Najvyšší súd
3 Sžf 78/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členov senátu, JUDr. Anny Elexovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci
žalobcu K. S. R., v.o.s., so sídlom T., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. V. K., advokátom,
Advokátska kancelária E. – K. & P., s.r.o. so sídlom N., proti žalovanému Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská č. 32, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P/1167/05/2004 zo dňa 14.08.2006,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 395/2006-28 zo dňa
17.06.2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S 395/2006-28 zo dňa 17. júna 2008 m e n í tak, že napadnuté rozhodnutie
Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
č. P/1167/05/2004 zo dňa 14. augusta 2006 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu SOI
so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. P/1167/05/2004 zo dňa 01. februára 2005 v časti
výroku o výške sankcie z m e ň u j e tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 2000 €,
ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalovaného,
vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol
žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutie žalovaného č. P/1167/05/2004 zo dňa 14.08.2006,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu SOI
so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. P/1167/05/2004 zo dňa 01.02.2005, ktorým bola podľa
§ 24 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa žalobcovi uložená pokuta vo výške
16 596,96 € (500 000,-- Sk) za porušenie ust. § 5 zák. č. 634/1992 Zb.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom odvolanie. Namietal,
že obe žalobou napadnuté správne rozhodnutia neobsahujú dostatočné a preskúmateľné
určenie výšky pokuty z tých hľadísk, ktoré sú priamo stanovené ustanovením § 24 ods. 6
zák. č. 634/1992 Zb., t.j. z hľadísk charakteru protiprávneho konania, závažnosti veci,
spôsobu porušenia povinnosti, dĺžky trvania porušenia povinnosti, následkov porušenia
povinnosti a miery zavinenia. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty v svojich rozhodnutiach
celkom zjavne nevychádza z konkrétnych (individuálnych) okolností jednotlivých prípadov
stanovených v § 24 ods. 6 zák. č. 634/1992 Zb. Naopak žalovaný určuje výšku sankcie
len na základe jediného kvalifikačného kritéria, ktorým je opakovanie resp. neopakovanie
porušenia povinnosti. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s prihliadnutím na skutočnosť,
že inšpektori SOI v inšpekčnom zázname z prvej kontroly vykonanej na prevádzke účastníka
konania dňa 15.12.2004 uložili záväzný pokyn spoločnosti K. SR v.o.s. zabezpečiť trvalú
prítomnosť predavača pyrotechnických výrobkov na oddelení, ktorý však nebol dodržaný,
keďže pri následnej kontrole vykonanej dňa 21.12.2004 taktiež pri predaji predmetných
výrobkov nebol prítomný predavač, ktorý by spotrebiteľa pri ich odpredaji upozornil na
dodržiavanie návodu na používanie, prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo
výške 16 596,96 € (500 000,- Sk).
Po zohľadnení kritérií, vyplývajúcich z § 24 ods. 6 zák. č. 634/1992 Zb.
s prihliadnutím na rizikovosť komodity (pyrotechnických predmetov II. triedy) žalovaný
považuje uloženie pokuty vo výške 16 596,96 € (500 000,-- Sk) za primerané. Prvostupňový
správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil charakter a závažnosť zisteného
nedostatku, ako aj jeho následky, spočívajúce v reálnom nebezpečenstve ohrozenia života,
zdravia a majetku spotrebiteľov predajom pyrotechnických predmetov, u ktorých nie je
zabezpečené dostatočné informovanie spotrebiteľov o spôsobe ich bezpečného používania.
Bolo prihliadnuté aj na charakter výrobkov ako výrobkov, ktoré svojimi vlastnosťami
predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu.
Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že ponechaním pyrotechnických predmetov
bez dozoru zodpovednej osoby a neinformovaním spotrebiteľa o nutnosti dodržiavania návodu na používanie pri pyrotechnických predmetoch zvyšuje riziko ohrozenia nielen osoby,
ktorá má možnosť manipulácie s voľne uloženými pyrotechnickými výrobkami,
ale aj ohrozenie ďalších osôb nachádzajúcich sa v prevádzkarni žalobcu. V danom prípade
sa jednalo o predaj pyrotechnických výrobkov v období ich najväčšieho nákupu
a tým aj najväčšieho ohrozenia spotrebiteľa z dôvodu možnej nesprávnej manipulácie
bez upozornenia predávajúceho na dodržiavanie návodu na používanie. Prítomnosť
dozorujúcej osoby pri pyrotechnických výrobkoch je nevyhnutná na zaistenie vylúčenia
akejkoľvek manipulácie s pyrotechnickými výrobkami pred ich oprávneným odberom
kupujúcim.
Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi
nepriznal právo na náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil.
Z predloženého administratívneho spisu odvolací súd zistil, že pracovníci SOI
so sídlom v Žiline vykonali v prevádzkovej jednotke OD K. SR v.o.s. – D. dňa 15.12.2004
kontrolu zameranú na statočnosť predaja. Predmetom kontrolného nákupu boli pyrotechnické
predmety II. triedy.
Pri vykonaní kontrolného nákupu pyrotechnických výrobkov v oddelení predaja týchto
výrobkov, nebol prítomný zodpovedný predavač, ktorý by upozornil kupujúceho
na dodržiavanie návodu na používanie a na požiadanie podal vysvetlenie. Na prevádzkarni
bola určená predavačka zodpovedná za predaj pyrotechnických výrobkov, avšak nebola
prítomná v oddelení predaja týchto výrobkov.
V čase kontroly boli pyrotechnické výrobky skladované na zásobách v chodbe
na palete pri vchode dodávky tovaru, neboli oddelené od horľavých látok ako darčekové
papierové tašky, papierové obrúsky, plastové hračky, čo žalovaný hodnotil ako rozpor
s vyhláškou SBÚ č. 536/91 Zb. o pyrotechnických výrobkoch.
V priestore predajne v čase kontroly boli v ponuke spotrebiteľovi pyrotechnické
výrobky v množstve 458,80 kg, čo žalovaný hodnotil ako rozpor s vyhláškou SBÚ
č. 536/1991 Zb. Uvedené pyrotechnické výrobky neboli označené množstvom pyrotechnickej
zložke na spotrebiteľskom balení.
V rámci opatrení prijatých na základe kontroly pracovníci žalovaného uložili záväzný
pokyn, zabezpečiť trvalú prítomnosť predavača pyrotechnických výrobkov na oddelení,
správnosť skladovania týchto výrobkov – dodržiavanie množstva.
Pri opakovanej kontrole v tej istej prevádzkarni dňa 21.12.2004 bolo pracovníkmi
kontroly znovu zistené, že pri vykonaní kontrolného nákupu pyrotechnických výrobkov v oddelení predaja týchto výrobkov, nebol prítomný zodpovedný predavač, ktorý má
upozorniť spotrebiteľa na dodržiavanie návodu na používanie a na požiadanie podať
vysvetlenie k používaniu. Na prevádzkarni bola určená predavačka na predaj pyrotechnických
výrobkov, avšak v čase vykonávania kontrolného nákupu nebola prítomná.
Toto konanie posúdil prvostupňový správny orgán ako porušenie § 5 zák. č. 634/1992 Zb.
a uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. pokutu vo výške 16 596,96 €
(500 000,-- Sk). Pri určovaní výšky pokuty zohľadnil správny orgán charakter a závažnosť
zisteného nedostatku, ako aj jeho následky, spočívajúce v reálnom nebezpečenstve ohrozenia
života, zdravia a majetku spotrebiteľov predajom pyrotechnických predmetov, u ktorých nie
je zabezpečené dostatočné informovanie spotrebiteľov o spôsobe ich bezpečného používania.
Žalovaný správny orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu na základe odvolania žalobcu
potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu a Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 2S 208/05-39 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 3 O.s.p.
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho
nezrozumiteľnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný opätovne vo veci rozhodol
rozhodnutím č. P/1167/05/2004 zo dňa 14.08.2006.
Pokiaľ ide o ust. § 8 vyhlášky SBÚ č. 536/1991 Zb. je zrejmé, že jeho zmyslom bolo
zabezpečiť, aby predmety ktoré si vyžadujú zvláštne zaobchádzanie a takým pyrotechnické
výrobky nepochybne sú, boli predávané pod odborným dohľadom, ktorý za súčasných
podmienok vývoja vedy a techniky vie zabezpečiť jedine kontrola pracovníkmi – predavačmi,
ktorí prešli špeciálnym školením. Len takýto pracovník, ak je osobne prítomný, vie náležite
poučiť a upozorniť spotrebiteľa tak, ako to vyžaduje vyhláška pri predaji pyrotechnických
výrobkov II. triedy a predmetov T1. Iba týmto spôsobom mohol predávajúci zabezpečiť
splnenie všeobecnej povinnosti týkajúcej sa bezpečnosti predaja výrobkov, ktorá pre neho
vyplývala z ust. § 5 zák. č. 634/1992 Zb. a v tomto kontexte aj z ust. § 9 ods. 3 vyhlášky SBÚ
č. 536/1991 Zb.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uloženie sankcie bolo
dôvodné, keďže § 8 ods. 3 vyhlášky SBÚ č. 536/1991 Zb. sa vzťahoval aj na samoobslužný
predaj.
Ostatne ako vyplýva z inšpekčného záznamu, na túto povinnosť bol žalobca
pri kontrole dňa 15.12.2004 náležite upozornený a zaviazal sa vykonať potrebné opatrenia.
Napriek tomu na základe záznamu z kontroly dňa 21.12.2004 je zrejmé, že tieto nevykonal.
Pokiaľ ide o námietku nezdôvodnenia výšky uloženej sankcie odvolací súd v zmysle
svojej ustálenej judikatúry zisťoval, či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia
a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom
(rozhodnutie R č. 52/2003) a dospel k záveru, že správny orgán sa zaoberal dôvodmi jej uloženia, rozsahom následkov ktoré môže zanedbanie bezpečnostných predpisov spôsobiť
t.j. aj spoločenskou nebezpečnosťou takéhoto konania.
Pri jej ukladaní zohľadnil sortiment ponúkaných výrobkov, počet spotrebiteľov
ako aj skutočnosť, že nezabezpečením trvalej prítomnosti zodpovednej, školenej osoby,
ktorá bude spotrebiteľov upozorňovať na dodržiavanie návodu na použitie, je možná aj
neoprávnená manipulácia s pyrotechnickými výrobkami zo strany spotrebiteľa priamo
v kontrolovanej prevádzkovej jednotke.
Avšak pokiaľ žalovaný uložil pokutu vo výške 16 596,96 € (500 000,-- Sk), odvolací
súd s poukazom na ust. § 250i ods. 2 O.s.p. zvážil výšku uloženej pokuty v súvislosti
so zisteniami vyplývajúcimi z inšpekčných záznamov o kontrole zo dňa 15.12.2004 a zo dňa
21.12.2004 z ktorých vyplýva, že v čase vykonávania kontrolného nákupu v oddelení predaja
pyrotechniky nebol prítomný zodpovedný predavač, ktorý má upozorniť spotrebiteľa
na dodržiavanie návodu na používanie a na požiadanie podať vysvetlenie k používaniu,
pričom na prevádzke sa nachádzala predavačka, ktorá mala potvrdenie o odbornej
spôsobilosti.
Z uvedeného vyplýva, že konštatovanie porušenia predpisov o predaji
pyrotechnických výrobkov sa viaže na konkrétny kontrolný nákup, tak ako je to zapísané
v zázname z kontroly a nie na nesprávny spôsob predaja vo všeobecnosti, nakoľko podklady
na takýto záver sa v zázname z kontroly nenachádzajú.
Uloženie vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje
rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú
uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu
jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným pre
uloženie pokuty vo výške 16 596,96 € (500 000,-- Sk).
Na druhej strane ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny.
Najmä ten druhý stráca na účinnosti uplynutím neprimeranej lehoty od vzniku porušenia
k samotnému uloženiu sankcie.
Na základe vyššie uvedeného a berúc do úvahy skutočnosť, že kontrola dodržiavania
predpisov, ktoré sú prijaté za účelom eliminácie rizika poškodenia majetku a zdravia
spotrebiteľov je opodstatnená, tak isto ako aj prísne sankcie v prípade ich porušenia, odvolací
súd dospel k záveru, že pokuta vo výške 2000 € je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
primeraná tak z hľadiska represívneho ako aj preventívneho.
Odvolací súd preto uplatnil pri rozhodovaní zásadu plnej jurisdikcie a napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.
s poukazom na § 250i ods. 2 O.s.p.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1,2 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca síce mal čiastočný úspech vo veci, ale len pokiaľ ide o výšku
pokuty a nie pokiaľ ide o oprávnenosť samotnej sankcie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 08. októbra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková