Najvyšší súd

3 Sžf 91/2008

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej

veci žalobcu: F. – T., s.r.o., M., zastúpeného Mgr. R. S., advokátom v B., proti žalovanému:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky so sídlom Štefanovičova č. 5, Bratislava, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/23265/2007-421 zo dňa

22.08.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 38/2008-

89 zo dňa 04.09.2008 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 1S/38/2008-89 zo dňa 04. septembra 2008   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. MF/23265/2007-421 zo dňa 22.08.2007, ktorým žalovaný podľa

59 ods. 2 a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení

neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva financií

Slovenskej republiky č. MF/16762/2007-621 zo dňa 25.06.2007, ktorým odňalo účastníkovi

konania F. – T., s.r.o., so sídlom v M., PSČ X.‚ IČO: X. podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona

č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov individuálnu

licenciu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok).

Odňatie licencie žalovaný odôvodnil okrem iného tým, že zo záverov zverejnených

v odbornom posudku T., š.p., P. po posúdení stávkového informačného systému je možné

konštatovať, že štandardným spôsobom nie je možné modifikovať stávkové dáta v systéme.

Je možné iba vykonať STORNO na pobočke do 10 min. od podania tiketu, za predpokladu,

že na žiadny z tipovaných zápasov (stávkových udalostí) nebol ukončený príjem, alebo tzv.

ADMINISTRÁTORSKÉ STORNO, ktoré je možné vykonať do uzatvorenia stávkového dňa.

ADMINISTRÁTORSKE STORNO sa vykonáva v prípade, že dôjde k prerušeniu spojenia,

ktoré je on-line medzi pobočkou a serverom (databázou), tzn., že podaný stávkový tiket sa

nedá do 10 min, stornovať ani vytlačiť, pretože nie je možná komunikácia so serverom

(databázou). V tomto prípade obsluha pobočky zavolá telefonicky do centrály

prevádzkovateľa oprávnenej osobe (administrátorovi), ktorá takéto storno vykoná priamo

v databáze a po znovu obnovení spojenia je možné tento storno tiket vytlačiť na pobočke

a založiť podľa archivačného poriadku. Možnosť ADMINISTRÁTORSKÉHO STORNA nie

je uvedená v žiadnom ustanovení herného plánu. Používaním ADMINISTRÁTORSKÉHO

STORNA prevádzkovateľ porušuje ustanovenia schváleného herného plánu a tým tiež

podmienky stanovené v individuálnej licencii.

Zo záverov odborného posudku ďalej vyplýva, že neštandardným spôsobom je možné

zasiahnuť pomerne jednoduchým spôsobom do databázy systému pomocou

administrátorského prístupu (oprávnené meno, heslo, prístupový kód) a týmto spôsobom

modifikovať niektoré dáta. S ohľadom na to, že nedochádza k žiadnej duplicite pri ukladaní

dát a generovaniu kontrolného mechanizmu, je tento spôsob manipulácie možný osobám

s oprávneným prístupom (v prípade modifikácie stávkového tiketu a existencie kontrolného

mechanizmu pomocou kontrolného čísla, by bolo možné hľadať chybu manipulátora

s neúplnou znalosťou systému). Nutnou podmienkou pre vykonanie neoprávneného zásahu,

alebo manipulácie je znalosť prístupového hesla, zabezpečenia systému, možnosť prístupu  

do databázy. Takýmto konaním sa porušuje základná definícia hazardnej hry uvedená  

v § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, podľa ktorej hazardné hry sú hry, v ktorých hráč

môže získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach. Ak splní herným plánom vopred

určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody  

alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti  

alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy

a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa názoru súdu pre uloženie

sankcie vo forme odňatia individuálnej licencie na prevádzkovanie stávkových hier

(kurzových stávok) je postačujúce, že preukázateľne existuje možnosť modifikácie

stávkových dát v systéme žalobcu a to v rozpore s herným plánom. Samotná existencia

možnosti určitým spôsobom zasahovať do stávkového informačného systému bez právneho

podkladu má za následok porušenie zákona o hazardných hrách a takýto nežiaduci stav

zároveň nie je v súlade so základnou definíciou hazardnej hry podľa 3 ods. 1 zákona

o hazardných hrách.

Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že schválený herný plán žalobcu neumožňuje

administrátorské storno (tzv. storno zásah do stávkového informačného systému)  

a jeho používaním žalobca porušil ustanovenia schváleného herného plánu, ktorý je súčasťou

individuálnej licencie žalobcu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok)  

a tým žalobca porušil tiež podmienky určené v individuálnej licencii, čím bol naplnený

zákonný dôvod na odňatie tejto licencie podľa § 23 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Súdu

vyplynulo, že neštandardným spôsobom je možné pomerne jednoduchým spôsobom

zasiahnuť do databázy systému pomocou administrátorského prístupu a týmto spôsobom

modifikovať niektoré dáta.

Súd mal ďalej za preukázané, že na základe údajov v aktuálnom výpise z obchodného

registra Okresného súdu v Trenčíne, že napriek tomu, že u žalobcu došlo k zmene údajov

a skutočností, ktoré sa jednoznačne uvádzajú v žiadosti o udelení individuálnej licencie,

zmeny spolu s príslušnými dokladmi, žalobca Ministerstvu financií SR neoznámil v lehote  

l5 dní od ich vzniku, čím porušil ust. § 21 ods. 12 zákona o hazardných hrách, pričom  

už len toto porušenie zákona je podľa § 23 ods. 3 zákona o hazardných hrách dôvodom  

na odňatie individuálnej licencie.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Namietal, že:

A. Súd prvého stupňa nevykonal v konaní všetky navrhované dôkazy ani dôkazy potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. sa v odôvodnení svojho rozhodnutia  

s ich nevykonaním resp. nevyhodnotením dostatočne a relevantne nevysporiadal.

B. Skutkové zistenia a závery súdu I. stupňa, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie  

vo veci samej sú nesprávne, nedostatočné a neúplné a nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní, resp. niektoré z nich sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

C. Právne závery súdu prvého stupňa vyvodené zo skutkových zistení, ktoré boli podstatné

pre jeho rozhodnutie vo veci samej, sú vecne nesprávne pretože:

• neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že napadnuté správne rozhodnutia

vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako je uvedené v žalobnom

návrhu a v odvolaní

• nevzal do úvahy skutočnosť, že Daňový úrad Považská Bystrica (ďalej len „DÚ PB“)

ako orgán dozoru podľa Zákona o hazardných hrách svojím postupom voči žalobcovi

(jeho konateľom) ako prevádzkovateľovi hazardnej hry preukázateľne porušil § 11

ods. 2 a § 54 ods. 1 spojení s ods. 6 Zákona o hazardných hrách, pričom takéto

konanie Daňového úradu Považská Bystrica a jeho závery (napr. podnet DÚ PB  

zo dňa 26.04.2007) bolo podstatným základom pre vydanie napádaných právnych

rozhodnutí Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“).

• nevyhodnotil skutočnosť, že nepreukázané podozrenia voči niektorým zamestnancom

a osobám žalobcu uvedené v liste KR PZ zo dňa 20.04.2007 z možného porušenia

herného plánu žalobcu, resp. technologické riešenia systému, ktoré mohli ovplyvniť

riadne prevádzkovanie hazardnej hry – vydával a kvalifikoval vo svojom postupe orgán dozoru (DÚ PB) ako aj správny orgán (Žalovaný – MF SR) pri vydaní svojich

rozhodnutí ako preukázané skutkové zistenia (dostatočný skutkový základ) a následne

prezumoval ich možný následok ako porušenie príslušných ustanovení Zákona

o hazardných hrách, pričom na takýto extenzívny a účelový výklad Zákona nemal  

ani DÚ PB ani MF SR oprávnenie, naviac svojím postupom DÚ PD a žalovaný  

(MF SR) bezprecedentne porušili zásadu prezumpcie neviny v slovenskom právnom

poriadku

• DÚ PB zámerne a účelovo doručoval Záznam o pozastavení prevádzkovania

hazardnej hry č. 670/260/18599/07 dňa 21.04.2007 len jedinému z konateľov,  

a to Š.T., ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe, pričom muselo byť DÚ PB zrejmé,  

že takýto postup – doručenie Záznamu – nebude mať z objektívnych dôvodov

(pravidlá výkonu väzby vrátane obmedzenia možnosti bežnej komunikácií osoby  

vo väzbe s prostredím mimo väzobného ústavu) účinky, ktoré sa majú na základe

postupu DÚ PB dosiahnuť, teda vydanie záväzného pokynu štatutárneho zástupcu

žalobcu k pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry, naviac DÚ PB ostatných

konateľov spoločnosti žalobcu účelovo v rozhodnom čase vôbec nekontaktoval,  

a ani nedoručil Záznam oprávnenej osobe na adresu sídla spoločnosti žalobcu,  

teda z týchto skutočností je možné vyvodiť záver, že DU PB konal zrejme s jediným

cieľom – aby mohol dňa 26.04.2007 pri výkone kontroly dospieť k záveru, že žalobca

ako prevádzkovateľ nepozastavením prevádzkovania hazardnej hry porušuje príslušné

ustanovenia Zákona o hazardných hrách

• neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že v rozpore s právnym výkladom

a závermi žalovaného uvedenými v odôvodneniach jeho napádaných správnych

rozhodnutí, Zákon o hazardných hrách vo svojom § 54 ods. 6 vôbec neukladá

prevádzkovateľovi žiadnu povinnosť, k porušeniu ktorej malo zo strán žalobcu dôjsť

a preto nemohol žalobca toto ustanovenie zákona o hazardných hrách vôbec porušiť;

• nevzal do úvahy skutočnosť, že zo záverov zverejnených v odbornom posudku T.,

š.p., P., (ktoré dal vypracovať žalovaný) je možné po posúdení systému prevádzky

stávkových hier konštatovať, že štandardným spôsobom nie je možné modifikovať

stávkové dáta v systéme a že tzv. „administrátorské storno“ je len servisným

technologickým riešením prevádzky systému a slúži len a výlučne na prekonanie

technických prekážok a on-line spojenia medzi serverom a pobočkou a toto IT riešenie

tzv. „administrátorského storna“ predsa nemôže byť súčasťou herného plánu (vzťah

žalobca – stávkujúci) a teda ani jeho porušením;

• nevzal do úvahy skutočnosť (nevyhodnotil dôkazy), že (doteraz) platné a odborne

nespochybnené riadne vydané osvedčenia T. P., š.p. v rozhodnom čase jednoznačne

preukazovali, že zariadenia a systémy používané žalobcom sú spôsobilé na

prevádzkovanie hazardných hier sú bezpečné z hľadiska ochrany údajov, ktoré budú

prostredníctvom nich prijímané, odosielané a spracúvané; spĺňajú technické

požiadavky ustanovené technickými predpismi; prevádzkovanie hazardnej hry

prostredníctvom nich bude v súlade s pravidlami hazardnej hry, pričom v IT riešení už

v čase udelenia individuálnej licencie žalobcovi obsahoval systém možnosť tzv.

„administrátorského storna“, pričom tieto osvedčenia boli podkladom pre vydanie individuálnej licencie žalobcovi podľa zákona o hazardných hrách;

• neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že opomenutie povinnosti žalobcu podľa

§ 21 ods. 12 Zákona o hazardných hrách bolo zo strany žalobcu riadne odstránené ešte

pred vydaním napádaného rozhodnutia MF SR pričom napriek tejto skutočnosti

v odôvodnení týchto rozhodnutí existenciu tohto porušenia zákona o hazardných hrách

neodôvodnene v čase jeho rozhodovania uvádza ako jeden existujúcich dôvodov

porušenia zákona o hazardných hrách vedúci k správnemu rozhodnutiu o odňatí

licencie žalobcovi,

• súd si bez hlbšieho právneho zdôvodnenia a v rozpore s ustanovením § 54 ods. 6

Zákona o hazardných hrách jednoducho osvojil právny názor žalovaného,  

že (cit. str. 1 rozsudku): „Prevádzkovateľ nerešpektovaním pozastavenia

prevádzkovaním hazardnej hry konal v rozpore s § 54 ods. 6 zákona o hazardných

hrách.“, pričom zákon o hazardných hrách vo svojom § 54 ods. 6 vôbec neukladá

prevádzkovateľovi žiadnu povinnosť, k porušeniu ktorej malo zo strany žalobcu dôjsť

a preto nemohol žalobca toto ustanovenie zákona o hazardných hrách vôbec porušiť,

• súd si bez hlbšieho právneho zdôvodnenia jednoducho osvojil právny názor

žalovaného uvedený ako súčasť obrany žalovaného v písomnom vyjadrení

k žalobnému návrhu, kedy žalovaný právne nepodloženým a účelovým výkladom § 3

ods. 1 a § 35 ods. 1 zákona o hazardných hrách sa snažil dodatočne napraviť

a legalizovať nedostatočný skutkový a právny základ pre svoje rozhodnutie MF SR

č.k. MF/16762/2007-621 zo dňa 25.06.2007, keď súd vo svojom odôvodnení uvádza,

(cit. str. 8 rozsudku): „... pre uloženie sankcie... je postačujúce, že preukázateľne

existuje možnosť modifikácie stávkových dát v systéme žalobcu, a to v rozpore

s herným plánom. Samotná existencia možnosti určitým spôsobom zasahovať

do stávkového informačného systému bez právneho podkladu má za následok

porušenie zákona o hazardných hrách a takýto nežiaduci stav nie je v súlade  

so základnou definíciou hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách.“

Takýto právny záver súdu I. stupňa bez ďalšieho právneho zdôvodnenia absolútne

neobstojí, pretože pri takomto extenzívnom a nelogickom výklade zákonov  

by nemohol prevádzkovať hazardné hry žiadny subjekt (vzhľadom na štandardné IT

riešenia systémov) akýkoľvek prevádzkovateľ hazardnej hry by bol od začiatku

a priori porušovateľom zákona a sankcionovateľný. Čím by bol úplne popretý princíp

právnej istoty (udelenie licencie na základe osobitného správneho konania) a vôbec

popreté princípy právneho štátu (rovnosť pred zákonom a pod.).V nadväznosti  

na vyššie uvedené je preukázateľné, že právne závery súdu I. stupňa vo veci samej sú

vecne nesprávne a celý rozsudok tak vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.10.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,  

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že zo strany Krajského súdu v Bratislave nebol dôvod na ustanovenie nezávislého znalca  

za účelom preukázania podstatného skutkového zistenia, či samotná existencia možnosti

určitým spôsobom zasahovať do stávkového informačného systému žalobcu je alebo nie je v rozpore s podmienkami udelenia individuálnej licencie. Už v písomnom vyjadrení  

zo dňa 25.04.2008 k žalobe poukázal na to, že schválený herný plán neumožňuje

ADMINISTRÁTORSKÉ STORNO (tzn. Storno zásah do stávkového informačného systému)

a jeho používaním žalobca porušil ustanovenia schváleného herného plánu, ktorý je súčasťou

individuálnej licencie žalobcu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok),  

a tým teda porušil tiež podmienky určené v tejto individuálnej licencii, čím bol naplnený

zákonný dôvod na odňatie tejto licencie podľa § 23 ods. 3 zákona o hazardných hrách.

Skutočnosť, že je možný zásah do stávkového informačného systému, potvrdili jednak

Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, ako aj T., š.p., P.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

vec podľa § 246c, § 214 ods. 1 O.s.p bez pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p.

a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., v spojení s § 219

ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd zistil, že najzávažnejším dôvodom pre odňatie licencie na

prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok) žalobcovi bola možnosť tzv.

administrátorského storna. V danom prípade preukázateľne existovala možnosť modifikácie

stávkových dát v systéme,a to v rozpore s herným plánom, s individuálnou licenciou

i samotnou podstatou hazardnej hry. Existencia administrátorského storna nie je skutkovo

sporná a nevyžaduje ďalšie dokazovanie. Preto najvyšší súd námietky odvolateľa, týkajúce sa

nedostatočného zistenia skutkového stavu hodnotil ako nedôvodné. Žalobca v tejto časti

odvolania namietal, že administrátorské storno je len servisným technologickým riešením

prevádzky systému a slúži len a výlučne na prekonanie technických prekážok a on-line

spojenia medzi serverom a pobočkou. Najvyšší súd však konštatuje, že podstatnou je

okolnosť a jej hodnotenie žalovaným, že administrátorské storno je v tejto podobe

skutočnosťou, pre ktorú by nebolo možné udeliť individuálnu licenciu. Odňatie licencie

žalovanému je preto v súlade s ust. § 23 ods. 3 zák. č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 23 ods. 3 zák.č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách)

ministerstvo alebo obec môže individuálnu licenciu odňať, ak je hazardná hra prevádzkovaná

v rozpore s podmienkami ustanovenými v tomto zákone alebo určenými v individuálnej

licencii. Ministerstvo alebo obec odníme individuálnu licenciu, ak nastanú alebo dodatočne

vyjdú najavo skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné udeliť individuálnu licenciu,  

alebo sa dodatočne preukáže, že údaje, na základe ktorých bola udelená individuálna licencia,

nie sú pravdivé, alebo na žiadosť prevádzkovateľa hazardnej hry. Ak individuálnu licenciu odníme obec, túto skutočnosť oznámi ministerstvu do 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o odňatí individuálnej licencie.

Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv  

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd v odvolacom konaní nezistil existenciu vád konania pred správnym

orgánom i súdom prvého stupňa, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia o odňatí individuálnej licencie na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových

stávok) žalobcovi z dôvodu existencie tzv. administrátorského storna. Tento dôvod samotný

postačuje na odňatie licencie, preto ďalšie námietky a dôvody žalobcu sú bez vplyvu  

na zákonnosť rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1,   O.s.p. Žalobca nemal úspech  

vo veci preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 03. decembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková