3Sžf/76/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: T. W., M. M., právne zastúpený JUDr. Ivetou Lenčéšovou, Farská 28, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/2680-13426/2011/990013-r zo dňa 30. marca 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/63/2011-94 zo dňa 26. júla 2012, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/63/2011-94 zo dňa 26. júla 2012 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/2680- 13426/2011/990013-r zo dňa 30.03.2011, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra II č. 827/230/65841/10/SAT zo dňa 13.10.2010. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 5.828,58 € za porušenie § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) z dôvodu, že žalobca si v daňovom priznaní priznal daň 0,-Sk, správcom dane bola po opakovanej daňovej kontrole zistená daň vo výške 175.592,-Sk (5.828,58 €).

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval a také, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávkydeklarovaného tovaru a služieb, ktoré mu mali podľa predložených dodacích listov a faktúr dodať spoločnosti STAPRO, spol. s r.o., Nitra a STEP TRADE, s.r.o., Veľký Meder. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru a služieb žalobcovi zo strany týchto spoločností, teda reálne dodanie plnenia, nebolo možné ani výdavky vynaložené podľa výdavkových a príjmových pokladničných dokladov uznať ako daňové výdavky s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. V prípade, že nie je preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ v daňových dokladoch reálne tovar alebo službu dodala, potom nejde o výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Žalobcovi bola dorubená daň z príjmov fyzickej osoby z dôvodu, že sám nepreukázal, že služby mohli byť poskytnuté v rozsahu v akom boli fakturované, aj keď bol na preukázanie týchto skutočností správcom dane vyzvaný.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania uviedol, že v čase, keď uskutočňoval obchody so spoločnosťami STAPRO, spol. s r.o., a STEP TRADE, s.r.o., tieto obchodné spoločnosti existovali, boli zapísané v obchodnom registri, podnikali na základe udeleného živnostenského oprávnenia, a preto nemal o ich obchodnej činnosti žiadne pochybnosti. Taktiež účtovné doklady, ktoré boli predmetnými spoločnosťami riadne vystavené spĺňali náležitosti, ktoré vyžadujú predpisy o účtovníctve, boli opatrené pečiatkou konkrétnej spoločnosti a podpísané. Po formálnej stránke teda nemal dôvod, prečo by faktúry od obchodných partnerov neakceptoval a nemal dôvod nezaradiť ich do výdavkov vo svojom účtovníctve. Pokiaľ za spoločnosť STAPRO, spol. s r.o., vystupovala osoba, ktorá sa predstavila ako konateľ U. A. a v skutočnosti nebola touto osobou, stal sa žalobca obeťou podvodu. Nie je to však dôvod, aby za trestný čin inej osoby niesol zodpovednosť vo forme sankcií voči daňovému úradu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre neho je, či sa montážne práce uvedené na faktúrach STAPRO, spol. s r.o., uskutočnili alebo nie a túto skutočnosť bol podľa jeho názoru povinný zisťovať správny orgán prvého stupňa. Ten sa však uspokojil s tvrdením U. A., že podpis na faktúrach nie je jeho, že montážne práce nevykonal, doklady nevystavil, finančnú hotovosť od žalobcu neprevzal a žalobcu nepozná. Napriek tomu sa však montážne práce v zmysle faktúr subdodávkou reálne uskutočnili a ich výsledok bolo možné overiť miestnou ohliadkou alebo dopytom u konečného objednávateľa. Trvá na tom, že boli zrealizované stavebné práce na Meštiackom dome v Banskej Štiavnici, vnútorné stavebné práce na SOU Bolečkova a rozsiahle práce v Čremošnom, kde sa postavili nové kúpeľne. Na predmetných prácach súbežne pracovalo niekoľko pracovníkov, ktorých poskytla subdodávateľská spoločnosť STAPRO, spol. s r.o.,. Na niektorých stavbách sa priebežne uskutočnili kontroly zo stavebných úradov, takže existujú doklady o tom, že k vykonaniu fakturovaných prác skutočne došlo. Na tieto skutočnosti apeloval a mal ich preskúmať už prvostupňový správny orgán resp. žalovaný, ktorý to však nepokladal za potrebné a tak nedostatočne zistil skutkový stav. Čo sa týka spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., tu sa žalovaný uspokojil iba s tvrdením konateľa Vladimíra Karlíka, že neuskutočňoval žiadne obchodné transakcie, že k podpisu mu boli predkladané faktúry, daňové priznania, účtovné doklady, pričom reálne transakcie uskutočňované neboli. Napriek tomu však Vladimír Karlík predložil žalobcovi čestné prehlásenie zo dňa 19.06.2008, ktorého obsah bol v rozpore s jeho tvrdeniami pred správcom dane, pričom v čestnom vyhlásení uviedol, že práce a tovar pre žalobcu vykonal a dodal, finančnú hotovosť prevzal a faktúry priznal a zaevidoval v účtovníctve firmy. Napriek rozporuplným tvrdeniam pána Karlíka prvostupňový správny orgán prihliadol iba na jeho výpoveď uskutočnenú pred správcom dane, ktorú si osvojil aj žalovaný. Taktiež sa nezaoberal preverením skutočností, či reálne došlo k dodaniu tovaru a služieb, teda k samotnému zdaniteľnému plneniu. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov sa dôsledne riadili procesnými zásadami, s čím žalobca nesúhlasí.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým už bolo zaslané podrobné vyjadrenie, ktorého sa v plnom rozsahu pridržiava a súhlasí s vysloveným právnym záverom v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/63/2011-94 zo dňa 26.07.2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, hlasovaním členov senátu v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2011) rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 10.08.2009 bola na základe Oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly dane z príjmu č. 827/320/42660/08/Hus zo dňa 13.07.2009 podľa § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. za zdaňovacie obdobie rok 2005 začatá opakovaná daňová kontrola. Žalobca si do výdavkov v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. uplatnil faktúru č. 7/2005 zo dňa 07.01.2005 na sumu 37.021,-Sk za vykonanie prác spoločnosťou STAPRO, spol. s r.o., faktúru č. 11/2005 zo dňa 31.01.2005 na sumu 89.250,-Sk za vykonanie prác spoločnosťou STAPRO, spol. s r.o., faktúru č. 54/2005 zo dňa 29.12.2005 na sumu 683.987,-Sk za vykonanie prác spoločnosťou STAPRO, spol. s r.o., faktúru č. 3/2005 zo dňa 11.01.2005 na sumu 39.699,10 Sk za vykonanie prác spoločnosťou STEP TRADE, s.r.o., faktúru č. 28/2005 zo dňa 26.12.2005 na sumu 190.027,50 Sk za vykonanie prác spoločnosťou STEP TRADE, s.r.o., a faktúru č. 29/2005 zo dňa 30.12.2005 na sumu 58.252,-Sk za nákup kotla Exclusive Green 35 CSI a riadiacej jednotky RC 05 od spoločnosti STEP TRADE, s.r.o.,.

Zo zápisnice o vypočutí svedka, spísanej správcom dane č. 827/320/48850/2010/Hus zo dňa 14.07.2010 vyplýva, že ako svedok vypovedal konateľ spoločnosti STAPRO, spol. s r.o., U. A.. Menovaný uviedol, že predmetné faktúry nevystavil, a v čase, keď bol konateľom spoločnosti ani nikoho nepoveril vystavovaním dokladov. Uviedol, že podpis na predmetných faktúrach nie je jeho, asi ho niekto napodobnil a predložené doklady nikdy nevidel. Montážne práce uvedené na faktúrach nevykonal ani prostredníctvom zamestnancov, ani prostredníctvom dodávateľov a finančnú hotovosť ako úhradu faktúr neprevzal.

Dňa 12.03.2008 bola so žalobcom spísaná zápisnica č. 827/320/12505/08/Hra o ústnom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil i svedok U. A.. Žalobca uviedol, že ohľadom zákaziek rokoval s inou osobou, nie s konateľom spoločnosti U. A.. Hotovosť ako úhradu sporných faktúr odovzdal neznámej osobe, ktorá sa za konateľa spoločnosti STAPRO, spol. s r.o., vydávala, avšak túto osobu nevedel identifikovať. Rovnako dňa 12.03.2008 bol vypočutý aj U. A., ktorý uviedol tie isté skutočnosti ako pri svedeckej výpovedi dňa 14.07.2010 v priebehu opakovanej daňovej kontroly a okrem iného tiež, že predmetné faktúry mohol podpísať D. L., ktorý má pravdepodobne aj doklady spoločnosti, keďže si spoločnosť chcel prepísať na seba.

Zo zápisnice č. 827/320/28617/2010/Hus zo dňa 25.05.2010 o vypočutí svedka D. L. vyplýva, že D. L. mal byť v spoločnosti STAPRO, spol. s r.o., zamestnaný dva mesiace, zháňal prácu - stavebnú činnosť, ale žiadna práca sa nevyskytla. Od konateľa spoločnosti U. A. mal splnomocnenie na rokovanie s pracovníkmi HILTI ohľadom požičovne náradia. Tiež mohol v mene spoločnosti uzatvárať objednávky stavebných prác, ale žiadna sa mu získať nepodarila. Na vystavovanie faktúr a preberanie hotovosti splnomocnenie nemal. Uviedol tiež, že predmetné faktúry nevystavil, podpisy nie sú jeho, nemal ani pečiatku spoločnosti a žiadnu hotovosť neprevzal. V čase, keď bol v spoločnosti zamestnaný neboli stavebné práce vykonané. Na záver uviedol, že s konateľom spoločnosti sa nerozprával o tom, že by chcel prevziať spoločnosť STAPRO, spol. s r.o., ako konateľ a spoločník.

Žalobca napriek výzve správcu dane nijakým spôsobom nepreukázal skutočné vykonanie prácspoločnosťou STAPRO, spol. s r.o.,. Uviedol len, že v prípade prác uvedených na faktúrach č. 7/2005 zo dňa 07.01.2005 a č. 54/2005 zo dňa 31.01.2005 stavebný denník nebol zo zákona potrebný, na stavebné práce sa vzťahuje montážny denník, stavebné práce si prekontroloval sám a zoznam pracovníkov je potrebné si vyžiadať od spoločnosti, ktorá práce vykonala. Čo sa týka faktúr spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., č. 3/2005, 28/2005, a 29/2005 a preukázania skutočného vykonania prác, žalobca na výzvy správcu dane nereagoval, nepredložil mu požadované doklady, čím nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a teda nepreukázal skutočné vykonanie prác uvedených na faktúrach č. 3/2005, 28/2005 spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., a dodanie tovaru uvedeného na faktúre č. 29/2005.

Dňa 19.06.2008 žalobca predložil čestné vyhlásenie Vladimíra Karlíka, konateľa spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., kde uviedol, že on vystavil predmetné faktúry, ako aj prevzal peňažnú hotovosť za tieto faktúry, ktoré sú riadne priznané a zaevidované v účtovníctve spoločnosti. Vladimír Karlík, konateľ spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., vo svojej výpovedi však nepotvrdil vykonanie prác ani dodanie tovaru pre žalobcu a uviedol, že žiadne faktúry pre žalobcu nevystavil a finančnú hotovosť neprevzal.

V spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005 a z Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyplynulo, že spoločnosť STEP TRADE, s.r.o., nevykonávala žiadne stavebné a montážne práce, žiadny tovar ani služby nedodávala, konateľ spoločnosti len podpisoval daňové doklady a faktúry, pričom išlo o fiktívne obchodné transakcie.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.).

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Základ dane sa zistí podľa § 17 až 29 (§ 14 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.).

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23) b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) obstarávacia cena cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo družstves výnimkou uvedenou v § 19 ods. 2 písm. f) a g) a s výnimkou kladného rozdielu medzi obstarávacou cenou cenného papiera a hodnotou zúčtovanou pri splatnosti cenného papiera, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).

Žalobca mal preukázať reálne uskutočnenie deklarovaných stavebných prác spoločnosťami STAPRO, spol. s r.o., a STEP TRADE, s.r.o., avšak v priebehu riadnej, ako aj opakovanej daňovej kontroly preukazoval uskutočnenie stavebných prác a dodanie tovaru uvedenými spoločnosťami v podstate len na základe faktúr a nevedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne uskutočnenie stavebných prác spoločnosťami STAPRO, spol. s r.o., a STEP TRADE, s.r.o., a dodanie tovaru spoločnosťou STEP TRADE, s.r.o.,. Správca dane vypočul konateľov oboch spoločností a vykonal rozsiahle šetrenie vo veci.

Žalobca neuniesol v administratívnom a ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovýmsubjektom. Na to, aby mohli byť výdavky považované za daňové výdavky nepostačuje len formálne deklarovať určité skutočnosti, ale musia byť založené na materiálnom podklade. Aj keď doklady obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vykonávajú finančné orgány samostatne. Daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne, a to predovšetkým, splniť svoju dôkaznú povinnosť. V daňovom konaní (v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu), platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Z kontrolných zistení vyplynulo, že žalobcom deklarované skutočnosti sa reálne neuskutočnili. Správne orgány nespochybňovali samotné vykonanie stavebných prác a dodanie tovaru, avšak v priebehu administratívneho konania nebolo preukázané, že predmetné stavebné práce a tovar dodali práve spoločnosti STAPRO, spol. s r.o., a STEP TRADE, s.r.o., ktoré sú uvedené na faktúrach predložených žalobcom.

Ak si žalobca ako daňový subjekt uplatní do výdavkov vynaložených v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. určité doklady (faktúry), musí byť schopný preukázať, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom podklade tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, alebo na predložených faktúrach a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Žalobca túto skutočnosť nevedel preukázať a dodávateľské spoločnosti (podľa predložených faktúr) potvrdili, že žiadne stavebné práce pre žalobcu nevykonali a tiež žiadny tovar nedodali. Žalobca síce doložil čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., avšak ten vo výpovedi pred správcom dane skutočnosti tvrdené v čestnom vyhlásení nepotvrdil. Práve naopak, ako vyplýva z jeho výpovede zo dňa 15.07.2008, zápisnica o ústnom pojednávaní č. I/181/10473-58012/2008/Mihľ, doklady spoločnosti STEP TRADE, s.r.o., len podpisoval, opečiatkoval a odovzdával osobám, ktoré ho využívali ako tzv. bieleho koňa. V sídle spoločnosti nikdy nebol a ako konateľ nevyvíjal žiadnu legálnu obchodnú činnosť. Obchodná činnosť spoločnosti bola vykazovaná iba účtovne a všetky vystavené účtovné a daňové doklady sú fiktívne z dôvodu, že obchodné transakcie sa nikdy neuskutočnili.

Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a postup správnych orgánov oboch stupňov vyhodnotil v súlade so zákonom. Výdavky, ktoré si žalobca uplatnil nie sú daňové výdavky v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. napriek tomu, že žalobca o nich účtoval, avšak ich vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným, ktorých úlohou pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovníkom, ale aj zo zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad bol podľa názoru senátu odvolacieho súdu dostatočne preukázaný a v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať stanovisko.

Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný prihodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.