Najvyšší súd

3 Sžf 73/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: C. J., S. D., H., zastúpený advokátom: JUDr. M. Z., U., proti žalovanému: Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 39111/2007 zo dňa 17.06.2008 a o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa 12.02.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre  

č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa 12. februára 2009   m e n í   tak, že žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa 12.02.2009 zrušil

rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 39111/2007 zo dňa 17.06.2008  

ako aj rozhodnutie Colného úradu Nitra sp.zn. 39956/2007-6138 zo dňa 23.05.2007 podľa  

§ 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že v prvom rade je potrebné konštatovať, že záver

žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí ohľadne posudzovania a aplikovania zákona č. 105/2004Z.z. resp. zákona č. 229/1995 Z.z. je správny. V zmysle týchto záverov

konštatoval správnosť dôvodov uvádzaných v rozhodnutí, v zmysle ktorých § 50 ods. 1

zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona  

č. 467/2002 Z.z. sa uvádza, že podľa doterajších predpisov sa posudzujú všetky práva

a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30.04.2004, až do uplynutia všetky lehoty,

ktoré začali plynúť pred 01.05.2004, ako aj na ne nadväzujúce lehoty, pričom správu

spotrebnej dane z liehu vykonávajú podľa doterajších predpisov doterajší správcovia tejto

dane. V zmysle § 2 ods. 1 písm. i/ zákona č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu,

správcom dane je daňový úrad a pri dovoze liehu colný orgán. Správny orgán - žalovaný teda

správne konštatoval, že z § 50 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z.z. inak povedané vyplýva,  

že ak dotknutá osoba poruší povinnosť zo zodpovednostnými následkami za účinnosti starého

zákona č. 229/1995 Z.z. resp. v tomto období nadobudne práva, na prislúchajúce daňové

konania sa za účelom vyhnutiu sa inštitútu retroaktivity zákona, použije hmotnoprávny

a procesnoprávny režim zákonnej daňovej úpravy účinnej do 01.05.2004 a vecne príslušný  

na konania budú orgány s kompetenciou správcu dane zákonom určenej do 01.05.2004.  

Z už spomenutých rozhodnutí správnych orgánov však nie je možné zistiť a nevyplýva z nich,

použijúc slová žalovaného, kedy dotknutá osoba porušila povinnosti zo zodpovednostnými

následkami t.j. kedy nadobudla tovar, ktorého označenie nebolo v súlade s vyhláškou  

č. 123/1997 Z.z. o označovaní spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou páskou v znení

neskorších predpisov. Zo spisového materiálu totižto vyplýva, že u žalobcu bolo zistené

porušenie ustanovení vyhlášky č. 123/1997 Z.z., ktorá upravuje označovanie spotrebiteľského

balenia liehu kontrolnou páskou a nie ustanovenia zákona č. 105/2004Z.z. a vyhlášky  

č. 206/2004 Z.z., ktorá hovorí o označovaní spotrebiteľských balení liehu kontrolnou

známkou. Keďže kontrolu začal vykonávať colný úrad až dňa 01.06.2004 nie je

z napadnutých rozhodnutí zrejmé, či tovar, ktorý bol predmetom kontroly nadobudol žalobca

v čase účinnosti zákona č. 229/1995 Z.z. alebo v čase účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z.,

ktorá skutočnosť je rozhodujúca preto, aby bolo možné určiť, ktorý správca dane je

oprávnený v predmetnom konaní ďalej ako vecne príslušný orgán postupovať. Z rozhodnutia

žalovaného podľa krajského súdu nevyplýva, ktorý dátum resp. moment považuje colný úrad

za rozhodujúci pri posudzovaní kedy a za účinnosti akého právneho predpisu došlo zo strany

žalobcu k porušeniu práv a povinností. Keďže z obsahu administratívneho spisu a z obsahu

napadnutých rozhodnutí tieto skutočnosti nie je možné zistiť, konštatoval krajský súd, že boli

dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.

Krajský súd ďalej uviedol vychádzajúc z ust. zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne § 14a

ods. 1, aj zabezpečenie tovaru je činnosť, ktorú vykonáva správca dane pri správe daní.  

Pri správe daní správca dane nemá rozlíšené kompetencie ohľadne konania v časti o uložení

pokuty resp. v konaní o zabezpečení alebo prepadnutí tovaru, keďže celá činnosť je činnosťou

vykonávanou v súvislosti so správou daní. Nemožno preto rozlišovať, že na časť konania je

príslušný ako správca dane daňový úrad a na inú časť colný úrad resp., že ide o dve paralelné,

popri sebe možné a uskutočniteľné konania, nakoľko obe konania súvisia s činnosťou

spojenou pri správe daní a preto je potrebné posudzovať vecnú príslušnosť v súlade s takýmto

konaním.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný uvádzajúc, že žalovaný

má za to, že súd pre konkrétny prípad nesprávne vyložil ustanovenie § 50 ods. 1 zákona  

č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon  

č. 105/2004 Z.z.), v zmysle ktorého podľa doterajších predpisov sa posudzujú všetky práva

a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30.04.2004 a až do uplynutia všetky lehoty,

ktoré začali plynúť pred 01.05.2004, ako aj na ne nadväzujúce lehoty, pričom správu

spotrebnej dane z liehu vykonávajú podľa doterajších predpisov doterajší správcovia tejto

dane. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom  

do 30.06.2006 ak colný úrad zistí v daňovom voľnom obehu predaj alebo skladovanie

neoznačeného spotrebiteľského balenia (§ 10 ods. 7 a 8), uloží právnickej osobe  

alebo fyzickej osobe, ktorá má takýto lieh v držbe, pokutu vo výške dane pripadajúcej  

na množstvo neoznačeného spotrebiteľského balenia zvýšenú o 50 000,-- Sk a lieh zabezpečí.

Colný úrad vykonal v priestoroch odvolateľa miestne zisťovanie dňa 01.06.2004. V tomto

prípade colný úrad vychádzal z ustanovenia § 14a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého pri podozrení z neoznačenia

spotrebiteľských balení liehu, ďalej len SBL, resp. pri podozrení z ich označenia falzifikátmi

kontrolných pások, spotrebné balenia liehu colný úrad zabezpečí, pritom nemusel  

(a ani nemal dôvod) prihliadať na okolnosť, kedy žalobca nadobudol SBL neoznačené

kontrolnou páskou, keďže pri takomto postupe colného úradu išlo iba o to, či SBL označené

falzifikátmi kontrolných pások sú, alebo nie sú v rozpore s právnou úpravou, bez ohľadu  

na to, v režime ktorého zákona.

Právna úprava spotrebnej dane z liehu vždy považovala a považuje zistenie

skladovania neoznačených SBL za protiprávny stav bez ohľadu na iné okolnosti prípadu,  

či už za účinnosti ustanovení § 20 ods. 10 zákona č. 229/1995 Z. z. alebo ustanovení § 47

ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006. Už len samotné zistenie,

resp. podozrenie colného úradu z neoznačenosti SBL zistených u žalobcu predstavovalo

zistenie/podozrenie z protiprávneho stavu, či už v zmysle zákona č. 229/1995 Z.z.  

alebo zákona č. 98/2004 Z.z. Zistený stav colným úradom v podobe neoznačených SBL  

mu „dávalo istotu“, že ide o protiprávny stav, či na základe pôvodnej, alebo aktuálnej právnej

úpravy. Colný úrad preto nemal dôvod prihliadať na okolnosť' momentu nadobudnutia SBL,

keďže bola pre daný moment postupu colného úradu bezpredmetná. Inak povedané, colný

úrad zabezpečil neoznačené SBL pre ich samotnú neoznačenosť – ako protiprávny stav,  

bez ohľadu na to, ktorá osoba bude za daný stav zodpovedná, na základe akého konania  

a na základe ktorej právnej úpravy. Daňový subjekt je za zistený stav v zmysle vyššie

uvedených ustanovení § 20 ods. 10 zákona č. 229/1995 Z.z. alebo ustanovení § 47 ods. 10

zákona č. 105/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06. 2006 zodpovedný objektívne,  

už len z titulu zistenia dispozície s neoznačenými SBL, bez ohľadu na to, kedy dané SBL

nadobudol. Pre posudzovanie následného uplatnenia tej – ktorej sankčnej právnej úpravy,

bude teda taktiež bezpredmetným, kedy žalobca SBL s kontrolnými páskami nadobudol,  

ale použitie právnej úpravy bude závisieť od spôsobu označenia SBL – či už kontrolnými páskami podľa zákona č. 229/1995 Z.z. alebo kontrolnými známkami podľa zákona  

č. 98/2004 Z.z.

S poukazom na uvedené požiadal žalovaný Najvyšší súd Slovenskej republiky,  

aby rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26S/11/2008 zo dňa 12.02.2009 zmenil a žalobu

pre nedôvodnosť zamietol.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného možno

priznať úspech (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP

v spojení s § 220 OSP) tak, že rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd z pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že predmetom

súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia je rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.06.2008  

č. 39111/2007, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra  

zn. 39956/2007-6138 zo dňa 23.05.2007, ktorým podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) rozhodol o prepadnutí tovaru

zabezpečeného odvolateľovi právoplatným rozhodnutím zn. 65608/2005-6159 zo dňa

31.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2007, konkrétne sa jedná prepadnutie

tohto tovaru: spotrebiteľské balenia liehu Vodky jemnej, Napoleon Dux, Napoleon Dantes,

Gin 38, Borovička slovenská, Stoličná vodka. Dôvodom prepadnutia tovaru v prospech štátu

bola skutočnosť, že uvedené spotrebiteľské balenia liehu boli označené kontrolnými páskami,

ktoré boli podľa výsledku odborného skúmania vyhodnotené ako falzifikáty. Preskúmavané

rozhodnutia boli vydané následne po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie

o zabezpečení tovaru a veci č.65608/2005-6159 vydané Colným úradom Nitra dňa

31.10.2005, a to dňa 10.04.2007.

Podľa § 5 ods. 3 písm. d/ vyhlášky Ministerstva financií SR č. 123/1997 Z.z.

o označovaní spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou páskou, v znení neskorších predpisov,

sa takéto spotrebiteľské balenia považujú za neoznačené, teda nie sú označené ani podľa

zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002

Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon č. 105/2004 Z.z.). Majiteľ vyššie uvedeného zabezpečeného

tovaru – žalobca neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k jeho zabezpečeniu.

Odvolací súd z obsahu rozhodnutia Colného úradu Nitra č. 65608/2005-6159 zo dňa

31.10.2005, ktorým bolo rozhodnuté o zabezpečení predmetného tovaru spotrebiteľských

balení liehu zistil, že správca dane Colný úrad Štúrovo vykonal dňa 01.06.2004 miestne

zisťovanie so zameraním na kontrolu kontrolných pások určených na označovanie

spotrebiteľského balenia liehu u žalobcu, v prevádzke: Potraviny 102 – Strekov č. 383.  

Pri začatí miestneho zisťovania bol zamestnancom správcu dane predložený inventúrny súpis

skladových zásob liehovín, na základe ktorého bola vykonaná fyzická kontrola

spotrebiteľských balení nachádzajúcich sa v priestoroch prevádzky a zároveň boli pomocou

technických pomôcok (UV lampa, lupa) kontrolované kontrolné pásky, ktoré sa na nich

nachádzali. Počas kontroly bolo zistené, že kontrolné pásky nachádzajúce sa na predmetných

spotrebiteľských baleniach liehu vykazovali odlišné znaky, ako boli znaky stanovené

tlačiarňou kontrolných pások – K., a.s., B. Ďalej bolo zistené, že spotrebiteľské balenia liehu

s obchodným názvom Stoličnaja vodka 40% v množstve 19 kusov spotrebiteľských balení po

0,5 litra – dovozca I., s.r.o. P., distribútor spoločnosť S., s.r.o., V., boli označené kontrolnými

páskami s identifikačným číslom D06140540. V tomto prípade kontrolná páska s uvedeným

identifikačným číslom nezodpovedala identifikačnému číslu, ktoré bolo pridelené

odberateľovi kontrolných pások Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky,

čím vzniklo podozrenie s porušenia § 10 ods. 7 zákona č. 229/1995 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3

vyhlášky č. 123/1997 Z.z.

V tomto prípade je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúci dátum vykonania

miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu, (nie je rozhodujúci dátum nadobudnutia tovaru

žalobcom), ktoré colný úrad vykonal dňa 01.06.2004. Na podklade výsledkov vydaných

v náleze Kriminalisticko-expertízneho ústavu zo dňa 30.11.2004 zn. PPZ-7745-2/KEU-BA-

EXP-2004 bolo zistené, že všetky predložené kontrolné pásky vykazujú vzájomne zhodné

charakteristické znaky, ktoré v porovnaní s adekvátnymi originálnymi páskami tlačiarne cenín

K., a.s., Bratislava, vykazujú rozdielne charakteristické znaky, teda jedná sa o falzifikáty

kontrolných pások tlačiarne cenín K., a.s., predložené kontrolné pásky sú podľa záveru ústavu

falošné.

Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2004

spotrebiteľské balenie označené falzifikátom kontrolnej známky sa na účely tohto zákona

považuje ako spotrebiteľské balenie neoznačené.

Poukazujúc na citované ustanovenie zákona č. 105/2004 Z.z. v spojení s § 3

citovaného zákona správu dane vykonáva colný úrad, pričom jeho miestna príslušnosť sa riadi

u právnickej osoby jej sídlom.

Na podklade uvedeného dospel senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky k záveru,

že správca dane – colný úrad, ktorý rozhodoval ako prvostupňový orgán a následne Colné

riaditeľstvo SR ako odvolací orgán postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákona

č. 105/2004 Z.z., keďže podľa ust. § 51 ods. 51 zákona č. 105/2004 Z.z. ako orgány vecne a miestne príslušné. Na konanie colného úradu podľa § 51odsek 1 – 51 citovaného zákona  

sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu – zákona č. 511/1992 Zb.

V tomto prípade na základe miestneho šetrenia u žalobcu boli zaistené spotrebiteľské

balenia liehu označené falzifikátom kontrolnej známky (§ 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z.),

pričom šetrenie bolo vykonané za účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z. (dňa 01.06.2004),  

čo malo za následok, že predmetné spotrebiteľské balenia liehu bolo potrebné považovať

v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, ako spotrebiteľské balenia liehu, ktoré sú

neoznačené. Z uvedeného potom vyplýva právomoc colného úradu podľa § 47 ods. 10 zákona

105/2004 Z.z. veta prvá pred bodkočiarkou, rozhodnúť o zabezpečení tovaru.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z.z. na správu dane sa použije osobitný predpis,

ak tento zákon neustanovuje inak (poznámka č. 40 zákona č. 105/2004 Z.z. – odkaz na zákon

č. 511/1992 Zb.)

Podľa § 14a ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb., ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci

v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení, odstráni pochybnosti,

ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení

rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania;

proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ, alebo držiteľ tovaru alebo veci

v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti,

ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí  

tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci  

sa možno odvolať.  

Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplynula skutočnosť, že colný úrad ako aj žalovaný

konštatovali, že žalobca – subjekt, u ktorého bol predmetný tovar zabezpečený neodstránil

pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu SBL, preto bolo vydané napadnuté prvostupňové

rozhodnutie správcom dane o prepadnutí tovaru.

V tomto prípade rozhodnutie vydal príslušný orgán na podklade zistení zo dňa

01.06.2004, teda za účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z. Spotrebiteľské balenia liehu boli

označené falzifikátmi pások spotrebiteľských balení liehu používaných do 30.04.2004.

Konanie o zabezpečení a prepadnutí tovaru bolo začaté za účinnosti zákona č. 105/2004 Z.z..

Na konanie je vecne príslušným správcom dane colný úrad a nie daňový úrad (§3 zákona  

č. 105/2004 Z.z.).

Samotná skutočnosť, že išlo o falzifikáty kontrolných pások spotrebiteľských balení

liehu používaných do 30.04.2004 nemá vplyv na skutočnosť, že by colný orgán nebol

správcom dane a nemohol rozhodnúť o prepadnutí SBL. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil

s argumentáciou krajského súdu, že by v tejto veci bolo rozhodujúce zisťovanie presného

dátumu nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu žalobcom, najmä posudzovanie  

kedy a za účinnosti akého právneho predpisu došlo zo strany žalobcu k porušeniu práv a povinností. Uvedené zisťovanie bude potrebné v súvislosti s konaním o správnom delikte,

kde táto skutočnosť bude rozhodujúcou pri právnej kvalifikácii správneho deliktu,  

ako aj pri prípadnom uložení sankcie. Avšak pri vydaní rozhodnutia o prepadnutí

spotrebiteľského balenia liehu, na podklade skutkového stavu zisteného v tomto prípade,  

nie je rozhodujúca, keďže tovar, ktorý prepadol bol označený falzifikátmi kontrolných pások

a to jednak podľa právnych predpisov účinných v deň vykonania kontroly, ale i podľa právnej

úpravy účinnej do 30.04.2004.

Rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalobca v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstránil pochybnosti, ktoré boli dôvodom na

zabezpečenie tovaru, z tohto dôvodu neprišlo k zrušeniu rozhodnutia o zabezpečení tovaru,

ale k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech štátu.

Poukazujúc na uvedené dospel senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky k záveru,

že v tomto prípade je potrebné rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/11/2008-31 zo dňa

12.02.2009 zmeniť tak, že žalobu zamieta, keďže dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného ako aj colného úradu sú zákonné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa s § 246c ods. 1 OSP v spojení  

s § 224 ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že nepriznal žalobcovi právo  

na náhradu trov konania, keďže žalobca nemal v konaní úspech.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková