Najvyšší súd
3 Sžf/94/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y., spol. s r.o., so sídlom
T., právne zastúpeného JUDr. E. K., advokátom v K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/223/14039-85322/2007/992517-r zo dňa 20. novembra 2007,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/4/2008-66 zo dňa
01.10.2008 v časti výroku o náhrade trov konania takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7 S/4/2008-66 z 01. októbra 2008, v časti výroku o trovách konania m e n í tak,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 8 780,-- Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. E. K., advokáta so
sídlom v K..
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/4/2008-66 zo dňa 01.10.2008, zrušil
rozhodnutie žalovaného č. I/223/14039-85322/2007/992517-r zo dňa 20. novembra 2007,
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 709/230/26448/07/DMag zo dňa 27.06.2007
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v predmetnom rozsudku rozhodol 3 Sžf/94/2008
o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume
7 908,35 Sk, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. E. K., do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a to s poukazom na § 250k ods.1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
z titulu zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 2 000,-- Sk a z titulu náhrady
trov zastupovania advokátom.
Náhrada trov konania za právne zastupovanie bola priznaná za tri úkony právnej
pomoci, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní dňa 01.10.2008,
3 x 1 465,-- Sk = 4 395,-- Sk + 3 x 190,-- Sk = 570,-- Sk a 19 % DPH k odmene = 943,35 Sk
Celkovo priznaná náhrada predstavuje sumu 7 908,35 Sk s poukazom na ust. § 11 ods. 1, § 16
ods.3, § 18 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Krajský súd poukázal na judikát NS SR
č. sp. 5 Sžf 37/2007 zo dňa 19.02.2008.
Proti rozsudku č. k. 7 S/4/2008-66 zo dňa 01. októbra 2008 podal včas odvolanie
žalobca napádajúc druhú časť výroku rozsudku, a to výroku o trovách konania, pretože podľa
názoru žalobcu bola vec vo výroku o trovách konania po právnej stránke posúdená nesprávne.
Uviedol, že z Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 7 S/4/2008 nie je zrejmé, prečo súd
nepriznal úspešnému žalobcovi trovy právneho zastupovania podľa ustanovenia § 10
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, ako boli vypočítané právnym zástupcom žalobcu, krajský súd
len poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5 Sžf 37/2007, z ktorého je podľa žalobcu
možné len predpokladať, že vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
Podľa žalobcu, súd v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 a § 250 k ods. 1 O.s.p.
a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. prizná právo na náhradu trov právneho zastupovania
vo všeobecnosti podľa ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a len ak súd dospeje
k záveru, že nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami, prizná právo na náhradu trov konania podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Podľa žalobcu je táto skutočnosť jedinou
podmienkou pre uplatnenie postupu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
a v jeho prípade nebola splnená. Uviedol, že Daňový úrad Košice v rozhodnutí 3 Sžf/94/2008
č. 709/230/26448/07/DMag vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za december
2002 v sume 230 000 Sk, ktorý bol žalobcom uhradený.
Podľa názoru žalobcu, ak súd pri vyčíslení výšky tarifnej odmeny nemôže vychádzať
z ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., lebo správne súdnictvo je založené
na prieskume zákonnosti aplikácie verejných práv správnym orgánom a nie na rozhodovaní
o priznaní práva, potom z rovnakých dôvodov pri vyčíslení výšky tarifnej odmeny nie je
možné vychádzať ani z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Na záver žalobca
uviedol, že je v rozpore s princípmi právneho štátu, ak pri rovnakom znení vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. a v rovnakých podmienkach sa trovy právneho zastupovania priznávajú
rozdielne.
Žalobca s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 7S/4/2008 zmenil výrok o trovách konania
a žalobcovi priznal trovy konania vo výške uplatnenej právnym zástupcom žalobcu.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, že v danej veci je potrebné rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7S/4/2008-66 v napadnutej časti, ktorá sa týka výroku o trovách konania, zmeniť podľa
§ 220 O.s.p.
Pokiaľ ide o výšku trov právneho zastúpenia, táto je upravená vo vyhláške č. 655/2004 Z.z.
V § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je
buď výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou
sumou.
Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci
alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 3 Sžf/94/2008
Zostáva teda určiť, či konanie, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/223/14039-85322/2007/992517 zo dňa 20. novembra 2007,
ktorým žalovaný správny orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice V
č. 709/230/26448/07/DMag zo dňa 27.06.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2002 v sume
230 000,-- Sk, je možné posúdiť ako vec resp. právo, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť
v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami, alebo ako vec,
ktorej tarifná hodnota je známa.
Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten posúdil predmetný spor ako vec,
ktorej hodnotu nemožno vyčísliť v peniazoch, a preto priznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predmetom sporu v tomto
prípade je preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, pričom výška rozdielu vyrubenej
DPH nie je pre predmet sporu rozhodujúca. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať
pri rozhodovaní o náhrade trov konania z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odvodiť z výpočtového
základu zisteného podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky. V správnom súdnictve nie je teda
možné priznať odmenu advokáta za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. z dôvodu, že správne súdnictvo je založené na preskúmavaní zákonností
rozhodnutí a postupov správnych orgánov, t.j. pri aplikácii verejných práv správnymi
orgánmi.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto časti odvolanie
žalobcu posúdil ako nedôvodné.
Úspech odvolateľa Najvyšší súd SR vidí len v tom, že mu priznal odmenu za dva
úkony právnej služby, a to za zastúpenie na pojednávaní dňa 09. júla 2008 a dňa
03. septembra 2008, ktoré boli odročené bez prejednania veci, za ktoré mu patrí podľa § 14
ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. štvrtina odmeny a ktorú si žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu riadne uplatnil a vyčíslil dňa 01. októbra 2008.
3 Sžf/94/2008
V Rozsudku č.k. 7S/4/2008 Krajský súd v Košiciach rozhodol o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi vznikli trovy
konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a v odmene za zastupovanie advokátom
za 3 úkony právnej pomoci. Neodôvodnil však, prečo žalobcovi nepriznal odmenu podľa § 14
ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorú si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
riadne uplatnil a vyčíslil.
Z tohto dôvodu k trovám právneho zastúpenia, ktoré priznal prvostupňový súd
žalobcovi, pripočítal odvolací súd odmenu aj za ďalšie dva úkony právnej služby vo výške 2 x
¼ z 1 465,-- Sk t.j. 732,50 Sk + 19% DPH, t.j.139,175, spolu s DPH vo výške 871,675 Sk
a trovy konania sú priznané v celkovej výške 8 780,025 Sk (7 908,35 Sk + 871,675 Sk),
po zaokrúhlení 8 780,-- Sk.
Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie
konanie (§ 224 ods. 1 OSP). Súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi s poukazom na § 250k ods. 1 veta prvá OSP nepriznal
na náhradu, keďže v odvolacom konaní mal len čiastočný úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 04. decembra 2008
JUDr. Ivan Rumana, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková