ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: STAMART REAL, s.r.o., so sídlom Robotnícka 1E, Bystrička, IČO: 36 434 736, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, Bratislava, právne zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/1338/13/RR zo dňa 15. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/71/2013-74 zo dňa 29. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/71/2013-74 zo dňa 29. apríla 2014 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 11/1338/13/RR zo dňa 15. apríla 2013 a prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1793/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 z dôvodu podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 667,38 Eur za náhradu trov právneho zastúpenia a 140,- Eur za trovy súdneho konania do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (Regulačnej rady) žalovaného č. 11/1338/13/RR zo dňa 15.04.2013. Týmto rozhodnutím žalovaný podľa § 45 ods. 1 prvá veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1793/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012, ktorým žalovaný pre žalobcu ako regulovaný subjekt schválil na rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh, vyrobenej zo slnečnejenergie v zariadení výrobcu elektriny FVZ STAMART REAL, s.r.o., s celkovým inštalovaným výkonom 68,4 kW, umiestnenom na streche skladu, súp. č. 10127, parc. č. KN-C 1260/37 v k.ú. Z..
Po vykonaní prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného krajský súd dospel k záveru, že ich vydaním nedošlo k porušeniu zákona.
V rámci súdneho prieskumu krajský súd z obsahu žaloby vymedzil predmet prieskumu zákonnosti na posúdenie základnej otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny, vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov) alebo pred 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ uvedenej vyhlášky.
Krajský súd vyhodnotil, že žalovaný správny orgán neporušil zákon, keď potvrdil rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi pre rok 2012 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh. Pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška“ vychádzal z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie), podľa ktorého „prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy“ a z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, podľa ktorého sa na účely tohto zákona všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
Z citovaných ustanovení zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie krajský súd vyvodil, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy; pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsoby a podmienky jej vykonania. Mal za to, že tá skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej skúšky u žalobcu nebol prijatý u prevádzkovateľa prevádzkový poriadok, ešte neznamená, že si tento spôsob a podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Tento spôsob si určil usmernením pre vykonanie funkčnej skúšky, ktoré sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa. Z usmernenia vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky nebolo potrebné len preskúmať samotné zariadenie z technického hľadiska, ale bolo potrebné preskúmať aj predložené listiny (schválený realizačný projekt stavby, uzavretú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii pri vzniku nového odberného miesta a miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň) a teda súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne, ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. Podľa názoru krajského súdu súčasťou funkčnej skúšky je nielen posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení, ale aj posudzovanie listín predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických výstupov z jednotlivých kontrol (z interných materiálov prevádzkovateľa), aby bolo možné do protokolu, ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok kontroly. Administratívna časť kontroly všetkých získaných dôkazov je taktiež kontrolou technických podmienok v zmysle § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, t.j. je funkčnou skúškou. Ak príslušný pracovník prevádzkovateľa distribučnej sústavy neobjaví chybu v technických podkladoch, v samotných výstupoch z týchto kontrol a ani v dokladoch, ktoré predložil žiadateľ, potrebných na úspešné vykonanie funkčnej skúšky a protokol ako doklad o jej úspešnom vykonaní podpíše, týmto momentom je funkčnáskúška ukončená. Uvedený moment prevádzkovateľ distribučnej sústavy zhmotnil pod bodom 13 protokolu. Až týmto overením správnosti podkladov pre vydanie protokolu je funkčná skúška zavŕšená.
Dátum zavŕšenia funkčnej skúšky bol v predmetnom protokole uvedený 02.07.2012 a podľa názoru krajského súdu tento dátum je dátumom ukončenia funkčnej skúšky. Ide o dátum vydania protokolu o ukončení úspešného vykonania funkčnej skúšky. Doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, t.j. protokol musí byť vydaný do 10 dní od jej vykonania. Nestotožnil sa preto krajský súd s názorom žalobcu, že dátum 02.07.2012 určuje dátum vydania dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, ale posúdil ako správny právny názor prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, že funkčná skúška bola ukončená až dňom 02.07.2012. Správne preto aj podľa názoru krajského súdu pri určovaní ceny energie žalovaný na zariadenie žalobcu aplikoval ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov). Rozhodnutie žalovaného posúdil krajský súd ako zákonné s tým, že bol riadne zistený skutkový stav nevyhnutný pre právne posúdenie veci a vec bola taktiež i správne právne posúdená.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd v odvolacom konaní rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, resp. aby o jeho odvolaní rozhodol spôsobom podľa § 221 OSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Namietal, že krajský súd nesprávne zistil skutkový stav z protokolu o funkčnej skúške v nadväznosti na výklad § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a následne nesprávne aplikoval ustanovenie § 11a vyhlášky ÚRSO, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike.
Zároveň sa nestotožnil s názorom krajského súdu a ani s jeho skutkovou a právnou argumentáciou uvedenou v odôvodnení rozsudku. Žalobca uviedol, že funkčnú skúšku pokladá za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny a teda nebolo správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie protokolu o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 29.06.2012. Opätovne poukázal na znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie s tým, že zákon rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (29.06.2012) a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (02.07.2012). Namietal aj výklad krajského súdu týkajúci sa vyslovenia záveru nad rámec uvedený v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie, že SSE-D je oprávnená v rámci svojej pôsobnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky funkčnej skúšky na svojom webovom sídle a v protokole. Poukázal na to, že zákonodarca umožnil upraviť podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy práve z dôvodu, že tento podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda orgánu štátnej správy. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru žalobcu je časom uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v danom prípade bola funkčná skúška podľa bodu 12 protokolu vykonaná dňa 29.06.2012, patrí žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky ÚRSO, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike doplatok vo výške 194,54 €. Pre posúdenie veci je podľa žalobcu rozhodujúci zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie, a nie protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D zo dňa 02.07.2012. Protokol je len dokladom o úspešnom vykonaní skúšky, pričom skúška bola úspešne vykonaná v dátume podľa bodu 12 protokolu teda dňa 29.06.2012, čomu nasvedčuje aj fakt, že už v tomto čase bolo zariadenie žalobcu pripojené do sústavy SSE-D. Pokiaľ ide o bod 13 protokolu - dátum ukončenia funkčnej skúšky dňa 02.07.2012, toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s vyhláškou ustanovujúcou cenovú reguláciu a to ani v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, čo v rozhodnom období absentovalo, prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom. Samotný žalovaný v priebehu dokazovaniapoukazoval na to, že v protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D je určená časová postupnosť krokov a na predposlednom mieste v bode 12 je uvedená kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonanú projektovým manažérom SSE-D. Táto kontrola a povolenie na pripojenie je zo dňa 29.06.2012 a pre posúdenie veci nie je rozhodujúce administratívne schválenie riaditeľom sekcie AM, pretože v konečnom dôsledku ide už len o formálnu záležitosť, teda o vydanie dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.
Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Trval na závere, že proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške zodpovednou osobou prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú bezchybné. Poukázal aj na to, že z dôvodu jednoznačnosti a zachovania istoty v právnych vzťahoch si vyžiadal stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., v ktorom sa uvádza, že čas kedy bola funkčná skúška technicky, ako aj administratívne ukončená uvádza bod 13 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny; bod 13 uvedeného protokolu jasne definuje dátum ukončenia funkčnej skúšky; toto stanovisko spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. nikdy nespochybnila a trvá na ňom od samého začiatku. Podľa názoru žalovaného žalobca v predmetnej veci nesprávne aplikuje jazykový výklad ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorým výkladom rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (v danej veci ide o dátum 29.06.2012) a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (02.07.2012). Zopakoval, že vo svojom rozhodnutí zastáva názor, podľa ktorého jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške určená osoba spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojím podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento záverečný podpis zodpovednej osoby nie je možné považovať len za formálnu kontrolu vykonania funkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť, ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že postupom žalovaného boli porušené zásady správneho konania a princípy garantované Ústavou Slovenskej republiky, kde v rámci výkladu zákona správnym orgánom (žalovaným) bola súkromnému subjektu - prevádzkovateľovi distribučnej siete - zverená právomoc rozhodovať o právach (určovať dátum uvedenia zariadenia do prevádzky) a v nadväznosti na to určovať ceny vzhľadom na zmenu právnej úpravy stanovujúcej cenovú reguláciu v oblasti elektroenergetiky. Žalovaný uviedol, že právny rámec pre vykonávanie funkčných skúšok súkromným subjektom - prevádzkovateľom distribučnej siete - je v zmysle platnej právnej úpravy daný, preto nie je možné v tejto súvislosti hovoriť o porušovaní zásad a princípov platných v Slovenskej republike.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) v predmetnej veci rozsudkom sp. zn. 3Sžf/58/2014 zo dňa 2. decembra 2014 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/71/2013-74 zo dňa 29. apríla 2014 a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu (čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. II. ÚS 275/2015-48 zo dňa 16. decembra 2015 konštatoval porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Sžf 58/2014, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/58/2014 zo dňa 2. decembra 2014. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) zrušil uvedený rozsudok najvyššieho súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.
V dôvodoch nálezu ústavný súd za podstatný moment vo vzťahu k spornej otázke určenia dátumuukončenia funkčnej skúšky označil skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v čase vykonávania funkčnej skúšky v rozpore s ustanovením § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. nemal vo svojom prevádzkovom poriadku zakotvený spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky.
Pri hľadaní ústavne konformného výkladu spornej právnej otázky ústavný súd v podstate vychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu v obdobnej veci, vyjadreným v jeho rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/5/2014 zo dňa 1. apríla 2014, ako i v neskorších rozhodnutiach senátu najvyššieho súdu „4S“ v obdobných veciach, podľa ktorého treba ustanovenie § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. považovať za ustanovenie zmocňujúceho charakteru. V tejto súvislosti ústavný súd v predmetnom náleze ďalej dôvodil, že hoci nejde o zmocňujúce ustanovenie v pravom (legislatívnom) zmysle slova, keďže prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je orgánom verejnej správy, a preto nie je oprávnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, má toto ustanovenie vzhľadom na jeho znenie prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho prevádzkového poriadku.
Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).
Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a súc viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 275/2015-48 zo dňa 16. decembra 2015 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu rozhodovať v obdobných veciach rovnako, ktorá úzko súvisí s princípom právnej istoty.
Senát najvyššieho súdu so zámerom zamedziť vytvoreniu stavu právnej neistoty a v záujme zjednotenia rozhodovania najvyššieho súdu vo veciach s rovnakou právnou otázkou a s rovnakým skutkovým základom, v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 OSP a v intenciách vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/5/2014 zo dňa 1. apríla 2014, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:
„Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“), časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
Podľa § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky napripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Podľa § 250d ods. 1 OSP žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
V preskúmavanej veci je potrebné vyhodnotiť, či určenie časového momentu pre uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, do prevádzky (ďalej len „uvedenie do prevádzky“) krajským súdom bolo vecne správne, t.j. či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky je relevantný dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške v kolónke 5, 6, 10, 12, teda dátum 28.06.2012 alebo dátum v kolónke 13 dňa 02.07.2013, v ktorej je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D. Od tohto časového určenia závisí určenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu za rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltaická elektráreň XXXX kWp s celkovým inštalovaným výkonom 8,4 kW umiestnenej na streche rodinného domu žalobcu súp. č. XXXXX na KNC parc. XXX k. ú. XXXXX.
V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona 309/2009 Z.z. zákonodarca upravil, spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky odkazom na prevádzkový poriadok, ktorý určí prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkový poriadok“).
Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že pokiaľ ide o bod 13 protokolu, dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu 02.07.2012) toto ustanovenie podľa krajského súdu nemôže byť v rozpore so zákonom č. 225/2011 Z.z. a aj v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom.
V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. zákonodarca jednoznačne splnomocnil, aby spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky podrobne upravil prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. je zmocňovacím ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky budú podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že prevádzkový poriadok nie je súčasťou administratívneho spisu.
Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, originály o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný spis, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a úplnosti spisu. Ak žalovaný napriek výzve nepredloží spis, je namieste rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť.
Odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného správneho spisu, keď jeho súčasťou nebolo prvostupňové administratívne rozhodnutie zo dňa 12.02.2013 ako aj prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete obchodnej spoločnosti SSE-D, a.s., ktorá vyhotovovala protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D. Vyhodnotením obsahu prevádzkového poriadku, jeho ustanoveniami upravujúcimi spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, sa krajský súd ani žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal. Naviac, keď v konaní pred krajským súdom súčasťou administratívneho spisu ani prevádzkový poriadok nebol.
Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol i prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, následne musí vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Odvolací súd poukazuje na absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí pretože žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia obsah ustanovení prevádzkového poriadku upravujúci spôsob vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na právnu úpravu § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. nevyhodnocoval a preto podľa názoru senátu odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie krajského súdu nie je dostatočne odôvodnené. Prvostupňový súd, podľa odvolacieho súdu jasne sformuloval svoj právny názor aj svoje východiská, s ktorými sa však odvolací súd nestotožňuje a má za to, že bez oboznámenia sa s obsahom prevádzkového poriadku a vyhodnotením v ňom uvedených podmienok upravujúcich spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, predčasné.
Keďže odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného administratívneho spisu, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zruší podľa § 250j ods. 3 prvá veta OSP a § 250j ods. 2 písm. d/ OSP pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu absencie úplného administratívneho spisu ako i pre nedostatok dôvodov rozhodnutia. (podľa § 250j ods. 3 prvá veta OSP a § 250j ods. 2 písm. d/ OSP).
Odvolací súd vzhľadom na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 275/2015-48 zo dňa 16. decembra 2015 rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil pri aplikácii ust. § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP.
Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov súdneho konania v oboch stupňoch.
Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov konania v celkovej výške 972,98 Eur (č. l. 95) za zaplatené súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov súdneho konania (zaplatené súdne poplatky po 70,- Eur za podanie žaloby a podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu, § 137 OSP) a z náhrady právneho zastúpenia, ktoré tvorí odmena advokáta a náhrada hotových výdavkov ( režijný paušál) vrátane 20 % DPH podľa § 1 ods. 3 (stanovenie výpočtového základu ), § 11 ods. 4, § 14, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za dva úkony právnej služby v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby v júni 2013) á 130,16 Eur + 2x režijný paušál á 7,81 Eur, za dva úkony právnej služby v roku 2014 (účasť na pojednávaní a podanie odvolania, apríl a máj 2014) á 134,- Eur; z toho za podané odvolanie si žalobca uplatnil sumu 130,16 Eur, + 2x režijný paušál á 8,04 Eur a 111,20 Eur 20 % DPH.Spolu to činí 807,38 Eur, z toho 667,38 Eur tvorí náhrada trov právneho zastúpenia vrátane 20 % DPH a 140,- Eur trovy súdneho konania.
Najvyšší súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a režijný paušál uplatnený žalobcom za vypracovanie návrhu na prerušenie konania v októbri 2013 vrátane 20 % DPH, pretože z obsahu súdneho spisu uplatnenie takéhoto návrhu nevyplýva a podaný nebol.
Senát rozhodol pomerom hlasov v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.