Najvyšší súd
3 Sžf 94/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej
veci žalobcu: Mgr. R. B., R., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/225/11903-77852/2008/994136-r zo dňa 03.10.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/46/2008-45 zo dňa 03.04.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 2S/46/2008-45 zo dňa 03. apríla 2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. I/225/11903-77852/2008/994136-r zo dňa 03. októbra 2008 v spojení s rozhodnutím
č. 717/230/38914/08/Mitzo dňa 24. júna 2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,38 €
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove č.k. 2S/46/2008-45 zo dňa 03.04.2009
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ktorým zmenil rozhodnutie Daňového úradu Poprad č. 717/230/38914/08/Mit zo dňa
24.06.2008, ktorým bol vyrubený sankčný úrok podľa § 35c ods. 1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. vo výške 4 219,-- Sk
za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzickej osoby podľa § 34 ods. 2 zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, za obdobie prvý štvrťrok
2005 tak, že sankčný úrok znížil zo sumy 4 219,-- Sk na 4 214,-- Sk.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru,
že žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému daňovému rozhodnutiu ak uzavrel, že správca
dane postupoval v súlade s ustanovením § 35b ods. 1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.,
z ktorého mu vyplynula povinnosť vyrubiť žalobcovi sankčný úrok, pretože nezaplatil
preddavok dane z príjmov za prvý štvrťrok 2005 vo výške 35 212,-- Sk, ktorý je povinnou
platbou na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia,
ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
že suma zaplatených preddavkov presahovala výšku daňovej povinnosti.
Poznamenal, že sa stotožňuje so záverom žalovaného uvedenom v odôvodnení jeho
rozhodnutia, že ak aj žalobcovi bola nesprávnym úradným postupom správcu dane spôsobená
škoda; môže sa. náhrady, škody v súvislosti s konaním správcu dane domáhať v osobitnom
konaní.
Správca dane vyvodil pri vyrubení sankčného úroku správny právny záver. Žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní, tieto správne vyhodnotil, preto sa súd v celom rozsahu stotožnil s jeho
argumentáciou. Základnou úlohou v procese dokazovania je totiž zhromaždiť dôkazy, hoci
aj svedčiace v prospech žalobcu, avšak tieto musia preukázať skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie výšky daňovej povinnosti. Z týchto podstatných dôvodov krajský súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov dospel k záveru,
že rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,
preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
K uplatneniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR krajský súd dodáva, že štátne orgány a iné orgány
verejnej moci, ako aj občania sú povinní správať sa spôsobom určeným právnym poriadkom.
Konanie štátu nesmie prekročiť hranice vymedzené zákonom, naopak občania môžu konať
všetko, čo nie je zákonom zakázané. Jediným obmedzením je teda zákon.
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR obsahuje ústavné pravidlo, v rámci ktorého každý orgán
verejnej moci, vrátane štátnych orgánov, sám (autonómne), určuje nielen to, aký druh právnej
úpravy použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade
s princípom právneho štátu, ktorý je vyjadrený v citovanom článku ústavy.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sa včas odvolal žalobca uvádzajúc,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, akými úvahami sa súd dopracoval
k uvedenému záveru. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepresvedčivé.
Tým, že sa súd nezaoberal započítaním vzniknutého preplatku a jeho vrátením
žalobcovi, vyhol sa tak posúdeniu dôsledkov nepoužitia preplatku na úhradu splatného
preddavku na daň a jeho vrátenia v plnej výške žalobcovi vo vzťahu k trvaniu povinnosti
uhradiť preddavok na daň. Toto posúdenie je však kľúčové pre vyhodnotenie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj celého postupu daňových orgánov, ktoré mu predchádzalo.
Už žalovaný vo svojom rozhodnutí totiž výslovne priznáva, že "správca dane pochybil,
keď preplatok v sume 170 072,-- Sk na základe žiadosti daňového subjektu vrátil, pričom
ho mal podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. použiť na úhradu splatného preddavku.
Napriek tomu však žalovaný trvá na vyrubení sankčného úroku, "pretože preddavok nebol
zaplatený."
Ako žalobca už uviedol v žalobe, uvedené pochybenie správcu dane malo priamy
vplyv na vyrubenie sankčného úroku, nakoľko pokiaľ by správca dane postupoval v súlade
so zákonom, žiadny sankčný úrok by nemohol byť vyrubený. Žalovaný, ako aj súd pri svojom
hlavnom argumente („preddavok nebol zaplatený“) opomínajú skutočnosť, že daňový
nedoplatok môže zaniknúť aj iným spôsobom, nielen zaplatením, v danom prípade
prevedením preplatku na daň na úhradu daňového nedoplatku, čo musí správca dane vykonať
pred tým, než preplatok vráti daňovému subjektu na jeho žiadosť (§ 63 ods. 2 a 4 zákona
č. 511/1992 Zb.).
Žalobca v žalobe rovnako poukázal na to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal
s touto námietkou vo svojom rozhodnutí, nakoľko nijako nevyhodnotil dôsledky pochybenia
správcu dane na omeškanie žalobcu a vyrubený sankčný úrok, čim odôvodnenie
jeho rozhodnutia malo vady, postihujúce jeho zákonnosť. Krajský súd v napadnutom
rozhodnutí sa však týmito námietkami prakticky vôbec nezaoberal.
Vo vzťahu k škode, spôsobenej žalobcovi v dôsledku spomínaného nesprávneho
postupu správcu dane, je potrebné podľa odvolateľa zdôrazniť, že táto škoda vzniká práve
vyrubením sankčného úroku žalovaným, ktorý súd posúdil ako zákonný. Uvedený záver súdu
má teda priamy vplyv na vznik žalobcovej škody, súd s plným vedomím si dôsledkov
napadnutým rozhodnutím (v rámci poskytovania súdnej ochrany, o ktorú žalobca žiadal)
schválil spôsobenie škody žalobcovi.
Prvostupňový súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Vychádzajúc z vyššie uvedených nedostatkov rozhodnutia, vedúcich k nesprávnemu výroku
vo veci samej, súd následne nesprávne postupoval aj pri rozhodnutí o trovách konania.
Ak by súd dospel k správnemu posúdeniu veci, rozhodnutie žalovaného by zrušil alebo
zmenil, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré uplatnil. Ako vyplýva z uvedeného, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia
veci, pričom je nedostatočne odôvodnený a tým nepreskúmateľný. Žalobca považuje
napadnutý rozsudok za porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného číslo I/225/11903-
77852/2008/994136-r zo dňa 03.10.2008, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Poprad
č. 717/230/38914/08/Mit zo dňa 24.06.2008 a vrátil vec na ďalšie konanie (alternatívne
daňové konanie celkom zastaví), a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.
K podanému odvolaniu sa písomne dňa 06.07.2009 vyjadril žalovaný uvádzajúc,
že považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené, dôvody smerujú k formálno-procesným
náležitostiam rozsudku, s ktorými sa vysporiadať odvolací sú, zdôraznil, že odvolateľ
opomenul podstatu tohto sporu, ktorou je posúdenie zákonnosti vyrubenia sankčného úroku
a toho, či daňové orgány pri jeho vyrubení postupovali v súlade s dotknutými právnymi
predpismi. A v tomto smere súd konštatoval súlad s právnymi predpismi, čo odôvodnil
na strane 7 rozsudku. Tam uvedené dôvody sú zároveň odpoveďou aj na to, že prípadné
„pochybenie“ správcu dane nemá žiadny vplyv na vyrubenie sankčného úroku, a nie tak,
ako tvrdí odvolateľ, že pochybenie malo priamy vplyv na jeho vyrubenie.
Neobstoja ani dôvody, ktorými obsahuje odvolateľ potrebu spájať konanie
o zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov s konaním o náhradu škody s poukázaním
na § 1 OSP, resp. na neutrálny výsledok vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Aj na túto
problematiku dostal odvolateľ odpoveď v odôvodnení rozsudku.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. 2S/46/2008 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) postupom podľa
§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta prvá OSP a následne potom,
ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk vyhlásil
vo veci rozsudok, ktorým zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove a zrušil
rozhodnutie žalovaného a správcu dane podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Najvyšší súd SR z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu zistil tento
stav veci: Dňa 24.06.2008, pod č. 717/230/38914/08/Mit vydal Daňový úrad Poprad
rozhodnutie, ktorým podľa § 35b ods. 1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil daňovému
subjektu Mgr. R. B., DIČ: X., R. sankčný úrok v sume 4 219,-- Sk za nezaplatenie preddavku
na daň z príjmov fyzických osôb podľa § 34 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov za obdobie prvý štvrťrok 2005 v lehote splatnosti a v správnej výške.
Zároveň určil, že sankčný úrok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku na účet Daňového úradu Poprad. V dôsledku
podaného odvolania žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutie Daňového
úradu Poprad zmenil tak, že sankčný úrok znížil zo sumy 4 219,-- Sk na sumu 4 214,-- Sk.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa stavu evidencie na osobnom účte platil žalobca
preddavky na daň za zdaňovacie obdobie roka 2004 tak, že dňa 30.03.2004 zaplatil sumu
43 981,-- Sk, dňa 17.09.2004 zaplatil sumu 43 981,-- Sk, dňa 29.09.2004 zaplatil sumu
43 981,-- Sk a dňa 29.12.2004 zaplatil sumu 43 981,-- Sk. Splatnosť úhrady preddavkov
v jeho preddavkovom období na rok 2004 bola stanovená tak, že dňa 30.06.2004 je evidovaný
predpis preddavku vo výške 35 212,-- Sk, dňa 30.09.2004 je evidovaný predpis preddavku vo
výške 35 212,-- Sk, dňa 31.12.2004 je evidovaný predpis preddavku vo výške 35 212,-- k
a dňa 31.05.2005 je evidovaný predpis preddavku vo výške 35 212,-- Sk. V daňovom priznaní
na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2004 podanom dňa 31.03.2005
si daňový subjekt preddavky zaplatené v roku 2004 v sume 175 924,-- Sk započítal na úhradu
dane za rok 2004, vypočítal preplatok vo výške 170 072,-- Sk a zároveň požiadal o jeho
vrátenie.
Daňový úrad Prešov II ako miestne príslušný správca dane jeho žiadosti vyhovel a dňa
02.05.2005 daňovému subjektu preplatok vo výške 170 072,-- Sk vrátil. Preddavok vo výške
35 212,-- Sk splatný 31.03.2005 daňový subjekt v lehote splatnosti nezaplatil. Preddavok bol
uhradený v dvoch čiastkach, dňa 30.03.2005 v sume 18 669,-- Sk a 31.03.2006 v sume
16 543,-- Sk. Daňový úrad Poprad rozhodnutím č. 717/230/38914/08/Mit zo dňa 24.06.2008
vyrubil žalobcovi sankčný úrok v sume 4 219,-- Sk za nezaplatenie preddavku na daň
z príjmov fyzickej osoby podľa § 34 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov za obdobie I. štvrťroka 2005 v lehote splatnosti a v správnej výške.
Podľa § 2 písm. 1/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie zdaňovacím
obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. preddavky na daň v priebehu
preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla
20 000,-- Sk, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie
do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom
období. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené v tomto
zdaňovacom období započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.
Podľa § 35b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení ku dňu 31.08.2007 sankčný úrok vyrubí
správca dane platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vyrubenú daň alebo
zrazenú daň v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby
vrátane, najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však
do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť
preddavky na daň.
Podľa § 35b ods. 1 písm. e/ citovaného zákona sankčný úrok vyrubí správca dane
platiteľovi dane, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona; pri preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí až do dňa
platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania a pri omeškaní
s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti do vykonania ročného zúčtovania
preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je
suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. preplatok sa použije na úhradu splatného
preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku inej dane. O prevedení
preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku inej dane
sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň,
ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.
Krajský súd správne definoval, čo bolo rozhodujúcou otázkou v danej veci, teda bolo
potrebné posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní o vyrubení sankčného úroku postupovali
v súlade s citovanými právnymi predpismi a či neporušili zákon. Odvolací súd sa nestotožnil
so závermi krajského súdu, poukazujúc najmä na ustanovenie § 63 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb., keďže v tomto prípade bolo nesporné, že žalobcovi vznikol preplatok na dani
z príjmov vo výške 170 072,-- Sk za zdaňovacie obdobie roku 2004. Daňový úrad Prešov II
žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku dane vyhovel a dňa 02.05.2005 žalobcovi preplatok
vo výške 170 072,-- Sk vrátil bez toho, aby uvedený preplatok dane použil na úhradu
prípadného nedoplatku inej dane, pričom podľa názoru odvolacieho súdu správca dane mal
a musel vedieť ku dňu vydania predmetného rozhodnutia, ktorým vyhovel žiadosti daňovníka,
že daňovník preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby vo výške 35 212,-- Sk splatný dňa
31.03.2005 nezaplatil v celom rozsahu, keďže ku dňu 30.03.2005 (podľa str. 5 rozhodnutia
žalovaného už dňa 30.03.2005) bol uhradený vo výške 18 669,-- Sk a dňa 31.03.2006 zvyšná
časť preddavku 16 543,-- Sk.
Z uvedeného teda vyplýva, že daňovník mal ku dňu 02.05.2005 nedoplatok – vo forme
preddavku na daň, z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu mal správca dane
postupovať v súlade s § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a preplatok dane z príjmov
fyzických osôb použiť na úhradu prípadného nedoplatku inej dane. Z uvedených dôvodov,
keďže prišlo k pochybeniu správcu dane, ktorý nerešpektoval ustanovenie § 63 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb. nie je možné odkazovať žalobcu ako daňovníka na uplatnenie si náhrady škody, pokiaľ mu bola spôsobená škoda, keďže povinnosť správcu dane vyplýva priamo
z ustanovenia § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/46/2008-45 zo dňa 03.04.2009 a zrušil
rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom správca dane odstráni uvedené pochybenie (§ 250ja ods.3 veta prvá OSP).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení
s § 224 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie rozhodne aj o trovách
konania na súde prvého stupňa.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom, alebo v časti, súd
mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Žalobca mal v tomto konaní úspech vo veci, súd mu preto priznal právo na náhradu
trov konania.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu
2 000,-- Sk, iné trovy z obsahu súdneho spisu nevyplývali, žalobca má právnické vzdelanie,
z tohto dôvodu nebol v konaní zastúpený advokátom, trovy právneho zastúpenia mu
nevznikli.
Poukazujúc na uvedené, odvolací súd priznal žalobcovi na náhradu trovy konania tak,
ako vyplývali z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 151 ods. 2 OSP)
v zistenej výške 2000,-- Sk zaplatený súdny poplatok za žalobu, t.j. 66,38 €,
keďže špecifikácia trov konania nebola súdu predložená v lehote podľa § 151 ods. 1 veta
druhá OSP, napriek tomu, že termín vyhlásenia rozsudku bol vyvesený na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
www.nsud.sk dňa 29.03.2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 08. apríla 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková