UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MAROŠ spol. s r.o., IČO: 36 304 280, Kasárenská 1708, Trenčín, právne zastúpený JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, Šrobárova 186/9, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica (adresa na doručovanie: Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie daňového konania Trenčín, K Dolnej stanici 22, Trenčín), v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 1100306/1/194634/2013 zo dňa 22. apríla 2013 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 9300302/1/617692/2012 zo dňa 26. marca 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/102/2013-47 zo dňa 22. mája 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/102/2013-47 zo dňa 22. mája 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/102/2013 podľa § 250d ods. 3, § 104 ods. 1 v nadväznosti na § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. 9300302/1/617692/2012 zo dňa 26.03.2012 nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí odvolacej lehoty, teda žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorý sa preň pripúšťa a žaloba teda smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Vo vzťahu k súdnemu prieskumu oznámenia žalovaného č. 1100306/1/194634/2013 zo dňa 22.04.2013 prvostupňový súd uviedol, že to nie je rozhodnutie správneho orgánu a nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Táto písomnosť nemá za následok vznik, zmenu, alebo zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Uznesenie krajského súdu napadol žalobca odvolaním, v ktorom navrhol, aby ho odvolací súd zmenil a návrhu vyhovel alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. Zároveň si na náhradu uplatnil trovy konania. Uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä v časti zaujatia právneho stanoviska ku skutočnosti, či oznámenie žalovaného č. 1100306/1/194634/2013 zo dňa 22.04.2013 podlieha súdnemu prieskumu. Zotrval na tvrdení, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, a preto je príslušný súd oprávnený ho preskúmať. Napadnuté rozhodnutie sa priamo dotýka práv a povinností žalobcu, zakladá povinnosť žalobcu, a teda aj na základe tejto skutočnosti je daná právomoc súdu napadnuté oznámenie preskúmať. Uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje dôvodmi uvedenými v žalobe, ktorej sa pridržiava. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. V dôvodoch uviedol, že napadnutým oznámením č. 1100306/1/194634/2013 zo dňa 22.04.2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že na podnet žalobcu preskúmal dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9300302/1/617692/2012 zo dňa 26.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2012, pričom dospel k záveru, že dodatočný platobný výmer nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predmetné oznámenie nie je rozhodnutie, ale ide o oznámenie podľa § 77 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“), ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Podľa § 77 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti písomného stanoviska žalovaného k návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 zákona č. 563/2009 Z.z. Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu, alebo zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránenézáujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Žalobca ani v podanej žalobe ani v odvolaní neuviedol, čím konkrétne predmetné stanovisko žalovaného spôsobilo vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako mohli byť jeho práva priamo dotknuté. Senát odvolacieho súdu uvádza, že po vyhotovení predmetného stanoviska ostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké ako pred jeho vyhotovením. Navyše podanie spojené s prieskumom rozhodnutia v mimoodvolacom konaní (§ 77 zákona č. 563/2009 Z.z.) nemá za následok vznik právneho nároku na začatie tohto konania, ale je iba formálnym podnetom na preskúmanie splnenia podmienok potrebných na začatie tohto konania. K uvedenému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 1Sžr/30/2010 zo dňa 21.10.2011.
Taktiež prvostupňové rozhodnutie č. 9300302/1/617692/2012 zo dňa 26.03.2012 nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí odvolacej lehoty a takéto rozhodnutie je v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
Správne preto postupoval krajský súd, ak zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p., 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov zo zákona neprináleží.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.