Najvyšší súd
3 Sžf 73/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci
žalobcu: C. J., S. D., H., zastúpený advokátom: JUDr. M. Z., U., proti žalovanému: Colné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 39111/2007 zo dňa 17.06.2008 a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa 12.02.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa 12. februára 2009 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa 12.02.2009 zrušil
rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 39111/2007 zo dňa 17.06.2008
ako aj rozhodnutie Colného úradu Nitra sp.zn. 39956/2007-6138 zo dňa 23.05.2007 podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že v prvom rade je potrebné konštatovať, že záver
žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí ohľadne posudzovania a aplikovania zákona č. 105/2004Z.z. resp. zákona č. 229/1995 Z.z. je správny. V zmysle týchto záverov
konštatoval správnosť dôvodov uvádzaných v rozhodnutí, v zmysle ktorých § 50 ods. 1
zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona
č. 467/2002 Z.z. sa uvádza, že podľa doterajších predpisov sa posudzujú všetky práva
a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30.04.2004, až do uplynutia všetky lehoty,
ktoré začali plynúť pred 01.05.2004, ako aj na ne nadväzujúce lehoty, pričom správu
spotrebnej dane z liehu vykonávajú podľa doterajších predpisov doterajší správcovia tejto
dane. V zmysle § 2 ods. 1 písm. i/ zákona č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu,
správcom dane je daňový úrad a pri dovoze liehu colný orgán. Správny orgán - žalovaný teda
správne konštatoval, že z § 50 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z.z. inak povedané vyplýva,
že ak dotknutá osoba poruší povinnosť zo zodpovednostnými následkami za účinnosti starého
zákona č. 229/1995 Z.z. resp. v tomto období nadobudne práva, na prislúchajúce daňové
konania sa za účelom vyhnutiu sa inštitútu retroaktivity zákona, použije hmotnoprávny
a procesnoprávny režim zákonnej daňovej úpravy účinnej do 01.05.2004 a vecne príslušný
na konania budú orgány s kompetenciou správcu dane zákonom určenej do 01.05.2004.
Z už spomenutých rozhodnutí správnych orgánov však nie je možné zistiť a nevyplýva z nich,
použijúc slová žalovaného, kedy dotknutá osoba porušila povinnosti zo zodpovednostnými
následkami t.j. kedy nadobudla tovar, ktorého označenie nebolo v súlade s vyhláškou
č. 123/1997 Z.z. o označovaní spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou páskou v znení
neskorších predpisov. Zo spisového materiálu totižto vyplýva, že u žalobcu bolo zistené
porušenie ustanovení vyhlášky č. 123/1997 Z.z., ktorá upravuje označovanie spotrebiteľského
balenia liehu kontrolnou páskou a nie ustanovenia zákona č. 105/2004Z.z. a vyhlášky
č. 206/2004 Z.z., ktorá hovorí o označovaní spotrebiteľských balení liehu kontrolnou
známkou. Keďže kontrolu začal vykonávať colný úrad až dňa 01.06.2004 nie je
z napadnutých rozhodnutí zrejmé, či tovar, ktorý bol predmetom kontroly nadobudol žalobca
v čase účinnosti zákona č. 229/1995 Z.z. alebo v čase účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z.,
ktorá skutočnosť je rozhodujúca preto, aby bolo možné určiť, ktorý správca dane je
oprávnený v predmetnom konaní ďalej ako vecne príslušný orgán postupovať. Z rozhodnutia
žalovaného podľa krajského súdu nevyplýva, ktorý dátum resp. moment považuje colný úrad
za rozhodujúci pri posudzovaní kedy a za účinnosti akého právneho predpisu došlo zo strany
žalobcu k porušeniu práv a povinností. Keďže z obsahu administratívneho spisu a z obsahu
napadnutých rozhodnutí tieto skutočnosti nie je možné zistiť, konštatoval krajský súd, že boli
dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.
Krajský súd ďalej uviedol vychádzajúc z ust. zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne § 14a
ods. 1, aj zabezpečenie tovaru je činnosť, ktorú vykonáva správca dane pri správe daní.
Pri správe daní správca dane nemá rozlíšené kompetencie ohľadne konania v časti o uložení
pokuty resp. v konaní o zabezpečení alebo prepadnutí tovaru, keďže celá činnosť je činnosťou
vykonávanou v súvislosti so správou daní. Nemožno preto rozlišovať, že na časť konania je
príslušný ako správca dane daňový úrad a na inú časť colný úrad resp., že ide o dve paralelné,
popri sebe možné a uskutočniteľné konania, nakoľko obe konania súvisia s činnosťou
spojenou pri správe daní a preto je potrebné posudzovať vecnú príslušnosť v súlade s takýmto
konaním.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný uvádzajúc, že žalovaný
má za to, že súd pre konkrétny prípad nesprávne vyložil ustanovenie § 50 ods. 1 zákona
č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 105/2004 Z.z.), v zmysle ktorého podľa doterajších predpisov sa posudzujú všetky práva
a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30.04.2004 a až do uplynutia všetky lehoty,
ktoré začali plynúť pred 01.05.2004, ako aj na ne nadväzujúce lehoty, pričom správu
spotrebnej dane z liehu vykonávajú podľa doterajších predpisov doterajší správcovia tejto
dane. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom
do 30.06.2006 ak colný úrad zistí v daňovom voľnom obehu predaj alebo skladovanie
neoznačeného spotrebiteľského balenia (§ 10 ods. 7 a 8), uloží právnickej osobe
alebo fyzickej osobe, ktorá má takýto lieh v držbe, pokutu vo výške dane pripadajúcej
na množstvo neoznačeného spotrebiteľského balenia zvýšenú o 50 000,-- Sk a lieh zabezpečí.
Colný úrad vykonal v priestoroch odvolateľa miestne zisťovanie dňa 01.06.2004. V tomto
prípade colný úrad vychádzal z ustanovenia § 14a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého pri podozrení z neoznačenia
spotrebiteľských balení liehu, ďalej len SBL, resp. pri podozrení z ich označenia falzifikátmi
kontrolných pások, spotrebné balenia liehu colný úrad zabezpečí, pritom nemusel
(a ani nemal dôvod) prihliadať na okolnosť, kedy žalobca nadobudol SBL neoznačené
kontrolnou páskou, keďže pri takomto postupe colného úradu išlo iba o to, či SBL označené
falzifikátmi kontrolných pások sú, alebo nie sú v rozpore s právnou úpravou, bez ohľadu
na to, v režime ktorého zákona.
Právna úprava spotrebnej dane z liehu vždy považovala a považuje zistenie
skladovania neoznačených SBL za protiprávny stav bez ohľadu na iné okolnosti prípadu,
či už za účinnosti ustanovení § 20 ods. 10 zákona č. 229/1995 Z. z. alebo ustanovení § 47
ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006. Už len samotné zistenie,
resp. podozrenie colného úradu z neoznačenosti SBL zistených u žalobcu predstavovalo
zistenie/podozrenie z protiprávneho stavu, či už v zmysle zákona č. 229/1995 Z.z.
alebo zákona č. 98/2004 Z.z. Zistený stav colným úradom v podobe neoznačených SBL
mu „dávalo istotu“, že ide o protiprávny stav, či na základe pôvodnej, alebo aktuálnej právnej
úpravy. Colný úrad preto nemal dôvod prihliadať na okolnosť' momentu nadobudnutia SBL,
keďže bola pre daný moment postupu colného úradu bezpredmetná. Inak povedané, colný
úrad zabezpečil neoznačené SBL pre ich samotnú neoznačenosť – ako protiprávny stav,
bez ohľadu na to, ktorá osoba bude za daný stav zodpovedná, na základe akého konania
a na základe ktorej právnej úpravy. Daňový subjekt je za zistený stav v zmysle vyššie
uvedených ustanovení § 20 ods. 10 zákona č. 229/1995 Z.z. alebo ustanovení § 47 ods. 10
zákona č. 105/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06. 2006 zodpovedný objektívne,
už len z titulu zistenia dispozície s neoznačenými SBL, bez ohľadu na to, kedy dané SBL
nadobudol. Pre posudzovanie následného uplatnenia tej – ktorej sankčnej právnej úpravy,
bude teda taktiež bezpredmetným, kedy žalobca SBL s kontrolnými páskami nadobudol,
ale použitie právnej úpravy bude závisieť od spôsobu označenia SBL – či už kontrolnými páskami podľa zákona č. 229/1995 Z.z. alebo kontrolnými známkami podľa zákona
č. 98/2004 Z.z.
S poukazom na uvedené požiadal žalovaný Najvyšší súd Slovenskej republiky,
aby rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26S/11/2008 zo dňa 12.02.2009 zmenil a žalobu
pre nedôvodnosť zamietol.
Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného možno
priznať úspech (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP
v spojení s § 220 OSP) tak, že rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd z pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že predmetom
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia je rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.06.2008
č. 39111/2007, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra
zn. 39956/2007-6138 zo dňa 23.05.2007, ktorým podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) rozhodol o prepadnutí tovaru
zabezpečeného odvolateľovi právoplatným rozhodnutím zn. 65608/2005-6159 zo dňa
31.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2007, konkrétne sa jedná prepadnutie
tohto tovaru: spotrebiteľské balenia liehu Vodky jemnej, Napoleon Dux, Napoleon Dantes,
Gin 38, Borovička slovenská, Stoličná vodka. Dôvodom prepadnutia tovaru v prospech štátu
bola skutočnosť, že uvedené spotrebiteľské balenia liehu boli označené kontrolnými páskami,
ktoré boli podľa výsledku odborného skúmania vyhodnotené ako falzifikáty. Preskúmavané
rozhodnutia boli vydané následne po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
o zabezpečení tovaru a veci č.65608/2005-6159 vydané Colným úradom Nitra dňa
31.10.2005, a to dňa 10.04.2007.
Podľa § 5 ods. 3 písm. d/ vyhlášky Ministerstva financií SR č. 123/1997 Z.z.
o označovaní spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou páskou, v znení neskorších predpisov,
sa takéto spotrebiteľské balenia považujú za neoznačené, teda nie sú označené ani podľa
zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002
Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 105/2004 Z.z.). Majiteľ vyššie uvedeného zabezpečeného
tovaru – žalobca neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k jeho zabezpečeniu.
Odvolací súd z obsahu rozhodnutia Colného úradu Nitra č. 65608/2005-6159 zo dňa
31.10.2005, ktorým bolo rozhodnuté o zabezpečení predmetného tovaru spotrebiteľských
balení liehu zistil, že správca dane Colný úrad Štúrovo vykonal dňa 01.06.2004 miestne
zisťovanie so zameraním na kontrolu kontrolných pások určených na označovanie
spotrebiteľského balenia liehu u žalobcu, v prevádzke: Potraviny 102 – Strekov č. 383.
Pri začatí miestneho zisťovania bol zamestnancom správcu dane predložený inventúrny súpis
skladových zásob liehovín, na základe ktorého bola vykonaná fyzická kontrola
spotrebiteľských balení nachádzajúcich sa v priestoroch prevádzky a zároveň boli pomocou
technických pomôcok (UV lampa, lupa) kontrolované kontrolné pásky, ktoré sa na nich
nachádzali. Počas kontroly bolo zistené, že kontrolné pásky nachádzajúce sa na predmetných
spotrebiteľských baleniach liehu vykazovali odlišné znaky, ako boli znaky stanovené
tlačiarňou kontrolných pások – K., a.s., B. Ďalej bolo zistené, že spotrebiteľské balenia liehu
s obchodným názvom Stoličnaja vodka 40% v množstve 19 kusov spotrebiteľských balení po
0,5 litra – dovozca I., s.r.o. P., distribútor spoločnosť S., s.r.o., V., boli označené kontrolnými
páskami s identifikačným číslom D06140540. V tomto prípade kontrolná páska s uvedeným
identifikačným číslom nezodpovedala identifikačnému číslu, ktoré bolo pridelené
odberateľovi kontrolných pások Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky,
čím vzniklo podozrenie s porušenia § 10 ods. 7 zákona č. 229/1995 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3
vyhlášky č. 123/1997 Z.z.
V tomto prípade je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúci dátum vykonania
miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu, (nie je rozhodujúci dátum nadobudnutia tovaru
žalobcom), ktoré colný úrad vykonal dňa 01.06.2004. Na podklade výsledkov vydaných
v náleze Kriminalisticko-expertízneho ústavu zo dňa 30.11.2004 zn. PPZ-7745-2/KEU-BA-
EXP-2004 bolo zistené, že všetky predložené kontrolné pásky vykazujú vzájomne zhodné
charakteristické znaky, ktoré v porovnaní s adekvátnymi originálnymi páskami tlačiarne cenín
K., a.s., Bratislava, vykazujú rozdielne charakteristické znaky, teda jedná sa o falzifikáty
kontrolných pások tlačiarne cenín K., a.s., predložené kontrolné pásky sú podľa záveru ústavu
falošné.
Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2004
spotrebiteľské balenie označené falzifikátom kontrolnej známky sa na účely tohto zákona
považuje ako spotrebiteľské balenie neoznačené.
Poukazujúc na citované ustanovenie zákona č. 105/2004 Z.z. v spojení s § 3
citovaného zákona správu dane vykonáva colný úrad, pričom jeho miestna príslušnosť sa riadi
u právnickej osoby jej sídlom.
Na podklade uvedeného dospel senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky k záveru,
že správca dane – colný úrad, ktorý rozhodoval ako prvostupňový orgán a následne Colné
riaditeľstvo SR ako odvolací orgán postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
č. 105/2004 Z.z., keďže podľa ust. § 51 ods. 51 zákona č. 105/2004 Z.z. ako orgány vecne a miestne príslušné. Na konanie colného úradu podľa § 51odsek 1 – 51 citovaného zákona
sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu – zákona č. 511/1992 Zb.
V tomto prípade na základe miestneho šetrenia u žalobcu boli zaistené spotrebiteľské
balenia liehu označené falzifikátom kontrolnej známky (§ 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z.),
pričom šetrenie bolo vykonané za účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z. (dňa 01.06.2004),
čo malo za následok, že predmetné spotrebiteľské balenia liehu bolo potrebné považovať
v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, ako spotrebiteľské balenia liehu, ktoré sú
neoznačené. Z uvedeného potom vyplýva právomoc colného úradu podľa § 47 ods. 10 zákona
105/2004 Z.z. veta prvá pred bodkočiarkou, rozhodnúť o zabezpečení tovaru.
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z.z. na správu dane sa použije osobitný predpis,
ak tento zákon neustanovuje inak (poznámka č. 40 zákona č. 105/2004 Z.z. – odkaz na zákon
č. 511/1992 Zb.)
Podľa § 14a ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb., ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení, odstráni pochybnosti,
ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení
rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania;
proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ, alebo držiteľ tovaru alebo veci
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti,
ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí
tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci
sa možno odvolať.
Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplynula skutočnosť, že colný úrad ako aj žalovaný
konštatovali, že žalobca – subjekt, u ktorého bol predmetný tovar zabezpečený neodstránil
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu SBL, preto bolo vydané napadnuté prvostupňové
rozhodnutie správcom dane o prepadnutí tovaru.
V tomto prípade rozhodnutie vydal príslušný orgán na podklade zistení zo dňa
01.06.2004, teda za účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z. Spotrebiteľské balenia liehu boli
označené falzifikátmi pások spotrebiteľských balení liehu používaných do 30.04.2004.
Konanie o zabezpečení a prepadnutí tovaru bolo začaté za účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z..
Na konanie je vecne príslušným správcom dane colný úrad a nie daňový úrad (§3 zákona
č. 105/2004 Z.z.).
Samotná skutočnosť, že išlo o falzifikáty kontrolných pások spotrebiteľských balení
liehu používaných do 30.04.2004 nemá vplyv na skutočnosť, že by colný orgán nebol
správcom dane a nemohol rozhodnúť o prepadnutí SBL. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil
s argumentáciou krajského súdu, že by v tejto veci bolo rozhodujúce zisťovanie presného
dátumu nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu žalobcom, najmä posudzovanie
kedy a za účinnosti akého právneho predpisu došlo zo strany žalobcu k porušeniu práv a povinností. Uvedené zisťovanie bude potrebné v súvislosti s konaním o správnom delikte,
kde táto skutočnosť bude rozhodujúcou pri právnej kvalifikácii správneho deliktu,
ako aj pri prípadnom uložení sankcie. Avšak pri vydaní rozhodnutia o prepadnutí
spotrebiteľského balenia liehu, na podklade skutkového stavu zisteného v tomto prípade,
nie je rozhodujúca, keďže tovar, ktorý prepadol bol označený falzifikátmi kontrolných pások
a to jednak podľa právnych predpisov účinných v deň vykonania kontroly, ale i podľa právnej
úpravy účinnej do 30.04.2004.
Rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalobca v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstránil pochybnosti, ktoré boli dôvodom na
zabezpečenie tovaru, z tohto dôvodu neprišlo k zrušeniu rozhodnutia o zabezpečení tovaru,
ale k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech štátu.
Poukazujúc na uvedené dospel senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky k záveru,
že v tomto prípade je potrebné rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa
12.02.2009 zmeniť tak, že žalobu zamieta, keďže dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj colného úradu sú zákonné.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa s § 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 224 ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že nepriznal žalobcovi právo
na náhradu trov konania, keďže žalobca nemal v konaní úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. októbra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková