Najvyšší súd

3 Sžf 74/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej

veci žalobcu: A., s.r.o., L., IČO: X., zastúpený advokátom: JUDr. M. M., Advokátska

kancelária M. a spol. s r.o., Z., IČO: X., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/221/14980-90511/2007/990325-r zo dňa 27.12.2007, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/26/2008-275 zo dňa 04.03.2009,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/26/2008-275 zo dňa 04. marca 2009   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/221/14980-90511/2007/990325-r zo dňa 27.12.2007,

ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Prešove č. 924/230/44464/02007/Wol zo dňa

07.09.2007, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej

len DPH) v sume 179 202,-- Sk za zdaňovacie obdobie august 2002, ale vyrubil rozdiel dane

v sume 87 086,-- Sk.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného zodpovedná zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia

vydaného v daňovom konaní v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej zákon č.511/1992 Zb.).V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sú popísané

skutkové zistenia správcu dane, vrátane vyjadrení a obsahu dokladov predložených žalobcom

počas daňovej kontroly a zaujaté stanovisko žalovaným ku všetkým odvolacím námietkam.

Žalovaný podrobne zdôvodnil jednotlivé dôkazy a aplikoval relevantnú právnu úpravu.  

Preto sa súd nestotožňuje so žalobnou námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného. Úlohou súdu bolo posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane  

podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej zákon  

č. 289/1995 Z.z.) za zdaňovacie obdobie august 2002 na základe troch faktúr vystavených

obchodnou spoločnosťou A., s.r.o., ktorých predmetom bol predaj ložísk rôznych typov

a troch faktúr vystavených dodávateľom W., s.r.o. v likvidácii, ktorých predmetom bol predaj

ložísk rôznych typov, resp. prepravné náklady súvisiace s dodávkou tovaru. Obchodné

spoločnosti A., a.s. v likvidácii a W., s.r.o. v likvidácii mali predmetné ložiská nadobudnúť od

spoločnosti B., s.r.o., R. na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva,

uzavretej dňa 07.05.2002 a 13.05.2002. Správca dane k uvedeným skutočnostiam vypočul

svedkov, vykonal rozsiahle šetrenie a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie

základných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej DPH) v zmysle § 20

ods. 1, 2 zákona č. 289/1995 Z.z. upravujúce vznik nároku na odpočet dane pri prijatých

zdaniteľných plneniach. Súd sa stotožnil so závermi žalovaného, pokiaľ ide o dôvodnosť

zníženia dane na výstupe za zdaňovacie obdobie august 2002 z dôvodu porušenia ustanovenia

§ 14 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. (sedem faktúr zo dňa 02.08.2002 – 29.08.2002,

predmetnom ktorých malo byť dodanie ložísk rôznych typov). Žalobca mal podľa

vystavených dokladov pre spoločnosť B., s.r.o. dodať v období augusta 2002 66 kusov

rôznych typov ložísk o celkovej hmotnosti 1857,5 kg až 1891,1 kg. Žalovaný svoj záver

o neexistencii dodania tovaru – ložísk žalobcom spoločnosti B., s.r.o. odôvodnil tým, že

žalobca nemohol nadobudnúť ložiská z dôvodu, že spoločnosť B., s.r.o. ich nemala vo svojom

vlastníctve, teda nemohla ich ďalej predávať obchodným spoločnostiam A., a.s. a W., s.r.o.

a preto žalobca ani nemohol neexistujúce ložiská odpredať spoločnosti B., s.r.o.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol,  

že daňové kontroly vykonané u žalobcu preverovali tie isté skutočnosti a pracovníci daňového

úradu po každej vykonanej daňovej kontrole mali iné výstupy, pričom podľa názoru žalobcu

pri opakovaných kontrolách postupovali protiprávne, nakoľko opakovanú kontrolu je možné

vykonať iba v nevyhnutnom rozsahu a preverovať je možné iba tie skutočnosti, ktoré vyšli

najavo ako nové a nie tie isté (rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky č. 334/02

a 350/02). Žalobca nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že opakované kontroly neboli

opakované daňové kontroly, ale ako kontrola vykonávané len na podnet žalovaného,  

pričom až následne bol vydaný podnet na vykonanie druhej opakovanej kontroly,  

ktorá sa však týkala preverenia tých istých preverovaných skutočností a nie nových.

V odvolaní ďalej uviedol, že nárok na odpočítanie dane na základe predložených faktúr svedeckých výpovedí osôb konajúcich v mene spoločností W., s.r.o., B., s.r.o., A., s.r.o., B.,

s.r.o. a informácie Colného kriminálneho úradu o jednotlivých colných deklaráciách

týkajúcich sa prechodu tovaru cez hranice je preukázateľne nespochybniteľný. Pokiaľ ide

o vyjadrenie Úradu boja proti korupcii, Odboru boja korupcii Stred Banská Bystrica,

týkajúcich sa spoločností B., s.r.o. a fiktívnych faktúr, o ktoré sa vo svojom odvolaní opiera

prvostupňový súd sa žalobca nestotožňuje, nakoľko ich súd nesprávne, resp. nepresne

interpretoval vzhľadom k tomu, že príslušníci PZ sa vyjadrili v tom, že spoločnosť B., s.r.o. si

uplatňovala odpočty DPH z tzv. fiktívnych faktúr od viacerých obchodných spoločnosti

a predmetné vyjadrenie sa priamo netýka ani sa nevyjadruje k faktúram obchodnej

spoločnosti navrhovateľa vo veci nároku na odpočet dane.

Žalobca preto navrhuje, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že žalobnému petitu vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného zaplatiť trovy

prvostupňového a odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací súd zistí, že nie sú splnené

podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak navrhuje,  

aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 25.05.2009. Vo vyjadrení

uviedol, že u žalobcu bola vykonaná druhá opakovaná kontrola DPH za zdaňovacie  

obdobie august 2002 na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR č. I/225/5483-

43381/2006/990813-r zo dňa 20.06.2006 vydaného v zmysle ustanovenia 15b ods. 1 písm. c/

zákona č. 511/1992 Zb. O jej výsledku bol vyhotovený protokol o opakovanej kontrole  

č. I/181/9462/62626/2007/Sza zo dňa 31.07.2007 a následne vydaný dodatočný platobný

výmer č. 924/230/44464/2007/Wol zo dňa 07.09.2007, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH  

za zdaňovacie obdobie roku 2002 v sume 92 116,-- Sk a určená DPH v sume -87 086,-- Sk.

K ďalším námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že sa stotožňuje s názorom

krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta

OSP) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP a napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že Daňový úrad Prešov II (ďalej  

len správca dane) dodatočným platobným výmerom č. 924/230/44464/2007/Wol zo dňa

07.09.2007 vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel

DPH za zdaňovacie obdobie august 2002 v sume 92 116,-- Sk a bola určená DPH v sume

87 086,-- Sk s tým, že uplatnený nadmerný odpočet vo výške 172 202,-- Sk nebol vrátený.

Daň po druhej opakovanej daňovej kontrole bola určená správcom dane vo výške  

87 086,-- Sk.

Z dôvodu podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. I/221/14980-

90511/2007/990325-r zo dňa 27.12.2007 potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Prešov II č. 924/230/44464/2007/Wol zo dňa 07.09.2007. Žalovaný odôvodnil napadnuté

rozhodnutie výsledkami druhej opakovanej daňovej kontroly u žalobcu, ktorú vykonal Odbor

mimoriadnych kontrol, Oddelenie mimoriadnych kontrol Prešov na základe podnetu

Daňového riaditeľstva SR zo dňa 20.06.2006 vydaného v zmysle ustanovení § 15b ods. 1

písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že za zdaňovacie obdobie

august 2002 si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane zo štyroch faktúr od spoločnosti A., a.s.

ako dodávateľa a troch faktúr od spoločnosti W., s.r.o. ako dodávateľa, pričom predmetom

fakturácie bol predaj ložísk rôznych typov. Na základe zistení z predchádzajúcich daňových

kontrol vykonaných za zdaňovacie obdobie august 2002 ako aj na základe písomných

výpovedí svedkov v rámci druhej opakovanej daňovej kontroly správca dane zistil, že

obchodné spoločnosti – dodávatelia žalobcu A., a.s. a W. s.r.o. nakúpili ložiská od obchodnej

spoločnosti B., s.r.o. Podľa zistenia správcu dane obchodná spoločnosť B., s.r.o. v čase

odpredaja ložísk spoločnosti W., s.r.o. a A., a.s. v máji 2001 už nebola platiteľom DPH,

pretože jej Daňový úrad Rožňava rozhodnutím zo dňa 12.04.2002 v zmysle ustanovenia § 43

ods. 3 zákona č. 289/1995 Z.z. určil posledné zdaňovacie obdobie august 2002. Dôvodom

zrušenia registrácie platiteľa DPH bolo nesplnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §

4 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. a nadväzne neplnenie povinnosti podľa § 42 ods. 1

citovaného zákona. Predmetným rozhodnutím správca dane vyzval obchodnú spoločnosť

B., s.r.o. na splnenie povinnosti v zmysle § 43 ods. 5 citovaného zákona, aby v daňovom

priznaní za posledné zdaňovacie t.j. august 2002, priznal a odviedol daň z majetku, pri ktorom

uplatnil odpočet dane a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu skončenia posledného

zdaňovacieho obdobia. Obchodná spoločnosť B., s.r.o. zo dňa 28.05.2002 podala za

zdaňovacie obdobie apríl 2002 daňové priznanie k DPH, v ktorom neuviedla žiadnu sumu

ako ročné vysporiadanie odpočtu dane z majetku a zásob. Správca dane na základe takto

zistených skutočností dospel k záveru, že obchodná spoločnosť B. nevlastnila ložiská.

Z uvedeného dôvodu ložiská nemohli byť predané obchodným spoločnostiam A., a.s. a W.,

s.r.o. Žalovaný konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočet dane z dokladov vystavených

spoločnosťou W., s.r.o. vo výške 205 671,-- Sk a z dokladov vystavených spoločnosťou A.,

a.s. vo výške 624 653,-- Sk v rozpore s ustanovením § 20 ods. 1, 2 písm.. a/ zákona č.

289/1995 Z.z., pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklarovaného spornými daňovými

dokladmi nebolo preukázané, a preto žalobca zdaniteľné plnenia deklarované spornými

dokladmi neprijal na účely uskutočnenia svojich zdaniteľných plnení. Žalobca si uplatnil

nárok na odpočítanie dane podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 289/1995 Z.z. za zdaňovacie

obdobie august 2002 na základe troch faktúr vystavených žalobcom, ktorých predmetom bol

predaj ložísk rôznych typov, ktoré predal obchodnej spoločnosti B., s.r.o. v období augusta

2002. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane znížil daň na výstupe za zdaňovacie

obdobie jún 2002 z dôvodu porušenia § 14 ods. 1 zákona o DPH o sumu 738 208,-- Sk.

Žalobca vystavil daňové doklady pre odberateľa B., s.r.o. v rozpore s citovaným ustanovením, pretože existencia tovaru deklarovaného predmetnými daňovými dokladmi v čase ich

vystavenia nebola žalobcom preukázaná.

Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. I/221/14980-90511/2007/990325-r  

zo dňa 27.12.2007 žalobu. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Košiciach z rozsudkom

č.k. 7S/26/2008-275 zo dňa 04.03.2009 žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že zhodne

s názorom žalovaného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie základných

podmienok pre odpočítanie DPH v zmysle § 20 ods. 1, 2 zákona č. 289/1995 Z.z.

upravujúceho vznik nároku na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach. Súd  

sa stotožnil aj so záverom žalovaného, pokiaľ ide o dôvodnosť zníženia dane na výstupe  

za zdaňovacie obdobie august 2002 z dôvodu porušenia ustanovenia § 14 ods. 1 zákona  

č. 289/1995 Z.z. (sedem faktúr zo dňa 02.08.2002 – 29.08.2002, predmetom ktorých malo byť

dodanie ložísk rôznych typov).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný vec správne právne posúdil a vo veci

vydal zákonné rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP).

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. platiteľ DPH má nárok na odpočet dane  

pri prijatí zdaniteľných plnení, sú prijaté na účely uskutočnenia svojich zdaniteľných plnení

ak tento zákon neustanovuje inak.

Platiteľ má nárok na odpočet dane, ak sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13), daň

na vstupe zaúčtoval, daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie a má daňový

doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatený dane,

pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000,-- Sk a viac,  

je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnil prostredníctvom banky, alebo doklad

o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom

uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Senát najvyššieho súdu konštatuje, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 20

ods. 1, 2 zákona č. 289/1995 a preto mu nevzniklo právo na nadmerný odpočet DPH.

Najvyšší súd SR s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu uvedené

v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie

v danej veci žalovaným krajským súdom, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa  

§ 219 ods. 1, 2 OPS ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 veta

prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní nemal úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. januára 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková