Najvyšší súd
3 Sžf 91/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Colné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, proti povinnej osobe: F. S. S., s.r.o., O., v
konaní o vykonateľnosť rozhodnutia Colnej a finančnej stráže, Hlavný colný úrad
Békéscsaba, Maďarsko č. 52100C7U002830, zo dňa 14.09.2007, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp 40/2009-30 zo dňa 21.04.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3Sp 40/2009-30 zo dňa 21. apríla 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Sp 40/2009-30 zo dňa 21.04.2009 zastavil
konanie, v ktorom sa na základe návrhu navrhovateľa, postupom podľa VI. hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP, podľa § 250w a nasl. OSP domáhal určenia,
že cudzie správne rozhodnutie je na území Slovenskej republiky vykonateľné.
Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie odôvodnil tak, že v tejto veci sa jedná
o konanie o vykonateľnosti rozhodnutia Colnej a finančnej stráže Hlavného colného úradu
Békéscsaba, Maďarsko č. 52100C7U002830 zo dňa 14.09.2007, pričom povinnou osobou –
dlžníkom je spoločnosť F. S. S., O.. Výška pohľadávky je 299703 HUF, t.j. 1 157 €.
S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 8 písm. b/ zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci
pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (ďalej len zákon č. 446/2002 Z.z.)
príslušným orgánom v Slovenskej republike je v danej veci Colné riaditeľstvo Slovenskej
republiky v prípade, ak výška vymáhanej pohľadávky dosahuje sumu najmenej 1 500 €.
V prípade, ak takúto výšku pohľadávka nedosahuje, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky
by nemalo k vymáhaniu pristúpiť, ale správne by malo žiadosť o vymáhanie pohľadávky odmietnuť. Potom vzhľadom na skutočnosť, že v prípade vymáhania pohľadávky na základe
rozhodnutia č. 52100C7U002830 zo dňa 14.09.2007 sa jedná o sumu nižšiu ako 1 500 €, teda
konkrétne ide o sumu 1 157 €, dospel krajský súd k záveru, že takúto pohľadávku navrhovateľ
ani nemôže od dlžníka vymáhať a preto tu nie sú splnené podmienky, aby súd rozhodoval
o vykonateľnosti predmetného rozhodnutia postupom podľa § 250w ods. 1 OSP.
S poukazom na uvedené, krajský súd nepovažoval za potrebné zabezpečiť preklad
predmetného rozhodnutia ako aj overovanie ďalších skutočností, teda či boli splnené
podmienky podľa § 6 ods. 3, ods. 4 zákona č. 446/2002 Z.z. a konanie o uznaní
vykonateľnosti tohto rozhodnutia pre nedostatok podmienok konania podľa § 103 OSP
v spojení s § 104 ods. 1 OSP veta prvá, zastavil.
Proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal včas odvolanie
navrhovateľ uvádzajúc, že krajský súd podľa jeho názoru dospel v danom prípade
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky prijalo žiadosť Maďarskej colnej
a finančnej stráže o vymáhanie pohľadávky od dlžníka F. S. S., s.r.o., O.. Maďarská colná
a finančná stráž požadovala vymáhanie pohľadávky vo výške 31 054 580 HUF, t.j. 3 606 804
Sk, resp. 119 723,96 €. Exekučným titulom pre výkon exekúcie bolo 79 rozhodnutí
Maďarskej colnej a finančnej stráže, Hlavného colného úradu Békéscsaba znejúcich na rôznu
vymáhanú sumu. Podľa názoru odvolateľa v uvedenej veci krajský súd rozhodol chybne,
pretože nepostupoval v súlade s článkom 25 ods. 1 a 2 Smernice komisie č. 1179/2008/ES,
ktorá ustanovuje podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice rady č.
2008/55/ES. Uviedol, že žiadosť o pomoc môže podať žiadajúci orgán vzhľadom na jednu
pohľadávku alebo viaceré pohľadávky, ak sú vymáhateľné od jednej a tej istej osoby. Ich
celková výška v súlade s článkom 2 Smernice 2008/55/ES musí presiahnuť sumu 1500 €, inak
žiadosť o pomoc nie je možné podať. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 446/2002 Z.z. žiadosť
o vymáhanie pohľadávky sa môže týkať viacerých pohľadávok dlžníka alebo osoby uvedenej
v ods. 3 písm. f/ citovaného zákona.
Odvolateľ poukazujúc na uvedené ustanovenia zákona ako aj smerníc dospel k záveru,
že žiadosť o vymáhanie sa môže vzťahovať aj na viaceré pohľadávky dlžníka. Z uvedeného
dôvodu mal potom Krajský súd v Bratislave v uvedenom prípade preskúmať vykonateľnosť
predmetného rozhodnutia, keďže súčet vymáhaných súm presahuje 1 500 €.
S poukazom na uvedené navrhol, aby bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3Sp/40/2009-30 zo dňa 21.04.2009 zrušené a aby krajský súd rozhodol o vykonateľnosti
predmetného rozhodnutia cudzieho orgánu č. 52100C7U002830 zo dňa 14.09.2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení
s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, keďže v danom prípade je proti uzneseniu krajského súdu
prípustné odvolanie (§ 250w ods. 4 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní § 212 ods. 1 OSP, dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie krajského súdu zruší podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, pretože súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Podľa § 250w ods. 1 OSP, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika
viazaná, obsahuje záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia
cudzích súdov, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len „cudzie správne rozhodnutia“),
možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby,
o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je
vykonateľné.
Podľa § 250w ods. 2 OSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je
všeobecný súd osoby, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide.
Podľa § 250w ods. 3 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoba, o ktorej
povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide.
Podľa § 250w ods. 4 OSP súd o návrhu na rozhodnutie o vykonateľnosti cudzieho
správneho orgánu rozhoduje uznesením bez nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby,
o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Postup a podmienky, za ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky poskytuje,
požaduje alebo prijíma pomoc pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (ďalej
len „pohľadávka“) a to
a) na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b) na základe zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii vo vzťahu
k členským štátom Európskej únie, upravuje zákon č. 446/2002 Z.z. v § 1.
Dňa 10.06.2008 bola v Úradnom vestníku Európskej únie v slovenskom jazyku
publikovaná Smernica rady 2008/55/ES zo dňa 26.05.2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní
pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.
Dňa 29.11.2008 bolo v slovenskom jazyku publikované v Úradnom vestníku
Európskej únie nariadenie komisie (ES) č. 1179/2008 zo dňa 28.11.2008, ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice rady 2008/55/ES o vzájomnej
pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších
opatrení.
Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná, vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo na základe takej zmluvy, preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,
ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom, alebo nariadením vlády podľa článku 120
ods. 2.
Orgány Európskych spoločenstiev v rámci zverenej právomoci vydávajú všeobecne
záväzné právne predpisy, individuálne akty aplikácie práva. Nariadenia sú jediným prameňom
sekundárneho práva, ktorým zmluva o založení ES vyslovene priznáva ich priamu
aplikovateľnosť. Smernice možno charakterizovať ako programové úpravy, ktoré určujú
spoločné ciele, pričom členským štátom ponechávajú na úvahu v akej forme a pomocou
akých metód dosiahnu vytýčený cieľ (Ján Drgonec: Ústava Slovenskej republiky. Komentár.
Druhé vydanie. Vydavateľstvo Heuréka. Rok vydania 2007, strana 127 a 128).
Podľa článku 32 nariadenia komisie (ES) č. 1179/2008, toto nariadenia nadobúda
účinnosť dňa 01.01.2009.
Podľa článku 31 citovaného nariadenia, týmto nariadením sa zrušuje smernica
2002/94/EHS. Odkazy na uvedenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie.
Podľa článku 25 ods. 2 citovaného nariadenia žiadosť o pomoc nie je možné podať, ak
je celková výška príslušnej pohľadávky, alebo pohľadávok uvedených v článku 2 Smernice
2008/55/ES nižšia ako 1500 €.
Podľa článku 2 Smernice rady 2008/55/ES (ďalej len Smernica), táto Smernica platí
pre všetky pohľadávky týkajúce sa:
a) vrátenia, intervencie a iných opatrení tvoriacich súčasť systému celkového
alebo čiastkového financovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu
(EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane
čiastok inkasovaných v súvislosti s týmito akciami;
b) odvodov a iných daní upravených podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru;
c) dovozných ciel;
d) exportných ciel;
e) dane z pridanej hodnoty;
f) spotrebných daní z vyrobeného tabaku, alkoholu, alkoholických nápojov, minerálnych
olejov;
g) daní z príjmu a kapitálu;
h) daní z poistného;
i) úroku, správnych pokút a penále a nákladov súvisiacich s pohľadávkami,
o ktorých hovoria písmená a) až e), h) s výnimkou akejkoľvek sankcie trestnej povahy
ako to stanovujú platné zákony v členskom štáte, v ktorom sa dožiadaný orgán
nachádza. Platí tiež pre pohľadávky týkajúce sa identických alebo analogických daní
k daniam z poistného uvedeným v článku 3 v bode 6, ktoré ich dopĺňajú alebo
nahrádzajú.
Poukazujúc na uvedené ustanovenia, nariadenia a smernice zdôrazňujúc, že nariadenie
komisie č. 1179/2008 zo dňa 28.11.2008, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2009,
t.j. pred podaním návrhu na začatie konania v tejto veci na súd, dospel senát najvyššieho súdu
k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť, keďže celková výška predmetnej pohľadávky je
v tomto prípade vyššia ako 1 500 €.
V tomto prípade sa odvolací súd nestotožnil so záverom krajského súdu, že Colné
riaditeľstvo Slovenskej republiky nemôže k vymáhaniu pristúpiť a žiadosť o vymáhanie
pohľadávky by malo odmietnuť, keďže v zmysle citovaného nariadenia, v tomto prípade bola
celková výška pohľadávok povinnej osoby vyššia než 1 500 €. K tomuto záveru dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc zo žiadosti o poskytnutie pomoci
pri vymáhaní pohľadávok, ktorú podala Maďarská colná a finančná stráž, Hlavný colný úrad
Békéscsaba, smerujúcej na vymáhanie pohľadávky voči tej istej povinnej osobe - spoločnosti
F. S. S., s.r.o., O., v celkovej výške 199 723,96 €. je spôsobilá na postup na rozhodnutie
o vykonateľnosti a to postupom podľa § 250w a nasl. OSP.
Z tohto dôvodu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/40/2009-30 zo dňa 21.04.2009 podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h/ OSP, keďže súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a na rozhodnutie samotné vo veci, nebol v tomto
štádiu konania dostatočne zistený skutkový stav, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého
uznesenia krajského súdu poukazujúc na záver krajského súdu, ktorý už nezabezpečoval
ďalšie podklady potrebné na posúdenie podmienok ďalšieho konania o návrhu na rozhodnutie
o vykonateľnosti rozhodnutia. Svoj názor Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil
aj z článku 12 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1179/2008, podľa ktorého na účely článkov
13 – 20 tohto nariadenia sa všetky pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje ten istý právny nástroj
povoľujúci vynútenie, považujú za jednu pohľadávku.
Úlohou Krajského súdu v Bratislave bude teda v ďalšom konaní posúdiť návrh
navrhovateľa v naznačenom smere postupom podľa § 250w OSP a § 250x OSP v spojení
s článkom 17 Smernice rady 2008/55/ES zo dňa 26.05.2008, z ktorého vyplýva, že žiadosti
o pomoc, dokument umožňujúci vymáhanie a ďalšie dôležité dokumenty by mali byť
doplnené navrhovateľom o preklad do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov
členského štátu, v ktorom sa nachádza dožiadaný orgán, bez obmedzenia práva tohto orgánu
preklad odmietnuť (uvedené by mal zabezpečiť pre navrhovateľa žiadajúci orgán), potom
ako preverí, či dokumenty a informácie zaslané dožiadanému orgánu – navrhovateľovi
spĺňajú aj podmienky obsiahnuté v citovanom článku 17.
O trovách konania rozhodne krajský súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224
ods. 3 OSP, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková