Najvyšší súd
3 Sžf 80/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej
veci žalobcu: B., a.s., P., zastúpený: Mgr. E. H., advokátka, H., proti žalovanému: Úrad pre
verejné obstarávanie, Dunajská č. 68, P.O.BOX 58, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1082-150-7000/2007 zo dňa 28.09.2007, konajúc o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa
18.03.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18. marca 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18.03.2009 Krajský súd
v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1082-150-7000/2007 zo dňa 28.09.2007 podľa
§ 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.
Uvedeným rozhodnutím žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1
písm. c/ zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.
Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného uvádzajúc, že v tejto veci
námietky žalobcu neboli podpísané dvoma členmi predstavenstva žalobcu, naproti tomu však
žalobca preukázal, že člen predstavenstva, ktorý podpísal námietky, bol splnomocnený
na zastupovanie ďalším členom predstavenstva, takže jeho podpis predstavoval v podstate
naplnenie zákonnej požiadavky konania za spoločnosť. Súd sa stotožnil aj s tvrdením
žalovaného, že na konanie o námietkach sa nevzťahuje zákon o správnom konaní,
ale osobitný predpis a to zákon o verejnom obstarávaní, ktorý prerušenie konania za účelom
odstránenia nedostatku podania navrhovateľa neustanovuje. Na druhej strane však žalovaný
týmto postupom sám prísne taxatívne vymedzil požiadavky na výklad daného zákona.
S poukazom na citovaný § 138 písm. h/ zákona č. 25/2006 Z.z. krajský súd poukázal na to,
že tento obsahuje iba požiadavku podpisu osoby oprávnenej konať za spoločnosť,
pričom ďalej túto požiadavku nerozširuje. V žiadnom prípade sa nedá dospieť k záveru,
že by zákon sankcionoval zastavením konania o námietkach nedoloženie dokladu,
z ktorého vyplýva oprávnenosť konať za navrhovateľa. V tomto prípade ide podľa názoru
krajského súdu o pochybenie pri tvorbe tohto zákonného ustanovenia, nakoľko
predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní požadoval predloženie plnomocenstva v § 107
ods. 5 písm. j/ a pri prísne formalistickom výklade v súčasnosti platného zákona o verejnom
obstarávaní, nie je možné sa domnievať, že takúto požiadavku si má navrhovateľ „domyslieť“
výkladom zákona.
Napriek snahe žalovaného o poukázanie na analógiu vyžadovania plnomocenstva
v občianskom súdnom konaní, uvedené posúdil prvostupňový súd ako nesprávne, nakoľko
súd je povinný vyzvať účastníka konania na predloženie plnomocenstva zástupcu v konaní,
v prípade ak plnomocenstvo chýba a až po márnom uplynutí lehoty na predloženie
plnomocenstva, môže z tejto skutočnosti vyvodiť procesné závery.
Keďže u žalovaného ide o také pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť rozhodnutia,
krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu,
že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 250j ods.
2 písm. a/ OSP).
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal včas odvolanie žalovaný,
v ktorom poukazoval na ustanovenie § 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní,
ktoré upravuje taxatívny výpočet náležitostí, ktoré musia obsahovať námietky podané
žalovanému. Absencia ktorejkoľvek z vyššie uvedených náležitostí je podľa § 139 ods. 1
písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní dôvodom zastavenia konania o námietkach. Podľa
§ 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní je jednou z náležitostí námietok
podaných úradu podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.
Vzhľadom na to, že žalobca (v konaní o námietkach navrhovateľ) má status právnickej osoby, mali byť námietky podané žalobcom podpísané osobou oprávnenou konať v mene žalobcu
(navrhovateľa). Zákon o verejnom obstarávaní teda expressis verbis upravuje ako jednu
z náležitostí námietok podpis osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. Túto skutočnosť,
t.j. právo osoby podpisujúcej námietky konať za navrhovateľa však nepreukazuje samotný
podpis tejto osoby, ale konkrétna právna skutočnosť, akou môže byť napr. akt splnomocnenia,
ktorý zakladá a verifikuje právo osoby podpisujúcej námietky konať v mene navrhovateľa.
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 6 písm. h/ vyžaduje
ako obsahovú náležitosť námietok, podpis osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, je
potrebné aby podané námietky obsahovali nielen podpis fyzickej osoby, ale aj verifikáciu
oprávnenosti fyzickej osoby podpisujúcej námietky konať za navrhovateľa. Uvedená
požiadavka je implikovaná v samotnom ustanovení § 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom
obstarávaní a vyplýva z jeho logického výkladu. V opačnom prípade, t.j. ak by verifikácia
oprávnenia fyzickej osoby podpisujúcej námietky konať v mene navrhovateľa, nebola
obsahovou súčasťou námietok, by žalovaný v prípade podania námietok musel vychádzať
z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala námietky, je oprávnená konať v mene navrhovateľa,
v dôsledku čoho, by námietky mohol podpisovať v podstate ktokoľvek. Z uvedeného dôvodu
je preto nevyhnutné, aby navrhovateľ pri podaní námietok „uniesol dôkazné bremeno“
a verifikoval oprávnenie (vo väzbe na osobu, ktorá podpísala námietky) konať v mene
navrhovateľa a tým preukázal splnenie zákonnej náležitosti námietok podľa § 138 ods. 6
písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní.
V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zdôrazniť, že výklad právnej normy
nemožno zakladať výlučne na gramaticko-formalistickej interpretácií. Ústavný súd v náleze
č.k. III. ÚS 341/07 uviedol cit.: „V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia
ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade
rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti
niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým
výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ústava) totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2
ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom
zákona“.
Zmyslom a účelom obsahových náležitostí námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/
zákona o verejnom obstarávaní je okrem iného verifikácia, či námietky boli podané aktívne
legitimovanou osobou na podanie námietok v zmysle § 138 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní. Žalovaný ďalej uvádza, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s argumentom
žalovaného, že žalovaný v zmysle procesnej úpravy konania o námietkach nedisponuje
oprávnením vyžiadať od navrhovateľa po podaní námietok doplnenie údajov resp. zákonných
náležitostí námietok. Žalovaný ako štátny orgán nemôže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky robiť procesné úkony, ktoré mu zákon nezakazuje. Pri prísne formalistickom
výklade, aký zaujal súd prvého stupňa v rozsudku, by žalovaný v konaní o námietkach
vzhľadom na absenciu právomoci vyžiadať od navrhovateľa po podaní námietok doplnenie údajov resp. zákonných náležitostí námietok, musel vo väzbe na obsahovú náležitosť
námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/ zákona o verejnom obstarávaní vždy prezumovať
jej splnenie. Takáto aplikačná prax žalovaného by však mohla vyústiť do nezákonného
rozhodnutia. Ak by žalovaný meritórne konal na základe podaných námietok (v dôsledku
prezumpcie splnenia obsahovej náležitosti námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/ zákona
o verejnom obstarávaní), ktoré by napr. za vylúčeného uchádzača so statusom právnickej
osoby podpísala fyzická osoba, ktorá by nebola oprávnená konať za uchádzača,
tak by vystupovala v procesnej pozícii navrhovateľa fyzická osoba, ktorá podpísala námietky,
a nie uchádzač so statusom právnickej osoby, za ktorého táto fyzická osoba námietky
podpísala. V takomto prípade by však nebolo možné vzhľadom na vyššie uvedenú
prezumpciu skúmať, či fyzická osoba, ktorá podpísala námietky je alebo nie je aktívne
legitimovaná na podanie námietok v zmysle § 138 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní,
t.j. nebolo by možné preskúmať, či v danom prípade je alebo nie je naplnený dôvod
pre zastavenie konania v zmysle § 139 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave,
ktorý rozsudkom č.k. 1S 270/2007 zo dňa 13.03.2008 zrušil rozhodnutie žalovaného práve
z dôvodu, že žalovaný nedostatočne preskúmal existenciu aktívnej legitimácie navrhovateľa
na podanie námietok. V predmetom rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa uvádza,
že subjektom, ktorý má právo podať námietky, môže byť buď uchádzač, záujemca, účastník
alebo osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov,
ktoré boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Z toho vyplýva, že úrad
pri rozhodovaní o námietkach musí skúmať subjekt, ktorý námietky podal, resp. musí skúmať
jeho aktívnu legitimáciu.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemôže v konaní o námietkach
prezumovať splnenie obsahovej náležitosti námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. h/ zákona
o verejnom obstarávaní, nakoľko by v takom prípade dostatočne nepreskúmal existenciu
aktívnej legitimácie, čím by sa vystavil riziku vydania nezákonného rozhodnutia.
Predpokladom komplexného preskúmania existencie aktívnej legitimácie navrhovateľa je
preto preukázanie, či fyzická osoba, ktorá podpísala námietky, je oprávnená konať v mene
navrhovateľa. Túto skutočnosť môže žalovaný vzhľadom na absenciu oprávnenia vyžadovať
od navrhovateľa po podaní námietok doplnenie údajov resp. zákonných náležitostí námietok,
preskúmať len z obsahu podaných námietok resp. dokumentácie obstarávateľa.
Z § 138 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že žalovaný je oprávnený
v konaní o námietkach požadovať len doplnenie dokumentácie obstarávateľa a to v prípade,
ak nie je dokumentácia kompletná. Splnomocnenie, na ktoré sa odvoláva žalobca
v predmetnej žalobe a ktoré verifikuje oprávnenosť fyzickej osoby, ktorá námietky podpísala,
konať za žalobcu, však nebolo obsahovou súčasťou žalobcom podaných námietok
a ani dokladov, ktoré žalobca predložil v predmetnej užšej súťaži (t.j. nebolo súčasťou
kompletnej dokumentácie, ktorú obstarávateľ v zmysle § 138 ods. 8 zákona o verejnom
obstarávaní predložil v konaní o námietkach žalovanému). Uvedené splnomocnenie žalobca
predložil až v konaní pred súdom ako prílohu správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu nemohol mať žalovaný v konaní o námietkach vedomosť o existencii predmetného splnomocnenia.
Žalovaný po preskúmaní žalobcom podaných námietok a dokladov (predovšetkým aktuálneho
výpisu z obchodného registra), ktoré žalobca predložil v užšej súťaži, musel preto dospieť
k záveru, že námietky podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene navrhovateľa,
nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v mene žalobcu konajú vždy dvaja
členovia predstavenstva spoločne, pričom námietky žalobcu boli podpísané len jedným
členom predstavenstva žalobcu. Vzhľadom na to, že predmetné splnomocnenie nebolo
obsahovou súčasťou námietok a dokladov, ktoré predložil žalobca v predmetnej užšej súťaži
a taktiež vzhľadom na to, že žalovaný nie je oprávnený v konaní o námietkach žiadať
od navrhovateľa doplnenie zákonných náležitostí námietok, dospel žalovaný k záveru,
že námietky podpísala osoba, ktorá nie je oprávnená konať v mene navrhovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba žalobcu sa zamieta a žalobcovi sa náhrada trov
konania nepriznáva.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca dňa 12.06.2009 uvádzajúc,
že podľa ustanovenia § 138 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní žalobca splnil všetky
náležitosti uvedeného ustanovenia zákona, t.j. námietky podané úradu obsahovali podpis
osoby oprávnenej konať za žalobcu. Nesúhlasí preto s tvrdením žalovaného, že právo osoby
podpisujúcej námietky konať nepreukazuje jej podpis, ale konkrétna skutočnosť
a že verifikácia oprávnenosti vyplýva z jeho logického výkladu. Zákon o verejnom
obstarávaní jasne v ust. § 138 ods. 6 ustanovuje, čo musia námietky obsahovať. Všetky
náležitosti žalobca splnil. Žalobca (alebo ktorýkoľvek iný uchádzač) predsa nemôže niesť
zodpovednosť za ustanovenie zákona, ktoré si žalovaný vysvetľuje „po svojom“ a odvoláva
sa na jeho logický výklad. „Logickým výkladom“ žalobcu a aj prvostupňového súdu je presne
to, čo zákon o verejnom obstarávaní v ust. § 138 ods. 6 vyžaduje, t.j. že námietky má
podpísať a podpísala osoba oprávnená konať za žalobcu (čo je nespochybniteľné).
Nepredloženie dokladu oprávňujúceho konať za žalobcu jej nemôže byt' na ujmu. Požiadavka
zákona, aby námietky obsahovali podpis osoby oprávnenej konať za navrhovateľa neznamená
však povinnosť predložiť doklady, z ktorých takéto oprávnenie vyplýva. Nie je možné
sa odvolávať na to, že túto skutočnosť si má žalobca „domyslieť“. Opäť zdôrazňuje,
že citované ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní neupravuje zákonnú povinnosť
navrhovateľa predkladať k námietkam výpis z obchodného registra spoločnosti alebo listinu,
z ktorej je zrejmé meno osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. V citovanom ustanovení je
uvedená obligatórna povinnosť navrhovateľa, aby námietky obsahovali podpis navrhovateľa
alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, čo sa v tomto prípade aj stalo.
Žalobca zdôrazňuje, že nepredloženie listiny z ktorej je zrejmé meno osoby oprávnenej
konať za navrhovateľa neznamená, že takáto osoba neexistuje, resp. ak aj námietky podpísala
určitá osoba, neznamená to, že nie je osobou oprávnenou konať v mene navrhovateľa.
Poukázal aj na ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za právnickú osobu
môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie
obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. V zmysle vyššie uvedeného, právny
úkon – podpísanie námietok – urobila osoba, ktorá je zároveň členom štatutárneho orgánu
žalobcu, zároveň je osobou, u ktorej je takáto činnosť vzhľadom na jej pracovné zaradenie
obvyklá a zároveň má táto osoba plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu vo všetkých
záležitostiach týkajúcich výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu a na vykonávanie všetkých
právnych úkonov v mene a na účet spoločnosti. Zároveň konštatoval, že žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia prvostupňového
súdu preto v zmysle vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa § 219 OSP
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 267/07-46, zo dňa 18. 03. 2009, ako vecne
správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) postupom
podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení
s § 246c ods. 1 OSP a § 219 OSP vo veci rozhodol bez pojednávania po tom, ako bol termín
vyhlásenia rozsudku oznámený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho
súdu www.supcourt.gov.sk a rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18.03.2009 ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného
administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru postupom podľa § 372p ods. 1 OSP,
že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a s rozsudkom sa stotožnil
v celom rozsahu.
Podľa § 153 zákona č. 25/2006 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní
sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123
ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 134 ods. 2 a § 149.
Konanie o námietkach je upravené v ustanovení § 138-145 zákona č. 25/2006 Z.z.
Podľa § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. námietky podanému musia obsahovať
a) identifikačné údaje navrhovateľa,
b) identifikačné údaje kontrolovaného,
c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú,
d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú,
e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov,
f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo ods. 3,
g) písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6
písm. a/, písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6
písm. b/ alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej
lehote nevybavil,
h) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa,
i) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu.
Podľa § 139ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. úrad zastaví rozhodnutím konanie
o námietkach, ak
a) námietky neboli podané navrhovateľom,
b) boli podané po lehote podľa § 138 ods. 5,
c) neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6,
d) navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej,
e) kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, súťaž návrhov, alebo ak úrad
v tom istom postupe zadávania zákazky alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal
rozhodnutie podľa odseku 2 písm. a/,
f) námietky neboli podané kontrolovanému,
g) v tej istej veci bola podaná námietka proti tej istej skutočnosti uvedenej v § 138 ods. 2
písm. a/ až c/ alebo písm. g/ a námietke sa vyhovelo.
Predmetom odvolacieho konania bolo ustáliť, či námietky podané žalobcom v tomto
prípade obsahovali všetky náležitosti obsiahnuté v ustanovení § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006
Z.z. a či skutočnosť, že námietky boli podpísané len jednou z osôb oprávnených konať za
žalobcu je dôvodom na rozhodnutie úradu o zastavení konania o námietkach podľa § 139
ods. 1 písm. c/ zákona č.25/2006 Z.z., pretože námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa
citovaného ods. 6 § 138.
Spornou bolo posúdenie otázky, či bolo povinnosťou žalobcu predložiť spolu
s námietkami úradu doklad, z ktorého by vyplývala oprávnenosť osôb konať za žalobcu.
Z výroku rozhodnutia žalovaného č. 1082-150-7000/2007 zo dňa 28.09.2007 je
zrejmé, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 25/2006 Z.z., teda z dôvodu, že námietky podané žalobcom neobsahovali všetky náležitosti
§ 138 ods. 6 citovaného zákona.
Z námietok, ktoré podal žalobca proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka
zo dňa 18.09.2007, ktoré boli doručené žalovanému dňa 19.09.2007 vyplýva, že uvedené
námietky podpísal Ing. M. G., člen predstavenstva žalobcu.
Z ustanovenia § 138 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona vyplýva, že námietky musia
obsahovať v tomto prípade identifikačné údaje navrhovateľa.
Námietky podané žalobcom na strane 1 pod písm. a/ obsahujú identifikačné údaje
navrhovateľa tak, že po označení žalobcu menom a sídlom, IČO, IČ DPH je odkaz,
že uvedená právnická osoba je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., v oddelení Sa, vo vložke 2045/b.
V administratívnom spise sa nachádza výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa
25.07.2007, z obsahu ktorého odvolací súd zistil, že žalobca má stanovený spôsob konania
štatutárneho orgánu v mene akciovej spoločnosti tak, že ho zastupujú vždy dvaja členovia
predstavenstva spoločne. Iné údaje týkajúce sa identifikácie navrhovateľa sa v administra-
tívnom spise nenachádzajú.
Z pripojeného administratívneho spisu, ako aj z dokladov predložených žalobcom
do užšej súťaže, Martin, Sučany – barierová strelnica zo dňa 21.08.2007 tak, ako boli
doručené verejnému obstarávateľovi vyplýva, že žalobca v rámci užšej súťaže nepredložil
doklad, z ktorého by vyplývalo iné zastupovanie, ako ktoré vyplýva z obchodného registra,
resp. z údajov, ktoré predkladal žalobca v rámci zápisu do zoznamu podnikateľov, ktorý vedie
úrad pre verejné obstarávanie podľa § 133 zákona č. 25/2006 Z.z.
Keďže v tomto prípade zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že za žalobcu podané
námietky proti vylúčeniu uchádzača podpísal Ing. M. G., jeden z členov predstavenstva
žalobcu oprávnených na zastupovanie žalobcu, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu bez
ďalšieho urobiť záver, že námietky podala neoprávnená osoba. Predovšetkým ten, kto bol pri
prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku
ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka). V tomto
prípade z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že konanie o námietkach bolo
zastavené aj z dôvodu nedoloženia dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za
navrhovateľa. Samotné znenie § 139 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 139 ods. 6 zákona č.
25/2006 Z.z. neobsahuje povinnosť navrhovateľa v konaní o námietkach, aby predložil aj
doklad preukazujúci plnomocenstvo na úkon podania námietok pre osobu oprávnenú konať za
navrhovateľa. Z tohto dôvodu nie je ani podľa názoru senátu odvolacieho súdu pre uvedený
nedostatok konanie o námietkach zastaviť.
Poukazujúc na uvedené senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/267/2007-46 zo dňa 18.03.2009 je vecne
správny a preto ho potvrdil podľa § 219 ods.1 a 2 OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu
spisu senát Najvyššieho súdu zistil, že žalobcovi iné trovy okrem trov právneho zastúpenia
zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 OSP) a trovy právneho zastúpenia účastník v lehote podľa
§ 151 ods.1 veta druhá OSP nevyčíslil, odvolací súd preto o trovách odvolacieho konania
rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznáva (§ 151 ods. 2 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. februára 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňákováň