Najvyšší súd

3 Sžf 91/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Colné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, proti povinnej osobe: F. S. S., s.r.o., O., v

konaní o vykonateľnosť rozhodnutia Colnej a finančnej stráže, Hlavný colný úrad

Békéscsaba, Maďarsko č. 52100C7U002830, zo dňa 14.09.2007, o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp 40/2009-30 zo dňa 21.04.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 3Sp 40/2009-30 zo dňa 21. apríla 2009   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Sp 40/2009-30 zo dňa 21.04.2009 zastavil

konanie, v ktorom sa na základe návrhu navrhovateľa, postupom podľa VI. hlavy piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP, podľa § 250w a nasl. OSP domáhal určenia,

že cudzie správne rozhodnutie je na území Slovenskej republiky vykonateľné.

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie odôvodnil tak, že v tejto veci sa jedná

o konanie o vykonateľnosti rozhodnutia Colnej a finančnej stráže Hlavného colného úradu

Békéscsaba, Maďarsko č. 52100C7U002830 zo dňa 14.09.2007, pričom povinnou osobou –

dlžníkom je spoločnosť F. S. S., O.. Výška pohľadávky je 299703 HUF, t.j. 1 157 €.

S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 8 písm. b/ zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci

pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (ďalej len zákon č. 446/2002 Z.z.)

príslušným orgánom v Slovenskej republike je v danej veci Colné riaditeľstvo Slovenskej

republiky v prípade, ak výška vymáhanej pohľadávky dosahuje sumu najmenej 1 500 €.

V prípade, ak takúto výšku pohľadávka nedosahuje, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky

by nemalo k vymáhaniu pristúpiť, ale správne by malo žiadosť o vymáhanie pohľadávky odmietnuť. Potom vzhľadom na skutočnosť, že v prípade vymáhania pohľadávky na základe

rozhodnutia č. 52100C7U002830 zo dňa 14.09.2007 sa jedná o sumu nižšiu ako 1 500 €, teda

konkrétne ide o sumu 1 157 €, dospel krajský súd k záveru, že takúto pohľadávku navrhovateľ

ani nemôže od dlžníka vymáhať a preto tu nie sú splnené podmienky, aby súd rozhodoval

o vykonateľnosti predmetného rozhodnutia postupom podľa § 250w ods. 1 OSP.

S poukazom na uvedené, krajský súd nepovažoval za potrebné zabezpečiť preklad

predmetného rozhodnutia ako aj overovanie ďalších skutočností, teda či boli splnené

podmienky podľa § 6 ods. 3, ods. 4 zákona č. 446/2002 Z.z. a konanie o uznaní

vykonateľnosti tohto rozhodnutia pre nedostatok podmienok konania podľa § 103 OSP

v spojení s § 104 ods. 1 OSP veta prvá, zastavil.

Proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal včas odvolanie

navrhovateľ uvádzajúc, že krajský súd podľa jeho názoru dospel v danom prípade

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky prijalo žiadosť Maďarskej colnej

a finančnej stráže o vymáhanie pohľadávky od dlžníka F. S. S., s.r.o., O.. Maďarská colná

a finančná stráž požadovala vymáhanie pohľadávky vo výške 31 054 580 HUF, t.j. 3 606 804

Sk, resp. 119 723,96 €. Exekučným titulom pre výkon exekúcie bolo 79 rozhodnutí

Maďarskej colnej a finančnej stráže, Hlavného colného úradu Békéscsaba znejúcich na rôznu

vymáhanú sumu. Podľa názoru odvolateľa v uvedenej veci krajský súd rozhodol chybne,

pretože nepostupoval v súlade s článkom 25 ods. 1 a 2 Smernice komisie č. 1179/2008/ES,

ktorá ustanovuje podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice rady č.

2008/55/ES. Uviedol, že žiadosť o pomoc môže podať žiadajúci orgán vzhľadom na jednu

pohľadávku alebo viaceré pohľadávky, ak sú vymáhateľné od jednej a tej istej osoby. Ich

celková výška v súlade s článkom 2 Smernice 2008/55/ES musí presiahnuť sumu 1500 €, inak

žiadosť o pomoc nie je možné podať. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 446/2002 Z.z. žiadosť

o vymáhanie pohľadávky sa môže týkať viacerých pohľadávok dlžníka alebo osoby uvedenej

v ods. 3 písm. f/ citovaného zákona.

Odvolateľ poukazujúc na uvedené ustanovenia zákona ako aj smerníc dospel k záveru,

že žiadosť o vymáhanie sa môže vzťahovať aj na viaceré pohľadávky dlžníka. Z uvedeného

dôvodu mal potom Krajský súd v Bratislave v uvedenom prípade preskúmať vykonateľnosť

predmetného rozhodnutia, keďže súčet vymáhaných súm presahuje 1 500 €.

S poukazom na uvedené navrhol, aby bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 3Sp/40/2009-30 zo dňa 21.04.2009 zrušené a aby krajský súd rozhodol o vykonateľnosti

predmetného rozhodnutia cudzieho orgánu č. 52100C7U002830 zo dňa 14.09.2007.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení  

s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, keďže v danom prípade je proti uzneseniu krajského súdu

prípustné odvolanie (§ 250w ods. 4 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní § 212 ods. 1 OSP, dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie krajského súdu zruší podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, pretože súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Podľa § 250w ods. 1 OSP, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika

viazaná, obsahuje záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia

cudzích súdov, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len „cudzie správne rozhodnutia“),

možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby,

o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je

vykonateľné.

Podľa § 250w ods. 2 OSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je

všeobecný súd osoby, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide.

Podľa § 250w ods. 3 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoba, o ktorej

povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide.

Podľa § 250w ods. 4 OSP súd o návrhu na rozhodnutie o vykonateľnosti cudzieho

správneho orgánu rozhoduje uznesením bez nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby,

o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Postup a podmienky, za ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky poskytuje,

požaduje alebo prijíma pomoc pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (ďalej  

len „pohľadávka“) a to

a) na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) na základe zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii vo vzťahu

k členským štátom Európskej únie, upravuje zákon č. 446/2002 Z.z. v § 1.

Dňa 10.06.2008 bola v Úradnom vestníku Európskej únie v slovenskom jazyku

publikovaná Smernica rady 2008/55/ES zo dňa 26.05.2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní

pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.

Dňa 29.11.2008 bolo v slovenskom jazyku publikované v Úradnom vestníku

Európskej únie nariadenie komisie (ES) č. 1179/2008 zo dňa 28.11.2008, ktorým sa ustanovujú

podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice rady 2008/55/ES o vzájomnej

pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších

opatrení.

Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže

medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná, vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo na základe takej zmluvy, preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej

únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,

ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom, alebo nariadením vlády podľa článku 120

ods. 2.

Orgány Európskych spoločenstiev v rámci zverenej právomoci vydávajú všeobecne

záväzné právne predpisy, individuálne akty aplikácie práva. Nariadenia sú jediným prameňom

sekundárneho práva, ktorým zmluva o založení ES vyslovene priznáva ich priamu

aplikovateľnosť. Smernice možno charakterizovať ako programové úpravy, ktoré určujú

spoločné ciele, pričom členským štátom ponechávajú na úvahu v akej forme a pomocou

akých metód dosiahnu vytýčený cieľ (Ján Drgonec: Ústava Slovenskej republiky. Komentár.

Druhé vydanie. Vydavateľstvo Heuréka. Rok vydania 2007, strana 127 a 128).

Podľa článku 32 nariadenia komisie (ES) č. 1179/2008, toto nariadenia nadobúda

účinnosť dňa 01.01.2009.

Podľa článku 31 citovaného nariadenia, týmto nariadením sa zrušuje smernica

2002/94/EHS. Odkazy na uvedenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Podľa článku 25 ods. 2 citovaného nariadenia žiadosť o pomoc nie je možné podať, ak

je celková výška príslušnej pohľadávky, alebo pohľadávok uvedených v článku 2 Smernice

2008/55/ES nižšia ako 1500 €.

Podľa článku 2 Smernice rady 2008/55/ES (ďalej len Smernica), táto Smernica platí

pre všetky pohľadávky týkajúce sa:

a) vrátenia, intervencie a iných opatrení tvoriacich súčasť systému celkového  

alebo čiastkového financovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu

(EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane

čiastok inkasovaných v súvislosti s týmito akciami;

b) odvodov a iných daní upravených podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru;

c) dovozných ciel;

d) exportných ciel;

e) dane z pridanej hodnoty;

f) spotrebných daní z vyrobeného tabaku, alkoholu, alkoholických nápojov, minerálnych

olejov;

g) daní z príjmu a kapitálu;

h) daní z poistného;

i) úroku, správnych pokút a penále a nákladov súvisiacich s pohľadávkami,  

o ktorých hovoria písmená a) až e), h) s výnimkou akejkoľvek sankcie trestnej povahy

ako to stanovujú platné zákony v členskom štáte, v ktorom sa dožiadaný orgán

nachádza. Platí tiež pre pohľadávky týkajúce sa identických alebo analogických daní

k daniam z poistného uvedeným v článku 3 v bode 6, ktoré ich dopĺňajú alebo

nahrádzajú.

Poukazujúc na uvedené ustanovenia, nariadenia a smernice zdôrazňujúc, že nariadenie

komisie č. 1179/2008 zo dňa 28.11.2008, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2009,  

t.j. pred podaním návrhu na začatie konania v tejto veci na súd, dospel senát najvyššieho súdu

k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť, keďže celková výška predmetnej pohľadávky je

v tomto prípade vyššia ako 1 500 €.

V tomto prípade sa odvolací súd nestotožnil so záverom krajského súdu, že Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky nemôže k vymáhaniu pristúpiť a žiadosť o vymáhanie

pohľadávky by malo odmietnuť, keďže v zmysle citovaného nariadenia, v tomto prípade bola

celková výška pohľadávok povinnej osoby vyššia než 1 500 €. K tomuto záveru dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc zo žiadosti o poskytnutie pomoci  

pri vymáhaní pohľadávok, ktorú podala Maďarská colná a finančná stráž, Hlavný colný úrad

Békéscsaba, smerujúcej na vymáhanie pohľadávky voči tej istej povinnej osobe - spoločnosti

F. S. S., s.r.o., O., v celkovej výške 199 723,96 €. je spôsobilá na postup na rozhodnutie

o vykonateľnosti a to postupom podľa § 250w a nasl. OSP.

Z tohto dôvodu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/40/2009-30 zo dňa 21.04.2009 podľa ust. § 221 ods. 1

písm. h/ OSP, keďže súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a na rozhodnutie samotné vo veci, nebol v tomto

štádiu konania dostatočne zistený skutkový stav, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého

uznesenia krajského súdu poukazujúc na záver krajského súdu, ktorý už nezabezpečoval

ďalšie podklady potrebné na posúdenie podmienok ďalšieho konania o návrhu na rozhodnutie

o vykonateľnosti rozhodnutia. Svoj názor Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil  

aj z článku 12 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1179/2008, podľa ktorého na účely článkov

13 – 20 tohto nariadenia sa všetky pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje ten istý právny nástroj

povoľujúci vynútenie, považujú za jednu pohľadávku.

Úlohou Krajského súdu v Bratislave bude teda v ďalšom konaní posúdiť návrh

navrhovateľa v naznačenom smere postupom podľa § 250w OSP a § 250x OSP v spojení

s článkom 17 Smernice rady 2008/55/ES zo dňa 26.05.2008, z ktorého vyplýva, že žiadosti

o pomoc, dokument umožňujúci vymáhanie a ďalšie dôležité dokumenty by mali byť

doplnené navrhovateľom o preklad do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov

členského štátu, v ktorom sa nachádza dožiadaný orgán, bez obmedzenia práva tohto orgánu

preklad odmietnuť (uvedené by mal zabezpečiť pre navrhovateľa žiadajúci orgán), potom  

ako preverí, či dokumenty a informácie zaslané dožiadanému orgánu – navrhovateľovi

spĺňajú aj podmienky obsiahnuté v citovanom článku 17.

O trovách konania rozhodne krajský súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224

ods. 3 OSP, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. novembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková