Najvyšší súd
3 Sžf 82/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD., v právnej
veci žalobcu: K.–G., spol. s r.o., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. a P., s.r.o., M.,
proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská
Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/10483-65638/2007/992517-r zo dňa
17.08.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/120/2007-66 zo dňa 02.04.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/120/2007-66 zo dňa 02. 04.2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. I/223/10483-65638/2007/992517-r zo dňa 17. augusta 2007 z r u š u j e podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ a c/ OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132,39 €
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Advokátska kancelária M. a P., s.r.o., B.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec
č.j. 738/230/898-6147/07/Kaš zo dňa 12.04.2007, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6
písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.)
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2003 v celkovej
sume 1 539 998,-- Sk.
Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného,
ako aj správcu dane dospel k záveru, že žaloba bola neopodstatnená.
Zo skutkového stavu zisteného krajským súdom vyplynulo, že neregistrovaný subjekt
a daňový subjekt, ktorému nevznikla daňová povinnosť zo zákona po dosiahnutí stanoveného
obratu J. N. ako dodávateľ žalobcu, ktorý bol platiteľom DPH len v období od 04.12.1995 do
30.06.1999, keď jeho posledným zdaňovacím obdobím bol druhý štvrťrok roku 1999,
nespĺňal atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty v čase zdaniteľného plnenia, a preto
daňový doklad – faktúru č. 030907 zo dňa 30.09.2003 vo výške 4 494 650,40 Sk, za
fakturované služby nevystavil platca DPH, lebo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.
289/1995 Z.z. o DPH od 01.04.1999 je platiteľom dane z pridanej hodnoty osoba
podliehajúca dani z pridanej hodnoty, ktorá je registrovaná ako platiteľ alebo ktorej mohla
vzniknúť daňová povinnosť momentom, kedy dosiahla obrat stanovený zákonom, a keďže J.
N. nesplnil ani jednu z uvedených podmienok, nemohol vyhotoviť obe vyššie označené
faktúry s náležitosťami daňového dokladu, resp. si nemohol uplatniť v cene služby daň
z pridanej hodnoty.
Preto podľa názoru súdu došlo k porušeniu ustanovenia § 20a zákona č.289/1995 Z.z.,
lebo neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, ktoré predpisujú vznik daňovej povinnosti len platiteľovi dane z pridanej hodnoty,
ktorý uskutočnil toto zdaniteľné plnenie a pretože neplatiteľovi dane z pridanej hodnoty nikdy
nevznikne daňová povinnosť podľa § 14 citovaného zákona a vznikne mu len odvodová
povinnosť.
Žalobca si neoprávnene odpočítal aj daň z faktúry č. 030906 zo dňa 29.09.2003
na sumu 4 745 337,60 Sk od dodávateľa S., s.r.o., K. v zdaňovacom období september 2003
vo výške 790 889,60 Sk. Predmetnú faktúru vystavil dodávateľ za vykonané služby – zber
negrafických dát v databáze T. podľa technických a ekonomických kritérií plynovodu, stavba,
hmotný a investičný majetok, digitálne spracovanie analógových mapových podkladov
elektrických vedení nízkeho napätia v prostredí Framme lite, príprava sprievodnej analógovej
dokumentácie pre projekty zhotovené v T., na základe zmluvy č. 2/2003 o dodávke prác a na
základe príslušného odovzdávacieho protokolu. Správca dane z odpovede na dožiadanie
(č.696/320/4278-67523/06/Blá) u miestne príslušného správcu dane dodávateľskej
spoločnosti DÚ Košice II zistil, že spoločnosť S., s.r.o., nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť od jej zápisu do obchodného registra až do kedy boli konateľmi M. N., J. B., t.j. do
20.01.2004.
Správca dane pri kontrole DPH v spoločnosti S., s.r.o., K. za zdaňovacie obdobie II.
a III. štvrťrok 2003 zistil, že sporné faktúry mal síce zaúčtované vo svojom účtovníctve, ale
služby zabezpečoval subdodávateľským spôsobom. Po preverení týchto subdodávateľov (H.,
s.r.o., B. a N. J.) správca dane nárok na odpočítanie DPH uplatnený žalobcom posúdil ako
neoprávnený a daň na vstupe neuznal v plnej výške.
Pokiaľ žalobca namietal, že ako účastník konania sa nemal možnosť vyjadriť
a navrhovať dôkazy vo svoj prospech, tak z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že žalobcovi bola dňa 16.03.2007 doručená výzva na prerokovanie protokolov o daňovej
kontrole s upozornením, že do ôsmich pracovných dní sa môže vyjadriť k protokolu,
avšak žalobca sa k protokolu nevyjadril, na prerokovanie protokolu sa nedostavil, tým sám
nevyužil oprávnenie dané mu zákonom, na ktoré v žalobe poukazuje.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca namietajúc
predovšetkým, že z § 31 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ak má daňový subjekt
pochybnosti, či jeho obchodný partner je zaregistrovaný ako platiteľ DPH, má možnosť
požiadať príslušného správcu dane o overenie, či daňový subjekt, od ktorého prijal zdaniteľné
plnenie je zaregistrovaný ako platiteľ DPH. Zákon teda neukladá povinnosť daňovému
subjektu preveriť u príslušného správcu dane registráciu obchodného partnera. V tomto
prípade dodávateľ žalobcu J. N.- T. predložil žalobcovi Osvedčenie o registrácii platiteľa
DPH vydané Daňovým úradom Košice II. dňa 06.12.1995, z ktorého vyplýva, že
dodávateľ je platiteľ zaregistrovaný pre DPH od 01.12.1995.
Odvolateľ uviedol, že na základe systematického výkladu účelu a zmyslu právnych
noriem upravujúcich DPH a správu daní a poplatkov, možno vyvodiť, že neobstojí názor
správcu dane v tvrdení o predpoklade, na ktorom zakladá svoje rozhodnutie v tom, že J. N.,
nebol v čase uskutočnenia napadnutého zdaniteľného plnenia platiteľom DPH. Právna norma
upravujúca podmienky vzniku postavenia platiteľa na DPH rozlišuje prípady povinnej
registrácie vyjadrenej v ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o DPH a dobrovoľnej registrácie
vyjadrenej v ust. § 4 ods. 4 citovaného zákona. Pokiaľ u dodávateľa žalobcu J. N. je dôvodné
tvrdiť, že dňom 06.12.1995 došlo k vzniku jeho postavenia platiteľa DPH a aplikoval
dobrovoľnú registráciu, pre ktorú sa nevyžadovalo splnenie predpísanej zákonnej povinnosti
(limit obratu), pri ktorej vzniká právna povinnosť k registrácii, potom vzniká otázka, či bolo
vôbec možné v súlade s právom podľa hypotézy právnej normy, ktorá predpokladá zrušenie
registrácie plátcu DPH v prípade, že platiteľ nespĺňa podmienky pre povinnú registráciu
platiteľa.
V tejto súvislosti odvolateľ namieta, že v administratívnom spise nie je priložené
rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa DPH pre J. N., o ktoré sa opiera správca dane vo
svojom rozhodnutí, čo má za následok, že sa k takémuto dôkazu žalobca nemôže vyjadriť, ale
aj to, že záver správneho orgánu nie je možné oprieť o dôkaz, ktorý nie je súčasťou dôkazov,
ani spisu. Odvolateľ ďalej uviedol, že nikto nemôže niesť faktickú alebo právnu
zodpovednosť za neplnenie záväzkov v daňovom konaní, pokiaľ nebol k povinnému subjektu v špeciálnom postavení ako spoludlžník, subsidiárny dlžník, alebo ručiteľ. V prípade vzniku
pochybností o deklarovanom zdaniteľnom plnení má správca dane zákonné nástroje na
potvrdenie alebo vylúčenie deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré mu bolo v podobe
formálneho dôkazu predložené. Daňový doklad je vždy len relatívnou simuláciou
uskutočnenia zdaniteľného plnenia, jeho existencia môže dôjsť k formulácii požiadaviek
správcu dane, smerujúcich k preukázaniu hmotnoprávneho úkonu usvedčujúceho existenciu
zdaniteľného plnenia.
Zo znenia § 15 ods. 5 zákona č. 289/1995 Z.z. v znení platnom v čase
uskutočniteľného zdaniteľného plnenia, podľa odvolateľa vyplýva, že zákon povinnosť
oznámiť správcovi dane, že došlo k neoprávnenému uplatneniu dane v cene a aj povinnosť
zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu, sankcionuje porušiteľa zákona, a nie jeho
odberateľa.
Podľa žalobcu adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo
k fiktívnemu zdaniteľnému plneniu mal byť podrobný výsluch konateľov, prípadne ďalších
zamestnancov a podľa obsahu výsluchu aj jeho hodnotenie v intenciách ust. § 2 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb. bolo potrebné zvážiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s dodávateľom,
u ktorého bolo vykonané miestne zisťovanie. Podľa odvolateľa každý účastník konania musí
mať možnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech a právo na to,
aby sa jeho argumenty a dôkazy zobrali do úvahy. Poukázal aj na článok 6 Dohovoru,
z ktorého vyplynulo, že každý účastník musí zásadne mať možnosť nielen predložiť dôkazy
a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jeho požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť
sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými správnym orgánom za účelom
ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. To znamená, že nič, čo môže mať význam
pre rozhodnutie správneho orgánu nesmie byť vylúčené z možnosti prerokovania stranami.
Nutnosť takéhoto prejednania sa týka aj materiálov, ktoré nepredložili kontrolované daňové
subjekty, alebo ktoré si správny orgán obstaral sám, alebo ktoré sa k nemu dostali iným
spôsobom, napr. od policajných orgánov. Podľa odvolateľa skutočnosti dotýkajúce
sa dodávateľov žalobcu nemôžu mať právnu relevanciu pre posúdenie tejto veci.
Odvolateľ ďalej poukázal na absenciu zrozumiteľnosti zdôvodnenia napadnutého
rozhodnutia správcu dane najmä, že správca dane bez zjavnej príčinnej súvislosti s § 20
zákona o DPH, § 31 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj porušením článku 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ďalej len Ústava SR, stanovil na základe svojej vlastnej úvahy tvrdenia
spochybňujúce zákonný nárok daňového subjektu na nadmerný odpočet.
Odvolateľ namietal, že postup správcu dane, v spôsobe nekonvalidovanom
pri uplatňovaní zákonného procesu, keď vo vzťahu k zásade rovnosti zbraní, sú povinné
finančné orgány postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v tomto prípade znamená
umožniť sťažovateľovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým prevádzaným dôkazom. Na podklade uvedeného daňový subjekt namieta
postup správcu dane, ktorý považuje za protichodný vo vzťahu k právnej istote, princípom právneho štátu a k zásade, že nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá.
Žalobca poukazujúc na Šiestu smernicu o DPH, ktorej podstatou je predovšetkým zabezpečiť,
aby spoločný systém daní z obratu (DPH) nediskriminoval tovar, alebo služby podľa pôvodu,
aby mohol byť dosiahnutý spoločný trh umožňujúci poctivú hospodársku súťaž, podobajúci
sa skutočnému vnútornému trhu, dospel k záveru, či pre posúdenie oprávnenosti nároku
žalobcu postačuje v tomto prípade zistenie o tom, že dodávateľ žalobcu nebol registrovaný
ako platiteľ dane. V tejto súvislosti navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa článku 234 ES
predložil ESD na riešenie predbežnej otázky:
1. Či vnútroštátna legislatíva o DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces môže
ukladať povinnosť zisťovania statusu (registrovaný platca DPH) svojho obchodného
partnera a/ v akých intervaloch, b/ v každom novom obchode, keď sa už platca
preukázal?
2. Je možné považovať daňový doklad, ktorému o správnosti a úplnosti svedčí
jeho verejná publicita, za nespĺňajúci náležitosti takéhoto dokladu bez zabezpečenia
vypočutia osoby, ktorou bol tento doklad uskutočnený?
3. Je možné považovať ustanovenie § 4 a §20 zákona o DPH, za súladné s úpravou podľa
Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu a legitimitu očakávania
proporcionality?
S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal žalobca, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ OSP
a vyhovel odvolaniu žalobcu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec na ďalšie
konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že v daňovej kontrole bolo
jednoznačne preukázané, že dodávateľ J. N. nebol v čase vystavenia sporných faktúr
platiteľom DPH a nebol oprávnený vyhotovovať daňové doklady s DPH. Na základe faktúr
od J. N. nebol žalobca oprávnený uplatniť odpočítanie dane podľa § 20a ods. 1 zákona č.
289/1995 Z.z. o DPH, keďže podmienky na odpočítanie dane neboli v tomto prípade splnené,
keďže neplatiteľovi dane nikdy nevznikne daňová povinnosť. Skutočnosť, že dodávateľ J. N.
predložil žalobcovi osvedčenie o registrácii platiteľa DPH ešte neznamená, že registrácia bola
platná aj v kontrolovanom zdaňovacom období a žalobca si mohol všetkými dostupnými
prostriedkami overiť, či J. N. bol ešte platiteľom DPH.
V prípade dodávateľa S., s.r.o. bolo správcom dane zistené, že do 20.01.2004,
nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a práce za služby zabezpečoval
subdodávateľským spôsobom (H., s.r.o., K. a N. J.). Obchodná spoločnosť H., s.r.o., K.
podala za zdaňovacie obdobia júl, august, september a október 2003 negatívne daňové
priznania, čím deklarovala, že neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia, u ktorých jej vznikla
daňová povinnosť. Miestne príslušný správca dane Daňový úrad Košice II, ktorý vykonával
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II. a III. štvrťrok 2003, vyzval
spoločnosť S., s.r.o., aby predložila doklady. Písomné vyjadrenie k sporným zdaniteľným
plneniam. Obchodná spoločnosť S., s.r.o., tým, že nespolupracovala a nekomunikovala so správcom dane, nepreukázala dodanie služieb tak, ako sú uvedené na faktúrach. Po preverení
týchto subdodávateľov správca dane nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty posúdil
ako neoprávnený a daň na vstupe neuznal v plnej výške.
K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie
dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušným daňovým
dokladom, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 29
ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Splnenie podmienok pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. preukazuje
daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa
svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením
dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci.
Keďže z dôvodov na strane daňového subjektu nebolo preukázané splnenie
podmienok pre odpočítanie dane, správca dane využil svoje oprávnenie v zmysle § 16 zákona
č. 511/1992 Zb. a vykonal dožiadania u správcov dane miestne príslušným dodávateľom,
ktorí u svojich daňových subjektov preverovali uskutočnenie zdaniteľného plnenia, vznik
daňovej povinnosti, dožiadané daňové doklady a potrebné skutočnosti podľa § 14 citovaného
zákona a to formou miestnych zisťovaní, z ktorých spísali zápisnice, ktoré potom správca
dane použil ako dôkazy.
K námietke žalobcu, že každý účastník konania musí mať možnosť vyjadriť
sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech je potrebné uviesť, že žalobcovi bola dňa 16.03.2007
doručená výzva na prerokovanie protokolu o daňovej kontrole s upozornením, že do ôsmich
pracovných dní sa môže vyjadriť k protokolu. Žalobca sa k protokolu nevyjadril,
ani sa nedostavil na jeho prerokovanie, tým sám nevyuži1 oprávnenie dané mu zákonom a na
ktoré v žalobe poukazuje.
S poukazom na uvedené dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/120/2007-66 zo dňa 02.04.2009 ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) a postupom podľa
§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta prvá OSP rozhodol tak,
že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa oboznámil s pripojeným administratívnym ako aj súdnym spisom a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 6S/120/2007-66 nie je vecne správny.
Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. platiteľ môže odpočítať daň,
ak zdaniteľné plnenie príjme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká
daňová povinnosť podľa § 14.
Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia,
ak tento zákon neustanovuje inak podľa § 14 zákona č. 289/1995 Z.z.
Podľa § 20a ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. odpočítať daň podľa § 20 môže platiteľ
pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak
a) platiteľovi, ktorý uskutočnil toto zdaniteľné plnenie, vznikla daňová povinnosť (§ 14),
b) daň na vstupe zaúčtoval vo svojom účtovníctve; ak ide o platiteľa, ktorý nie je
účtovnou jednotkou, daň na vstupe zaevidoval v záznamoch podľa § 24,
c) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ.
V tomto prípade bol vydaný dodatočný platobný výmer správcom dane – Daňovým
úradom Kráľovský Chlmec č. 738/230/898-6147/07/Kaš dňa 12.04.2007, ktorým za
zdaňovacie obdobie september 2003 bol vyrubený žalobcovi rozdiel DPH v sume 1 539 998,-
- Sk, keď daň uvedená v daňovom priznaní bola 65935,-- Sk, daň zistená správcom dane
po daňovej kontrole na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní vo výške 1 605 933,-- Sk
a rozdiel dane vo výške 1 539 998,-- Sk. Na podklade vykonanej kontroly, o výsledku
ktorej bol vyhotovený správcom dane protokol č. 801/321/14394/2007 zo dňa 28.02.2007,
ktorý bol daňovníkovi doručený dňa 28.03.2007 a bol s ním aj prerokovaný, bolo zistené
kontrolou dane na vstupe za kontrolované zdaňovacie obdobie.
Predovšetkým išlo o faktúru vystavenú dodávateľom žalobcu J. N., B., č. 030907
s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 30.09.2003, sumou DPH 749 108,40 Sk a so základom
dane 3 745 542,-- Sk, celkovo na sumu 4 494 650,40 Sk a o faktúru č. 030906 vystavenú
dodávateľom žalobcu S., s.r.o., K. s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 29.09.2003, so
základom dane 3 954 488,-- Sk a DPH 20% 790 889,60 Sk celkom na sumu 4 745 337,60 Sk,
ktoré mali byť vystavené za vykonané služby – zber negrafických dát v databáze T. podľa
technických a ekonomických kritérií plynovodu, stavba, hmotný investičný majetok, digitálne
spracovanie analógových mapových podkladov, elektrických vedení nízkeho napätia
v prostredí Framme lite, príprava sprievodnej analógovej dokumentácie pre veci zhotovené
v T. a zber grafických dát plynárenských zariadení v správe SPP, š.p., do prostredia softvéru
T., vystavená na základe zmluvy č. 2/2003 o dodávke prác na základe príslušného
odovzdávacieho protokolu.
K tejto časti rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného odvolací súd uvádza,
že v pripojenom administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie o určení posledného
zdaňovacieho obdobia pre dodávateľa žalobcu J. N., Košice. Z tohto dôvodu závery, ktoré správca dane ako aj žalovaný v tomto smere vykonali a zrealizovali v napadnutých
rozhodnutiach, považuje súd za nezákonné, keďže samotné rozhodnutie, na ktoré sa správca
dane ako aj žalovaný odvolávajú nie je súčasťou administratívneho spisu. Uvedené
pochybenie viedlo odvolací súd k záveru, že v tomto prípade je potrebné napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušiť, keďže považuje uvedené rozhodnutie za nepreskúmateľné,
keďže bolo vydané na podklade neúplne zisteného skutkového stavu veci, čoho dôsledkom je
aj následné nesprávne právne posúdenie veci v tomto štádiu konania.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu rovnako nebolo možné preveriť,
skutočnosť, kedy a akým spôsobom bol doručovaný protokol o kontrole vykonanej podľa
ust. § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, v znení neskorších
predpisov a zákona č. 440/2000 Z.z. o správe finančnej kontroly, v znení neskorších
predpisov, žalobcovi. Nesporným zostalo len, že žalobca protokol zo dňa 28.02.2007, ktorý je
súčasťou administratívneho spisu, nepodpísal, rovnako odvolací súd zistil, že v pripojenom
administratívnom spise sa nenachádza doklad, ktorý by preukazoval doručenie predmetného
protokolu žalobcovi. Uvedené skutočnosti majú význam z hľadiska posúdenia zákonnosti
postupu daňových orgánov ako aj napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného.
S poukazom na uvedené pochybenia žalovaného ako aj správcu dane súd postupom
podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil
a rozhodnutie žalovaného zrušil (§ 250j ods. 2 a/ a c/ OSP ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že úlohou žalovaného bude najmä odstrániť procesné vady konania, doplniť
administratívny spis o doklady preukazujúce doručenie protokolu o kontrole
č.: 801/321/14394/2007 zo dňa 28.02.2007 žalobcovi, vysporiadať sa s námietkami žalobcu
uplatnenými v konaní vo vzťahu k Šiestej smernici Rady zo dňa 17.05.1977 o zosúladení
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane
z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia. Najmä, či Šiestu smernicu je alebo nie je
potrebné na daný prípad aplikovať, keďže ide o vyrubenie DPH za obdobie október 2003.
A následne sa vysporiadať s otázkami, či vnútroštátna legislatíva DPH v časti upravujúcej
kontraktačný proces môže ukladať povinnosť zisťovania statusu (registrovaný platca DPH)
svojho obchodného partnera a/ v akých intervaloch, b/ v každom novom obchode,
keď sa už platca preukázal. Ďalej, či je možné považovať daňový doklad,
ktorému o správnosti a úplnosti svedčí jeho verejná publicita, za nespĺňajúci náležitosti
takéhoto dokladu bez zabezpečenia vypočutia osoby, ktorou bol tento doklad uskutočnený?
A či je možné považovať ustanovenie § 4 a §20 zákona o DPH, za súladné s úpravou podľa
Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu a legitimitu očakávania proporcionality.
Ďalej bude potrebné pripojiť rozhodnutie správcu dane, o určení posledného
zdaňovacieho obdobia pre dodávateľa žalobcu J. N., K. a preveriť jeho právoplatnosť, ako aj
preskúmať, či uvedenému subjektu po vydaní rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho
obdobia (obdobie od II. štvrťroku 1999 do septembra 2003 vrátane) nevznikla opätovne
povinnosť zaregistrovať sa ako platca DPH a to dosiahnutím zákonnom stanoveného obratu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta
prvá OSP v spojení s § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu a to za celé súdne
konanie a to súdny poplatok za žalobu vo výške 2 000,-- Sk, t.j. 66,39 €, súdny poplatok
za podané odvolanie vo výške 66 €, celkom 132,39 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 03. decembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková