Najvyšší súd

3 Sžf 72/2008

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu A. G. – A., K., právne zastúpeného JUDr. A. J., advokátom v T., proti

žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici,

Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/12085-

85350/2007/990600-r zo dňa 19. novembra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/9/2008-43 zo dňa 23.04.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,  

č.k. 11S/9/2008-43 zo dňa 23.04.2008   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/12085-85350/2007/990600-r zo dňa 19.11.2007,

ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení

neskorších predpisov a potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dubnica  

nad Váhom č. 668/230/39560/07/Pod zo dňa 27.07.2007, ktorým bol podľa § 44 ods. 6  

písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 155 470,-- Sk

žalobcovi ako daňovému subjektu.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správne orgány dostatočne a spoľahlivo

zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny záver. Odpočítanie dane

platiteľom sa viaže na splnenie hmotno-právnych podmienok uvedených v § 49 ods. l, 2

písm. a/, § 51 ods. l písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej  

len zákon o DPH) a splnenie podmienok je povinný preukázať platiteľ. Predložením dokladov

platiteľ len tvrdí, že k určitému zdaniteľnému plneniu došlo, ale musí byť schopný preukázať

plnenie aj v skutočnosti. Žalobca predložil faktúru č. 93/05, ale z jej znenia nebolo zrejmé,  

na akých zákazkách boli uvedené práce vykonané a žalobca to ani počas daňovej kontroly  

ani v daňovom konaní nepreukázal. Zabezpečené podklady nepotvrdili, že práce vykonal  

na faktúre uvedený dodávateľ – S. E., s.r.o., a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Rodinný dom I. K., na ktorom mali byť sporné práce vykonané, bol skolaudovaný  

20. marca 2006 a preskúšanie komína bolo vykonané 01. augusta 2005 bez nedostatkov,  

čo vylučuje vykonávanie prác na komíne do decembra 2005. Práce na rodinnom dome  

A. B., podľa jeho vyjadrenia včítane odstránenia závad na komíne, resp. dokončenie komína

boli vykonané v roku 2006, čo tiež nepotvrdzuje oprávnenosť faktúry č. 93/05 o tom, že práce

boli dodané v decembri 2005. Žalobca v žalobe neuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by

preukazoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici  

ako i rozhodnutie Daňového úradu Dubnica nad Váhom boli vydané na základe konania,

ktoré bolo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi  

a to predovšetkým zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov, čím došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov

žalobcu. Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu (daňového subjektu) ako platiteľa

dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol

č. 668/320/33740/2007/Sa zo dňa 26.6.2007. Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia

správnych orgánov predovšetkým v postupe, akým spôsobom správne orgány vyhodnocovali

skutočnosti zistené počas daňovej kontroly. Prvostupňový správny orgán vôbec nebral  

do úvahy výpovede osôb, ktoré sám predvolal, ale vychádzal len zo skutočnosti, že na stavby, na ktorých boli uskutočňované stavebné práce boli vydané kolaudačné rozhodnutia  

alebo potvrdenia o vykonaní odborných skúšok zariadení v čase pred začatím realizácie

stavebných prác. Kolaudačné rozhodnutia a potvrdenia a správy o vykonaných odborných

skúškach nemajú nič spoločného s reálnym ukončením zhotovovaného diela. Kolaudačné

rozhodnutie je rozhodnutím v stavebnom (správnom) konaní a jednotlivé potvrdenia a správy

predkladané príslušnému stavebnému úradu pri podávaní žiadosti o kolaudáciu nemajú  

nič spoločné zo zmluvným vzťahom objednávateľa (stavebníka) a zhotoviteľa, ktorý sa spravuje

právnymi predpismi súkromného práva. Ukončenie stavebného konania alebo vydanie

potvrdenia o preskúšaní zariadení tavby nemajú za následok ukončenie, alebo zánik

občianskoprávnych vzťahov medzi objednávateľom a zhotoviteľom a nie je ani momentom

ukončenia a odovzdania diela. Správne orgány dospeli k záveru, že po vydaní kolaudačného

rozhodnutia a vydaní potvrdení o preskúšaní zariadení stavieb nie je možné na týchto

stavbách už uskutočňovať žiadne stavebné práce, čo je v rozpore so skutočným stavom,  

čo nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom predpise a ani v reálnom živote. Z dôvodu  

takto vykonštruovaného záveru nebol správnymi orgánmi uznaný odpočet dane z pridanej

hodnoty z faktúry č. 93/2005 a žalobcov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.07.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,  

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že žalovaný vo svojom rozhodnutí netvrdil, že po vydaní kolaudačného rozhodnutia nie je

možné na uvedenej stavbe uskutočňovať už žiadne stavebné práce. V tomto sporovom prípade

žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe získaných dôkazov vyhodnocoval konkrétne

stavebné práce, spojené s vyhotovením komínov, ktoré mali byť vykonané na základe

dodávateľskej faktúry č. 93/2005 spoločnosťou S. E., s.r.o. v decembri 2005. Pri

vyhodnocovaní dôkazov v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov prihliadal nielen na výpovede svedkov (ktoré nepotvrdili, že uvedené práce

vykonala spoločnosť S. E., s.r.o.), ale aj na dôkazy, ktoré získal z Mestského úradu Púchov,

odbor stavebný a Obecného úradu v Nitrici a to okrem odpovede č. 2007/00624-AL1-B3-IK

zo dňa 19. 2. 2007 a odpovede č. 2007/01800-002-ALl-A/5 zo dňa 21.06.2007 z Mestského

úradu Púchov, ako aj na potvrdenie o preskúšaní komína vydané dňa 01.08.2005, správu

o odbornej skúške plynového zariadenia zo dňa 24.10.2005 a odpoveď na žiadosť č. 121/2007

zo dňa 30.01.2007 z Obecného úradu v Nitrici. Žalobca tvrdenia ohľadom uskutočnenia

stavebných prác na rodinných domoch I. K. a A. B. nevedel preukázať žiadnymi písomnými

dôkazmi, správca dane preto vypočul I. K. a A. B. ako svedkov dňa 12.12.2006 a 19.01.2007. Uvedení svedkovia žalobcovi síce potvrdili, že decembri 2005, resp. do odstránenia závad im

pán G., resp. s L. B. vykonali práce ako fóliovanie, latovanie, nátery, podbitie, impregnácie

a stavbu komínov. Ale spoločnosť S. E.. s.r.o.. ktorá mala uvedené práce fyzicky vykonať

a ktorá aj vystavila v prospech žalobcu faktúru č. 93/2005 (vraj na uvedené práce, i keď zo

znenia faktúry to nebolo jednoznačné) svedkovia nepoznali, podľa ich vyjadrenia práce im

vykonal pán G. a L. B.. Správca dane z dôvodu preverenia tvrdení žalobcu i svedkov

ohľadom dodania vyššie uvedených stavebných prác požiadal o súčinnosť Mestský úrad

Puchov, odbor stavebný a Obecný úrad v Nitrici.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá

veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení

účinnom do 31.12.2005 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,  

ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a/ má faktúru platiteľa vyhotovenú  

podľa § 71.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení

účinnom do 31.12.2005, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Najvyšší súd hlavne poukazuje na vecné dôvody rozhodnutia žalovaného,  

ktoré zodpovedajú adekvátnej aplikácii hore uvedených ustanovení zákona o DPH, ktoré poukazujú

na tzv. osobný charakter zdaniteľných plnení pri DPH, pri ktorom identifikácia osoby,   ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať

skutočnému stavu.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, písm. a/ a v § 51 ods. 1, písm. a/ zákona  

č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2005 sú hmotnoprávnej

povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je

možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby  

za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje  

(pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal

existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok

na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 93/2005 od dodávateľa S. E., s.r.o., musí byť

schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou

uvedenou na faktúre.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková