Najvyšší súd

3 Sžf/90/2008

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: RNDr. T. F., D., zastúpený advokátom: JUDr. A. G., T., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/224/2684-16941/2007/990011-r zo dňa 14.03.2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/61/2007-39 zo dňa 19.02.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre   č.k. 11S/61/2007-39 zo dňa 19.02.2008   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi   n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/61/2007-39 zo dňa 19.02.2008 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného   č. I/224/2684-16941/2007/990011-r zo dňa 14.03.2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Leviciach zo dňa 19.12.2006   č. 623/230/63392/06/Tm o zamietnutí žiadosti žalobcu o povolenie obnovy konania 3 Sžf/90/2008

ukončeného právoplatným platobným výmerom Daňového úradu Levice zo dňa 10.12.2003 č. 623/230/70621/2003/Ka, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi penále za nezaplatenie dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2000 najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške a to v sume 62 295,-- Sk podľa zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že sa stotožnil so záverom žalovaného,   pretože neboli predložené také skutočnosti a tvrdenia, na podklade ktorých by bolo možné pôvodné konanie o veci samej obnoviť. Uvedený zákonný dôvod žalobca spája so zastavením trestného stíhania voči jeho osobe uznesením vyšetrovateľa zo dňa 30.04.2004. Krajský súd uviedol, že skutok opísaný v tomto uznesení orgány činné v trestnom konaní preverovali z hľadiska trestno-právnych predpisov a nie daňových predpisov a keďže dospeli k záveru,   že skutok nie je trestným činom, konanie zastavili. Uvedená skutočnosť však nemá žiaden vplyv ani nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu v daňovom konaní,   pretože všetky tieto skutočnosti boli známe už v čase vydania platobného výmeru, vrátane predloženej plnej moci vystavenej pre manželku podnikateľa M. K., preto krajský súd konštatoval, že nie je možné prisvedčiť žalobcovi, ani stotožniť sa s jeho názorom, že rozhodnutie vydané v trestnom konaní o zastavení trestného stíhania treba posúdiť ako predbežnú otázku podľa § 51 ods. 1 písm. c/ zák.č. 511/1992 Zb. So skutkovými a právnymi závermi daňových orgánov sa krajský súd stotožnil a nezistil také vady daňového konania, na ktoré by podľa § 250j ods. 3 OSP musel prihliadnuť. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Nitre v súlade s § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP podanú žalobu zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým,   že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia v zmysle § 205 ods. 2 psím. d/ OSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Správca dane nie je oprávnený posudzovať zmluvné vzťahy uzatvárané medzi podnikateľmi a už vôbec nemá právo rozhodovať o platnosti, či neplatnosti akéhokoľvek úkonu podnikateľa v rámci   jeho podnikateľskej činnosti. Daňový úrad bezprecedentne prekročil svoje právomoci,   keď uviedol, že zmluvné vzťahy, ktoré uzavrel žalobca s dodávateľom M. K. sú neplatné. Trestné konanie vedené proti žalobcovi bolo zastavené uznesením zo dňa 30.04.2004, keď vyšetrovateľ konštatoval, že žalobca vo svojom konaní nenaplnil skutkovú podstatu trestného 3 Sžf/90/2008

činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona, čo znamená, že žalobca dane nekrátil a teda nebol dôvod so strany správcu dane dorubovať žalobcovi daň a penále. Ak by totiž žalobca krátil daň spôsobom, ako to tvrdí správca dane, vždy a zásadne by sa muselo jednať o trestný čin. Zdôraznil, že splnomocnenie na manželku M. K. v čase daňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu platobného výmeru, existovalo, keďže išlo o splnomocnenie zo dňa 04.07.2000 a súčasne bolo i predmetom vyšetrovania na príslušnom oddelení policajného zboru a súčasne toto splnomocnenie bolo predložené daňovému úradu v rámci daňového konania.

S poukazom na uvedené požiadal odvolateľ Najvyšší súd Slovenskej republiky,   aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre a zrušil rozhodnutie Daňového úradu Levice   zo dňa 19.12.2006 č.k. 623/230/63392/06/Tm o zamietnutí žiadosti o obnovu konania a rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 14.03.2007,   č.k. I/224/2684-16941/2007/990011-r o potvrdení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovu konania a vec vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že keďže odvolanie podané žalobcom neobsahuje žiadne iné skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril, pridržiava   sa písomného vyjadrenia k žalobe č. I/224/999-9751/2008/990055 zo dňa 24.01.2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil v súlade s § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP.

Odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje za správne (§ 219 ods. 1, 2 OSP).

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok vydaný vo veci 3 Sžf 34/2008 Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 29.05.2008, v ktorom sa odvolací senát už podrobne zaoberal všetkými dôvodmi obsiahnutými v podanom odvolaní v tejto veci, keďže v uvedenej veci rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Krajského súd v Nitre č.k. 11S/3/2007-50 zo dňa 3 Sžf/90/2008

29.01.2008, predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č: I/224/2684-16739/2007/990011-r zo dňa 14.03.2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu – RNDr. T. F. a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Leviciach zo dňa 19.12.2006 č. 623/230/63393/06/Tm o zamietnutí žiadosti žalobcu o povolení obnovy konania ukončeného právoplatným dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Levice zo dňa 04.11.2003 č. 623/230-64853/2003/Ma, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2000 v sume 62 295,-- Sk. Z uvedeného dôvodu odkazuje odvolací súd v plnom rozsahu na odôvodnenie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, keďže aj v predmetnom konaní žiadal o povolenie obnovy z rovnakých dôvodov.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa stotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/61/2007-39 zo dňa 19.02.2008, považuje ho za vecne správne a preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP a nepriznal žalobcovi, keďže nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.  

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková