovy právneho

zastúpenia.

K podanému odvolaniu sa písomne dňa 13.07.2009 vyjadril žalovaný uvádzajúc, že

odvolateľ v odvolaní uvádzal len tie námietky, ktoré doteraz uvádzal v predmetných

daňových konaniach a prvostupňovom konaní na súde, a s ktorými sa už colný úrad, žalovaný a aj prvostupňový súd vo svojom rozsudku už vysporiadali. Z uvedených dôvodov zotrváva

na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch uplatnených v súdnom konaní, daných

v podobe písomných rozhodnutí správcov dane, vyjadrení, resp. priamo na súdnom

pojednávaní vo veci.

Na podklade uvedeného žiada Najvyšší súd SR, aby rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne č.k.. 11S/1/2009-30 zo dňa 22.04.2009 v celom rozsahu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP) prejednal vec postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá

OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a to v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 212 ods. 1 OSP) a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací po oboznámení sa s obsahom odvolací dôvodov vo

vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, po oboznámení sa s obsahom

pripojeného administratívneho spisu a súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil zákonný

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa sním stotožňuje v celom rozsahu, preto sa odvolací súd

obmedzil len na doplnenie rozsudku krajského súdu a zdôraznenie jeho správnosti.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu bol v tomto prípade riadne zistený skutkový

stav veci, o čom svedčí aj skutočnosť, že Colné riaditeľstvo SR dňa 25.04.2007 zrušilo

rozhodnutie Colného úradu v Trenčíne zo dňa 04.01.2007, pričom vec bola vrátená a následne

bola znovu rozhodnutí dňa 01.08.2007, pričom boli zhodnotené skutočnosti a vykonané

dôkazy a boli správne právne posúdené. V tomto prípade je nesporné, že v kamióne žalobcu

bolo zistené, že 08.02.2006 pri výkone kontroly nákladového motorového vozidla s návesom

colný úrad našiel v zrolovaných kobercov v návese v skrytých úkrytoch spotrebiteľské balenie

cigariet neoznačené kontrolnou známkou v celkovom množstve 3 159 980 kusov značky

SUPERKINGS. Počas konania žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal pôvod

alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z.,

pričom rozhodujúce v tomto prípade nebolo jeho tvrdenie, že uvedené spotrebiteľské balenia

cigariet nie sú v jeho vlastníctve a nenakladal s nimi ako s vlastnými, o ich existencii v návese

nevedel, keďže balenia kobercov boli neporušené. Rozhodujúce na posúdenie veci v tomto prípade bolo, že uvedené tabakové výrobky sa vo vozidle dňa 08.02.2006 nachádzali, pričom

žalobca nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov. Dôkazy, ktoré

navrhoval vykonať boli zrealizované, pričom však osoby, ktoré označil ako dodávateľa

uvedeného tovaru, teda kobercov aj spotrebiteľských balení cigariet neboli zistené. Subjekt,

ktorý bol označený ako dodávateľ tovaru a objednávateľ prepravy skutočnosti tvrdené

žalobcom nepotvrdil, neboli preukázané tieto tvrdenia ani príslušnými daňovými dokladmi.

Na podklade uvedeného tak, ako správne konštatoval Krajský súd v Trenčíne v napadnutom

rozsudku je nesporné, že žalobca nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových

výrobkov v súlade s citovaným zákonom, preto mu vznikla v tomto prípade daňová

povinnosť. Na tejto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nezmenila nič ani správa

Národnej ústredne Europolu, ktorá je súčasťou predloženého administratívneho spisu. Podľa

odvolacích dôvodov advokátovi žalobcu nebola táto listina sprístupnená, o tomto sa však

v administratívnom spise nenachádza žiaden úradný záznam. Pokiaľ žalobca mal záujem

oboznámiť sa s touto listinou, bola súčasťou administratívneho spisu, ktorý bol pripojený

k súdnemu spisu a bola k dispozícii počas súdneho konania. Súd sa s touto listinou oboznámil

a nezistil z jej obsahu, že by táto listina mala zásadný význam pre určenie vzniku daňovej

povinnosti v tomto prípade. Predmetom tohto konania bolo posúdiť, že či uložená pokuta bola

uložená podľa § 41 zákona č. 106/2004 Z.z. uložená žalobcovi zákonne a v zákonnej výške.

Z ustanovenia § 41 ods. 9 zákona č. 106/2004 Z.z. vyplýva, že právnickej osobe alebo

fyzickej osobe, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a/ uloží colný úrad

pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo zistených tabakových výrobkov,

najmenej však 50 000,-- Sk.

Keďže konanie o uložení pokuty sa neskončilo ku dňu 31.12.2007, kedy nadobudol

účinnosť zákon č. 547/2007 Z.z., ktorý v prechodných a záverečných ustanoveniach

k úpravám účinným od 01.01.2008 upravuje, že konanie o uložení pokuty právoplatne

neukončených k 31.12.2007 sa ukončuje podľa ustanovených zákonov v znení účinnom od

01.01.2008 a na pokuty sa vzťahuje § 41 a § 41a zákona v znení účinnom od 01.01.2008, ak

je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie (§ 44d ods. 1 zákona č. 547/2007

Z.z.).

Podľa § 41 ods. 1 písm. e/ zákona č. 547/2007 Z.z. správneho deliktu sa dopustí

právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nevie preukázať v súlade

s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených,

ktoré sa u nej nachádzajú, alebo ktoré sa u nej nachádzali a to bez ohľadu na to, či nakladá

alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako z vlastnými.

Podľa § 41a sa priestupku dopustí fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená na

podnikanie.

Odvolací súd sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako to uviedli colné

orgány ako aj prvostupňový súd, keďže v tomto prípade je nesporné, že žalobcu je potrebné kvalifikovať ako fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, a preto uvedený skutok bolo

potrebné kvalifikovať v súlade s § 41 zákona č. 547/2007 Z.z. z obsahu ktorého z ustanovenia

§ 41 ods. 2 písm. e/ vyplýva, že výška pokuty za správny delikt podľa § 41 ods. 1 písm. e/ a je

stanovená vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo zistených tabakových výrobkov,

najmenej však 10 000,-- Sk ak také tabakové výrobky zabezpečí.

V tomto prípade hodnota dane tabakových výrobkov bola vyčíslená colnými orgánmi

na sumu 5 371 966,-- Sk, pričom 50% predstavuje suma 2 685 983,-- Sk, čo je viac ako je

dolná hranica obsiahnutá v ustanovení § 41 ods. 2 písm. e/ zákona č. 547/2007 Z.z., teda suma

viac ako suma 10 000,-- Sk. Z tohto dôvodu bolo možné aplikovať na daný skutok

ustanovenie § 41 ods. 9 zákona č. 106/2004 Z.z., keďže novela č. 106/2004 Z.z. nebola pre

žalobcu priaznivejšia.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel senát Najvyššieho súdu SR k záveru, že

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne je vecne správny a preto ho v súlade s § 219 ods. 1 a 2

OSP potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224

ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní

úspech, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. apríla 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková