Najvyšší súd

3 Sžf 80/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej

veci žalobcu: B., a.s., P., zastúpený: Mgr. E. H., advokátka, H., proti žalovanému: Úrad pre

verejné obstarávanie, Dunajská č. 68, P.O.BOX 58, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 1082-150-7000/2007 zo dňa 28.09.2007, konajúc o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa

18.03.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18. marca 2009   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18.03.2009 Krajský súd

v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1082-150-7000/2007 zo dňa 28.09.2007 podľa

§ 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

Uvedeným rozhodnutím žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1

písm. c/ zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.

Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného uvádzajúc, že v tejto veci

námietky žalobcu neboli podpísané dvoma členmi predstavenstva žalobcu, naproti tomu však

žalobca preukázal, že člen predstavenstva, ktorý podpísal námietky, bol splnomocnený  

na zastupovanie ďalším členom predstavenstva, takže jeho podpis predstavoval v podstate

naplnenie zákonnej požiadavky konania za spoločnosť. Súd sa stotožnil aj s tvrdením

žalovaného, že na konanie o námietkach sa nevzťahuje zákon o správnom konaní,  

ale osobitný predpis a to zákon o verejnom obstarávaní, ktorý prerušenie konania za účelom

odstránenia nedostatku podania navrhovateľa neustanovuje. Na druhej strane však žalovaný

týmto postupom sám prísne taxatívne vymedzil požiadavky na výklad daného zákona.

S poukazom na citovaný § 138 písm. h/ zákona č. 25/2006 Z.z. krajský súd poukázal na to,  

že tento obsahuje iba požiadavku podpisu osoby oprávnenej konať za spoločnosť,  

pričom ďalej túto požiadavku nerozširuje. V žiadnom prípade sa nedá dospieť k záveru,  

že by zákon sankcionoval zastavením konania o námietkach nedoloženie dokladu,  

z ktorého vyplýva oprávnenosť konať za navrhovateľa. V tomto prípade ide podľa názoru

krajského súdu o pochybenie pri tvorbe tohto zákonného ustanovenia, nakoľko

predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní požadoval predloženie plnomocenstva v § 107

ods. 5 písm. j/ a pri prísne formalistickom výklade v súčasnosti platného zákona o verejnom

obstarávaní, nie je možné sa domnievať, že takúto požiadavku si má navrhovateľ „domyslieť“

výkladom zákona.

Napriek snahe žalovaného o poukázanie na analógiu vyžadovania plnomocenstva

v občianskom súdnom konaní, uvedené posúdil prvostupňový súd ako nesprávne, nakoľko

súd je povinný vyzvať účastníka konania na predloženie plnomocenstva zástupcu v konaní,

v prípade ak plnomocenstvo chýba a až po márnom uplynutí lehoty na predloženie

plnomocenstva, môže z tejto skutočnosti vyvodiť procesné závery.

Keďže u žalovaného ide o také pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť rozhodnutia,

krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu,  

že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 250j ods.

2 písm. a/ OSP).

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal včas odvolanie žalovaný,  

v ktorom poukazoval na ustanovenie § 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní,

ktoré upravuje taxatívny výpočet náležitostí, ktoré musia obsahovať námietky podané

žalovanému. Absencia ktorejkoľvek z vyššie uvedených náležitostí je podľa § 139 ods. 1

písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní dôvodom zastavenia konania o námietkach. Podľa  

§ 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní je jednou z náležitostí námietok

podaných úradu podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.

Vzhľadom na to, že žalobca (v konaní o námietkach navrhovateľ) má status právnickej osoby, mali byť námietky podané žalobcom podpísané osobou oprávnenou konať v mene žalobcu

(navrhovateľa). Zákon o verejnom obstarávaní teda expressis verbis upravuje ako jednu

z náležitostí námietok podpis osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. Túto skutočnosť,  

t.j. právo osoby podpisujúcej námietky konať za navrhovateľa však nepreukazuje samotný

podpis tejto osoby, ale konkrétna právna skutočnosť, akou môže byť napr. akt splnomocnenia,

ktorý zakladá a verifikuje právo osoby podpisujúcej námietky konať v mene navrhovateľa.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 6 písm. h/ vyžaduje

ako obsahovú náležitosť námietok, podpis osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, je

potrebné aby podané námietky obsahovali nielen podpis fyzickej osoby, ale aj verifikáciu

oprávnenosti fyzickej osoby podpisujúcej námietky konať za navrhovateľa. Uvedená

požiadavka je implikovaná v samotnom ustanovení § 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom

obstarávaní a vyplýva z jeho logického výkladu. V opačnom prípade, t.j. ak by verifikácia

oprávnenia fyzickej osoby podpisujúcej námietky konať v mene navrhovateľa, nebola

obsahovou súčasťou námietok, by žalovaný v prípade podania námietok musel vychádzať

z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala námietky, je oprávnená konať v mene navrhovateľa,

v dôsledku čoho, by námietky mohol podpisovať v podstate ktokoľvek. Z uvedeného dôvodu

je preto nevyhnutné, aby navrhovateľ pri podaní námietok „uniesol dôkazné bremeno“

a verifikoval oprávnenie (vo väzbe na osobu, ktorá podpísala námietky) konať v mene

navrhovateľa a tým preukázal splnenie zákonnej náležitosti námietok podľa § 138 ods. 6

písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zdôrazniť, že výklad právnej normy

nemožno zakladať výlučne na gramaticko-formalistickej interpretácií. Ústavný súd v náleze

č.k. III. ÚS 341/07 uviedol cit.: „V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia

ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade

rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti

niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým

výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len ústava) totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť

doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2

ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom

zákona“.

Zmyslom a účelom obsahových náležitostí námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/

zákona o verejnom obstarávaní je okrem iného verifikácia, či námietky boli podané aktívne

legitimovanou osobou na podanie námietok v zmysle § 138 ods. 2 zákona o verejnom

obstarávaní. Žalovaný ďalej uvádza, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s argumentom

žalovaného, že žalovaný v zmysle procesnej úpravy konania o námietkach nedisponuje

oprávnením vyžiadať od navrhovateľa po podaní námietok doplnenie údajov resp. zákonných

náležitostí námietok. Žalovaný ako štátny orgán nemôže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky robiť procesné úkony, ktoré mu zákon nezakazuje. Pri prísne formalistickom

výklade, aký zaujal súd prvého stupňa v rozsudku, by žalovaný v konaní o námietkach

vzhľadom na absenciu právomoci vyžiadať od navrhovateľa po podaní námietok doplnenie údajov resp. zákonných náležitostí námietok, musel vo väzbe na obsahovú náležitosť

námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní vždy prezumovať

jej splnenie. Takáto aplikačná prax žalovaného by však mohla vyústiť do nezákonného

rozhodnutia. Ak by žalovaný meritórne konal na základe podaných námietok (v dôsledku

prezumpcie splnenia obsahovej náležitosti námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/ zákona

o verejnom obstarávaní), ktoré by napr. za vylúčeného uchádzača so statusom právnickej

osoby podpísala fyzická osoba, ktorá by nebola oprávnená konať za uchádzača,  

tak by vystupovala v procesnej pozícii navrhovateľa fyzická osoba, ktorá podpísala námietky,

a nie uchádzač so statusom právnickej osoby, za ktorého táto fyzická osoba námietky

podpísala. V takomto prípade by však nebolo možné vzhľadom na vyššie uvedenú

prezumpciu skúmať, či fyzická osoba, ktorá podpísala námietky je alebo nie je aktívne

legitimovaná na podanie námietok v zmysle § 138 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní,  

t.j. nebolo by možné preskúmať, či v danom prípade je alebo nie je naplnený dôvod  

pre zastavenie konania v zmysle § 139 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. V tejto

súvislosti je potrebné poukázať na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave,  

ktorý rozsudkom č.k. 1S 270/2007 zo dňa 13.03.2008 zrušil rozhodnutie žalovaného práve

z dôvodu, že žalovaný nedostatočne preskúmal existenciu aktívnej legitimácie navrhovateľa

na podanie námietok. V predmetom rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa uvádza,  

že subjektom, ktorý má právo podať námietky, môže byť buď uchádzač, záujemca, účastník

alebo osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov,  

ktoré boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Z toho vyplýva, že úrad  

pri rozhodovaní o námietkach musí skúmať subjekt, ktorý námietky podal, resp. musí skúmať

jeho aktívnu legitimáciu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemôže v konaní o námietkach

prezumovať splnenie obsahovej náležitosti námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/ zákona

o verejnom obstarávaní, nakoľko by v takom prípade dostatočne nepreskúmal existenciu

aktívnej legitimácie, čím by sa vystavil riziku vydania nezákonného rozhodnutia.

Predpokladom komplexného preskúmania existencie aktívnej legitimácie navrhovateľa je

preto preukázanie, či fyzická osoba, ktorá podpísala námietky, je oprávnená konať v mene

navrhovateľa. Túto skutočnosť môže žalovaný vzhľadom na absenciu oprávnenia vyžadovať

od navrhovateľa po podaní námietok doplnenie údajov resp. zákonných náležitostí námietok,

preskúmať len z obsahu podaných námietok resp. dokumentácie obstarávateľa.

Z § 138 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že žalovaný je oprávnený

v konaní o námietkach požadovať len doplnenie dokumentácie obstarávateľa a to v prípade,

ak nie je dokumentácia kompletná. Splnomocnenie, na ktoré sa odvoláva žalobca

v predmetnej žalobe a ktoré verifikuje oprávnenosť fyzickej osoby, ktorá námietky podpísala,

konať za žalobcu, však nebolo obsahovou súčasťou žalobcom podaných námietok  

a ani dokladov, ktoré žalobca predložil v predmetnej užšej súťaži (t.j. nebolo súčasťou

kompletnej dokumentácie, ktorú obstarávateľ v zmysle § 138 ods. 8 zákona o verejnom

obstarávaní predložil v konaní o námietkach žalovanému). Uvedené splnomocnenie žalobca

predložil až v konaní pred súdom ako prílohu správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu nemohol mať žalovaný v konaní o námietkach vedomosť o existencii predmetného splnomocnenia.

Žalovaný po preskúmaní žalobcom podaných námietok a dokladov (predovšetkým aktuálneho

výpisu z obchodného registra), ktoré žalobca predložil v užšej súťaži, musel preto dospieť

k záveru, že námietky podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene navrhovateľa,

nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v mene žalobcu konajú vždy dvaja

členovia predstavenstva spoločne, pričom námietky žalobcu boli podpísané len jedným

členom predstavenstva žalobcu. Vzhľadom na to, že predmetné splnomocnenie nebolo

obsahovou súčasťou námietok a dokladov, ktoré predložil žalobca v predmetnej užšej súťaži

a taktiež vzhľadom na to, že žalovaný nie je oprávnený v konaní o námietkach žiadať

od navrhovateľa doplnenie zákonných náležitostí námietok, dospel žalovaný k záveru,  

že námietky podpísala osoba, ktorá nie je oprávnená konať v mene navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba žalobcu sa zamieta a žalobcovi sa náhrada trov

konania nepriznáva.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca dňa 12.06.2009 uvádzajúc,  

že podľa ustanovenia § 138 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní žalobca splnil všetky

náležitosti uvedeného ustanovenia zákona, t.j. námietky podané úradu obsahovali podpis

osoby oprávnenej konať za žalobcu. Nesúhlasí preto s tvrdením žalovaného, že právo osoby

podpisujúcej námietky konať nepreukazuje jej podpis, ale konkrétna skutočnosť

a že verifikácia oprávnenosti vyplýva z jeho logického výkladu. Zákon o verejnom

obstarávaní jasne v ust. § 138 ods. 6 ustanovuje, čo musia námietky obsahovať. Všetky

náležitosti žalobca splnil. Žalobca (alebo ktorýkoľvek iný uchádzač) predsa nemôže niesť

zodpovednosť za ustanovenie zákona, ktoré si žalovaný vysvetľuje „po svojom“ a odvoláva

sa na jeho logický výklad. „Logickým výkladom“ žalobcu a aj prvostupňového súdu je presne

to, čo zákon o verejnom obstarávaní v ust. § 138 ods. 6 vyžaduje, t.j. že námietky má

podpísať a podpísala osoba oprávnená konať za žalobcu (čo je nespochybniteľné).

Nepredloženie dokladu oprávňujúceho konať za žalobcu jej nemôže byt' na ujmu. Požiadavka

zákona, aby námietky obsahovali podpis osoby oprávnenej konať za navrhovateľa neznamená

však povinnosť predložiť doklady, z ktorých takéto oprávnenie vyplýva. Nie je možné  

sa odvolávať na to, že túto skutočnosť si má žalobca „domyslieť“. Opäť zdôrazňuje,  

že citované ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní neupravuje zákonnú povinnosť

navrhovateľa predkladať k námietkam výpis z obchodného registra spoločnosti alebo listinu,

z ktorej je zrejmé meno osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. V citovanom ustanovení je

uvedená obligatórna povinnosť navrhovateľa, aby námietky obsahovali podpis navrhovateľa

alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, čo sa v tomto prípade aj stalo.

Žalobca zdôrazňuje, že nepredloženie listiny z ktorej je zrejmé meno osoby oprávnenej

konať za navrhovateľa neznamená, že takáto osoba neexistuje, resp. ak aj námietky podpísala

určitá osoba, neznamená to, že nie je osobou oprávnenou konať v mene navrhovateľa.

Poukázal aj na ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za právnickú osobu

môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené   vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie

obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej

osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide

o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. V zmysle vyššie uvedeného, právny

úkon – podpísanie námietok – urobila osoba, ktorá je zároveň členom štatutárneho orgánu

žalobcu, zároveň je osobou, u ktorej je takáto činnosť vzhľadom na jej pracovné zaradenie

obvyklá a zároveň má táto osoba plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu vo všetkých

záležitostiach týkajúcich výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu a na vykonávanie všetkých

právnych úkonov v mene a na účet spoločnosti. Zároveň konštatoval, že žalovaný v odvolaní

neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia prvostupňového

súdu preto v zmysle vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa § 219 OSP

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 267/07-46, zo dňa 18. 03. 2009, ako vecne

správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) postupom

podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení  

s § 246c ods. 1 OSP a § 219 OSP vo veci rozhodol bez pojednávania po tom, ako bol termín

vyhlásenia rozsudku oznámený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho

súdu www.supcourt.gov.sk a rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18.03.2009 ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného

administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru postupom podľa § 372p ods. 1 OSP,  

že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a s rozsudkom sa stotožnil

v celom rozsahu.  

Podľa § 153 zákona č. 25/2006 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní  

sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123

ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 134 ods. 2 a § 149.

Konanie o námietkach je upravené v ustanovení § 138-145 zákona č. 25/2006 Z.z.

Podľa § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. námietky podanému musia obsahovať

a) identifikačné údaje navrhovateľa,

b) identifikačné údaje kontrolovaného,

c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú,

d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú,

e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov,

f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo ods. 3,

g) písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6

písm. a/, písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6

písm. b/ alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej

lehote nevybavil,

h) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa,

i) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu.

Podľa § 139ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. úrad zastaví rozhodnutím konanie

o námietkach, ak

a) námietky neboli podané navrhovateľom,

b) boli podané po lehote podľa § 138 ods. 5,

c) neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6,

d) navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej,

e) kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, súťaž návrhov, alebo ak úrad

v tom istom postupe zadávania zákazky alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal

rozhodnutie podľa odseku 2 písm. a/,

f) námietky neboli podané kontrolovanému,

g) v tej istej veci bola podaná námietka proti tej istej skutočnosti uvedenej v § 138 ods. 2

písm. a/ až c/ alebo písm. g/ a námietke sa vyhovelo.

Predmetom odvolacieho konania bolo ustáliť, či námietky podané žalobcom v tomto

prípade obsahovali všetky náležitosti obsiahnuté v ustanovení § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006

Z.z. a či skutočnosť, že námietky boli podpísané len jednou z osôb oprávnených konať za

žalobcu je dôvodom na rozhodnutie úradu o zastavení konania o námietkach podľa § 139

ods. 1 písm. c/ zákona č.25/2006 Z.z., pretože námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa

citovaného ods. 6 § 138.

Spornou bolo posúdenie otázky, či bolo povinnosťou žalobcu predložiť spolu

s námietkami úradu doklad, z ktorého by vyplývala oprávnenosť osôb konať za žalobcu.

Z výroku rozhodnutia žalovaného č. 1082-150-7000/2007 zo dňa 28.09.2007 je

zrejmé, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona  

č. 25/2006 Z.z., teda z dôvodu, že námietky podané žalobcom neobsahovali všetky náležitosti

§ 138 ods. 6 citovaného zákona.

Z námietok, ktoré podal žalobca proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka

zo dňa 18.09.2007, ktoré boli doručené žalovanému dňa 19.09.2007 vyplýva, že uvedené

námietky podpísal Ing. M. G., člen predstavenstva žalobcu.

Z ustanovenia § 138 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona vyplýva, že námietky musia

obsahovať v tomto prípade identifikačné údaje navrhovateľa.

Námietky podané žalobcom na strane 1 pod písm. a/ obsahujú identifikačné údaje

navrhovateľa tak, že po označení žalobcu menom a sídlom, IČO, IČ DPH je odkaz,  

že uvedená právnická osoba je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava

I., v oddelení Sa, vo vložke 2045/b.

V administratívnom spise sa nachádza výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa

25.07.2007, z obsahu ktorého odvolací súd zistil, že žalobca má stanovený spôsob konania

štatutárneho orgánu v mene akciovej spoločnosti tak, že ho zastupujú vždy dvaja členovia

predstavenstva spoločne. Iné údaje týkajúce sa identifikácie navrhovateľa sa v administra-

tívnom spise nenachádzajú.

Z pripojeného administratívneho spisu, ako aj z dokladov predložených žalobcom  

do užšej súťaže, Martin, Sučany – barierová strelnica zo dňa 21.08.2007 tak, ako boli

doručené verejnému obstarávateľovi vyplýva, že žalobca v rámci užšej súťaže nepredložil

doklad, z ktorého by vyplývalo iné zastupovanie, ako ktoré vyplýva z obchodného registra,

resp. z údajov, ktoré predkladal žalobca v rámci zápisu do zoznamu podnikateľov, ktorý vedie

úrad pre verejné obstarávanie podľa § 133 zákona č. 25/2006 Z.z.

Keďže v tomto prípade zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že za žalobcu podané

námietky proti vylúčeniu uchádzača podpísal Ing. M. G., jeden z členov predstavenstva

žalobcu oprávnených na zastupovanie žalobcu, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu bez

ďalšieho urobiť záver, že námietky podala neoprávnená osoba. Predovšetkým ten, kto bol pri

prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku

ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka). V tomto

prípade z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že konanie o námietkach bolo

zastavené aj z dôvodu nedoloženia dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za

navrhovateľa. Samotné znenie § 139 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 139 ods. 6 zákona č.

25/2006 Z.z. neobsahuje povinnosť navrhovateľa v konaní o námietkach, aby predložil aj

doklad preukazujúci plnomocenstvo na úkon podania námietok pre osobu oprávnenú konať za

navrhovateľa. Z tohto dôvodu nie je ani podľa názoru senátu odvolacieho súdu pre uvedený

nedostatok konanie o námietkach zastaviť.

Poukazujúc na uvedené senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18.03.2009 je vecne

správny a preto ho potvrdil podľa § 219 ods.1 a 2 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP

v spojení s § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi,  

ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu

spisu senát Najvyššieho súdu zistil, že žalobcovi iné trovy okrem trov právneho zastúpenia  

zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 OSP) a trovy právneho zastúpenia účastník v lehote podľa

§ 151 ods.1 veta druhá OSP nevyčíslil, odvolací súd preto o trovách odvolacieho konania

rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznáva (§ 151 ods. 2 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. februára 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňákováň