Najvyšší súd
3 Sžf 91/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej
veci žalobcu: F. – T., s.r.o., M., zastúpeného Mgr. R. S., advokátom v B., proti žalovanému:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky so sídlom Štefanovičova č. 5, Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/23265/2007-421 zo dňa
22.08.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 38/2008-
89 zo dňa 04.09.2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S/38/2008-89 zo dňa 04. septembra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. MF/23265/2007-421 zo dňa 22.08.2007, ktorým žalovaný podľa
59 ods. 2 a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. MF/16762/2007-621 zo dňa 25.06.2007, ktorým odňalo účastníkovi
konania F. – T., s.r.o., so sídlom v M., PSČ X.‚ IČO: X. podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona
č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov individuálnu
licenciu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok).
Odňatie licencie žalovaný odôvodnil okrem iného tým, že zo záverov zverejnených
v odbornom posudku T., š.p., P. po posúdení stávkového informačného systému je možné
konštatovať, že štandardným spôsobom nie je možné modifikovať stávkové dáta v systéme.
Je možné iba vykonať STORNO na pobočke do 10 min. od podania tiketu, za predpokladu,
že na žiadny z tipovaných zápasov (stávkových udalostí) nebol ukončený príjem, alebo tzv.
ADMINISTRÁTORSKÉ STORNO, ktoré je možné vykonať do uzatvorenia stávkového dňa.
ADMINISTRÁTORSKE STORNO sa vykonáva v prípade, že dôjde k prerušeniu spojenia,
ktoré je on-line medzi pobočkou a serverom (databázou), tzn., že podaný stávkový tiket sa
nedá do 10 min, stornovať ani vytlačiť, pretože nie je možná komunikácia so serverom
(databázou). V tomto prípade obsluha pobočky zavolá telefonicky do centrály
prevádzkovateľa oprávnenej osobe (administrátorovi), ktorá takéto storno vykoná priamo
v databáze a po znovu obnovení spojenia je možné tento storno tiket vytlačiť na pobočke
a založiť podľa archivačného poriadku. Možnosť ADMINISTRÁTORSKÉHO STORNA nie
je uvedená v žiadnom ustanovení herného plánu. Používaním ADMINISTRÁTORSKÉHO
STORNA prevádzkovateľ porušuje ustanovenia schváleného herného plánu a tým tiež
podmienky stanovené v individuálnej licencii.
Zo záverov odborného posudku ďalej vyplýva, že neštandardným spôsobom je možné
zasiahnuť pomerne jednoduchým spôsobom do databázy systému pomocou
administrátorského prístupu (oprávnené meno, heslo, prístupový kód) a týmto spôsobom
modifikovať niektoré dáta. S ohľadom na to, že nedochádza k žiadnej duplicite pri ukladaní
dát a generovaniu kontrolného mechanizmu, je tento spôsob manipulácie možný osobám
s oprávneným prístupom (v prípade modifikácie stávkového tiketu a existencie kontrolného
mechanizmu pomocou kontrolného čísla, by bolo možné hľadať chybu manipulátora
s neúplnou znalosťou systému). Nutnou podmienkou pre vykonanie neoprávneného zásahu,
alebo manipulácie je znalosť prístupového hesla, zabezpečenia systému, možnosť prístupu
do databázy. Takýmto konaním sa porušuje základná definícia hazardnej hry uvedená
v § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, podľa ktorej hazardné hry sú hry, v ktorých hráč
môže získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach. Ak splní herným plánom vopred
určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody
alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti
alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy
a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa názoru súdu pre uloženie
sankcie vo forme odňatia individuálnej licencie na prevádzkovanie stávkových hier
(kurzových stávok) je postačujúce, že preukázateľne existuje možnosť modifikácie
stávkových dát v systéme žalobcu a to v rozpore s herným plánom. Samotná existencia
možnosti určitým spôsobom zasahovať do stávkového informačného systému bez právneho
podkladu má za následok porušenie zákona o hazardných hrách a takýto nežiaduci stav
zároveň nie je v súlade so základnou definíciou hazardnej hry podľa 3 ods. 1 zákona
o hazardných hrách.
Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že schválený herný plán žalobcu neumožňuje
administrátorské storno (tzv. storno zásah do stávkového informačného systému)
a jeho používaním žalobca porušil ustanovenia schváleného herného plánu, ktorý je súčasťou
individuálnej licencie žalobcu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok)
a tým žalobca porušil tiež podmienky určené v individuálnej licencii, čím bol naplnený
zákonný dôvod na odňatie tejto licencie podľa § 23 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Súdu
vyplynulo, že neštandardným spôsobom je možné pomerne jednoduchým spôsobom
zasiahnuť do databázy systému pomocou administrátorského prístupu a týmto spôsobom
modifikovať niektoré dáta.
Súd mal ďalej za preukázané, že na základe údajov v aktuálnom výpise z obchodného
registra Okresného súdu v Trenčíne, že napriek tomu, že u žalobcu došlo k zmene údajov
a skutočností, ktoré sa jednoznačne uvádzajú v žiadosti o udelení individuálnej licencie,
zmeny spolu s príslušnými dokladmi, žalobca Ministerstvu financií SR neoznámil v lehote
l5 dní od ich vzniku, čím porušil ust. § 21 ods. 12 zákona o hazardných hrách, pričom
už len toto porušenie zákona je podľa § 23 ods. 3 zákona o hazardných hrách dôvodom
na odňatie individuálnej licencie.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.
Namietal, že:
A. Súd prvého stupňa nevykonal v konaní všetky navrhované dôkazy ani dôkazy potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
s ich nevykonaním resp. nevyhodnotením dostatočne a relevantne nevysporiadal.
B. Skutkové zistenia a závery súdu I. stupňa, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie
vo veci samej sú nesprávne, nedostatočné a neúplné a nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, resp. niektoré z nich sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
C. Právne závery súdu prvého stupňa vyvodené zo skutkových zistení, ktoré boli podstatné
pre jeho rozhodnutie vo veci samej, sú vecne nesprávne pretože:
• neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že napadnuté správne rozhodnutia
vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako je uvedené v žalobnom
návrhu a v odvolaní
• nevzal do úvahy skutočnosť, že Daňový úrad Považská Bystrica (ďalej len „DÚ PB“)
ako orgán dozoru podľa Zákona o hazardných hrách svojím postupom voči žalobcovi
(jeho konateľom) ako prevádzkovateľovi hazardnej hry preukázateľne porušil § 11
ods. 2 a § 54 ods. 1 spojení s ods. 6 Zákona o hazardných hrách, pričom takéto
konanie Daňového úradu Považská Bystrica a jeho závery (napr. podnet DÚ PB
zo dňa 26.04.2007) bolo podstatným základom pre vydanie napádaných právnych
rozhodnutí Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“).
• nevyhodnotil skutočnosť, že nepreukázané podozrenia voči niektorým zamestnancom
a osobám žalobcu uvedené v liste KR PZ zo dňa 20.04.2007 z možného porušenia
herného plánu žalobcu, resp. technologické riešenia systému, ktoré mohli ovplyvniť
riadne prevádzkovanie hazardnej hry – vydával a kvalifikoval vo svojom postupe orgán dozoru (DÚ PB) ako aj správny orgán (Žalovaný – MF SR) pri vydaní svojich
rozhodnutí ako preukázané skutkové zistenia (dostatočný skutkový základ) a následne
prezumoval ich možný následok ako porušenie príslušných ustanovení Zákona
o hazardných hrách, pričom na takýto extenzívny a účelový výklad Zákona nemal
ani DÚ PB ani MF SR oprávnenie, naviac svojím postupom DÚ PD a žalovaný
(MF SR) bezprecedentne porušili zásadu prezumpcie neviny v slovenskom právnom
poriadku
• DÚ PB zámerne a účelovo doručoval Záznam o pozastavení prevádzkovania
hazardnej hry č. 670/260/18599/07 dňa 21.04.2007 len jedinému z konateľov,
a to Š.T., ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe, pričom muselo byť DÚ PB zrejmé,
že takýto postup – doručenie Záznamu – nebude mať z objektívnych dôvodov
(pravidlá výkonu väzby vrátane obmedzenia možnosti bežnej komunikácií osoby
vo väzbe s prostredím mimo väzobného ústavu) účinky, ktoré sa majú na základe
postupu DÚ PB dosiahnuť, teda vydanie záväzného pokynu štatutárneho zástupcu
žalobcu k pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry, naviac DÚ PB ostatných
konateľov spoločnosti žalobcu účelovo v rozhodnom čase vôbec nekontaktoval,
a ani nedoručil Záznam oprávnenej osobe na adresu sídla spoločnosti žalobcu,
teda z týchto skutočností je možné vyvodiť záver, že DU PB konal zrejme s jediným
cieľom – aby mohol dňa 26.04.2007 pri výkone kontroly dospieť k záveru, že žalobca
ako prevádzkovateľ nepozastavením prevádzkovania hazardnej hry porušuje príslušné
ustanovenia Zákona o hazardných hrách
• neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že v rozpore s právnym výkladom
a závermi žalovaného uvedenými v odôvodneniach jeho napádaných správnych
rozhodnutí, Zákon o hazardných hrách vo svojom § 54 ods. 6 vôbec neukladá
prevádzkovateľovi žiadnu povinnosť, k porušeniu ktorej malo zo strán žalobcu dôjsť
a preto nemohol žalobca toto ustanovenie zákona o hazardných hrách vôbec porušiť;
• nevzal do úvahy skutočnosť, že zo záverov zverejnených v odbornom posudku T.,
š.p., P., (ktoré dal vypracovať žalovaný) je možné po posúdení systému prevádzky
stávkových hier konštatovať, že štandardným spôsobom nie je možné modifikovať
stávkové dáta v systéme a že tzv. „administrátorské storno“ je len servisným
technologickým riešením prevádzky systému a slúži len a výlučne na prekonanie
technických prekážok a on-line spojenia medzi serverom a pobočkou a toto IT riešenie
tzv. „administrátorského storna“ predsa nemôže byť súčasťou herného plánu (vzťah
žalobca – stávkujúci) a teda ani jeho porušením;
• nevzal do úvahy skutočnosť (nevyhodnotil dôkazy), že (doteraz) platné a odborne
nespochybnené riadne vydané osvedčenia T. P., š.p. v rozhodnom čase jednoznačne
preukazovali, že zariadenia a systémy používané žalobcom sú spôsobilé na
prevádzkovanie hazardných hier sú bezpečné z hľadiska ochrany údajov, ktoré budú
prostredníctvom nich prijímané, odosielané a spracúvané; spĺňajú technické
požiadavky ustanovené technickými predpismi; prevádzkovanie hazardnej hry
prostredníctvom nich bude v súlade s pravidlami hazardnej hry, pričom v IT riešení už
v čase udelenia individuálnej licencie žalobcovi obsahoval systém možnosť tzv.
„administrátorského storna“, pričom tieto osvedčenia boli podkladom pre vydanie individuálnej licencie žalobcovi podľa zákona o hazardných hrách;
• neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že opomenutie povinnosti žalobcu podľa
§ 21 ods. 12 Zákona o hazardných hrách bolo zo strany žalobcu riadne odstránené ešte
pred vydaním napádaného rozhodnutia MF SR pričom napriek tejto skutočnosti
v odôvodnení týchto rozhodnutí existenciu tohto porušenia zákona o hazardných hrách
neodôvodnene v čase jeho rozhodovania uvádza ako jeden existujúcich dôvodov
porušenia zákona o hazardných hrách vedúci k správnemu rozhodnutiu o odňatí
licencie žalobcovi,
• súd si bez hlbšieho právneho zdôvodnenia a v rozpore s ustanovením § 54 ods. 6
Zákona o hazardných hrách jednoducho osvojil právny názor žalovaného,
že (cit. str. 1 rozsudku): „Prevádzkovateľ nerešpektovaním pozastavenia
prevádzkovaním hazardnej hry konal v rozpore s § 54 ods. 6 zákona o hazardných
hrách.“, pričom zákon o hazardných hrách vo svojom § 54 ods. 6 vôbec neukladá
prevádzkovateľovi žiadnu povinnosť, k porušeniu ktorej malo zo strany žalobcu dôjsť
a preto nemohol žalobca toto ustanovenie zákona o hazardných hrách vôbec porušiť,
• súd si bez hlbšieho právneho zdôvodnenia jednoducho osvojil právny názor
žalovaného uvedený ako súčasť obrany žalovaného v písomnom vyjadrení
k žalobnému návrhu, kedy žalovaný právne nepodloženým a účelovým výkladom § 3
ods. 1 a § 35 ods. 1 zákona o hazardných hrách sa snažil dodatočne napraviť
a legalizovať nedostatočný skutkový a právny základ pre svoje rozhodnutie MF SR
č.k. MF/16762/2007-621 zo dňa 25.06.2007, keď súd vo svojom odôvodnení uvádza,
(cit. str. 8 rozsudku): „... pre uloženie sankcie... je postačujúce, že preukázateľne
existuje možnosť modifikácie stávkových dát v systéme žalobcu, a to v rozpore
s herným plánom. Samotná existencia možnosti určitým spôsobom zasahovať
do stávkového informačného systému bez právneho podkladu má za následok
porušenie zákona o hazardných hrách a takýto nežiaduci stav nie je v súlade
so základnou definíciou hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách.“
Takýto právny záver súdu I. stupňa bez ďalšieho právneho zdôvodnenia absolútne
neobstojí, pretože pri takomto extenzívnom a nelogickom výklade zákonov
by nemohol prevádzkovať hazardné hry žiadny subjekt (vzhľadom na štandardné IT
riešenia systémov) akýkoľvek prevádzkovateľ hazardnej hry by bol od začiatku
a priori porušovateľom zákona a sankcionovateľný. Čím by bol úplne popretý princíp
právnej istoty (udelenie licencie na základe osobitného správneho konania) a vôbec
popreté princípy právneho štátu (rovnosť pred zákonom a pod.).V nadväznosti
na vyššie uvedené je preukázateľné, že právne závery súdu I. stupňa vo veci samej sú
vecne nesprávne a celý rozsudok tak vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.10.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,
že zo strany Krajského súdu v Bratislave nebol dôvod na ustanovenie nezávislého znalca
za účelom preukázania podstatného skutkového zistenia, či samotná existencia možnosti
určitým spôsobom zasahovať do stávkového informačného systému žalobcu je alebo nie je v rozpore s podmienkami udelenia individuálnej licencie. Už v písomnom vyjadrení
zo dňa 25.04.2008 k žalobe poukázal na to, že schválený herný plán neumožňuje
ADMINISTRÁTORSKÉ STORNO (tzn. Storno zásah do stávkového informačného systému)
a jeho používaním žalobca porušil ustanovenia schváleného herného plánu, ktorý je súčasťou
individuálnej licencie žalobcu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok),
a tým teda porušil tiež podmienky určené v tejto individuálnej licencii, čím bol naplnený
zákonný dôvod na odňatie tejto licencie podľa § 23 ods. 3 zákona o hazardných hrách.
Skutočnosť, že je možný zásah do stávkového informačného systému, potvrdili jednak
Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, ako aj T., š.p., P.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec podľa § 246c, § 214 ods. 1 O.s.p bez pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p.
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., v spojení s § 219
ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd zistil, že najzávažnejším dôvodom pre odňatie licencie na
prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok) žalobcovi bola možnosť tzv.
administrátorského storna. V danom prípade preukázateľne existovala možnosť modifikácie
stávkových dát v systéme,a to v rozpore s herným plánom, s individuálnou licenciou
i samotnou podstatou hazardnej hry. Existencia administrátorského storna nie je skutkovo
sporná a nevyžaduje ďalšie dokazovanie. Preto najvyšší súd námietky odvolateľa, týkajúce sa
nedostatočného zistenia skutkového stavu hodnotil ako nedôvodné. Žalobca v tejto časti
odvolania namietal, že administrátorské storno je len servisným technologickým riešením
prevádzky systému a slúži len a výlučne na prekonanie technických prekážok a on-line
spojenia medzi serverom a pobočkou. Najvyšší súd však konštatuje, že podstatnou je
okolnosť a jej hodnotenie žalovaným, že administrátorské storno je v tejto podobe
skutočnosťou, pre ktorú by nebolo možné udeliť individuálnu licenciu. Odňatie licencie
žalovanému je preto v súlade s ust. § 23 ods. 3 zák. č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 23 ods. 3 zák.č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách)
ministerstvo alebo obec môže individuálnu licenciu odňať, ak je hazardná hra prevádzkovaná
v rozpore s podmienkami ustanovenými v tomto zákone alebo určenými v individuálnej
licencii. Ministerstvo alebo obec odníme individuálnu licenciu, ak nastanú alebo dodatočne
vyjdú najavo skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné udeliť individuálnu licenciu,
alebo sa dodatočne preukáže, že údaje, na základe ktorých bola udelená individuálna licencia,
nie sú pravdivé, alebo na žiadosť prevádzkovateľa hazardnej hry. Ak individuálnu licenciu odníme obec, túto skutočnosť oznámi ministerstvu do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odňatí individuálnej licencie.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu
súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd v odvolacom konaní nezistil existenciu vád konania pred správnym
orgánom i súdom prvého stupňa, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia o odňatí individuálnej licencie na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových
stávok) žalobcovi z dôvodu existencie tzv. administrátorského storna. Tento dôvod samotný
postačuje na odňatie licencie, preto ďalšie námietky a dôvody žalobcu sú bez vplyvu
na zákonnosť rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1, O.s.p. Žalobca nemal úspech
vo veci preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 03. decembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková