Najvyšší súd
3 Sžf 72/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu A. G. – A., K., právne zastúpeného JUDr. A. J., advokátom v T., proti
žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici,
Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/12085-
85350/2007/990600-r zo dňa 19. novembra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/9/2008-43 zo dňa 23.04.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 11S/9/2008-43 zo dňa 23.04.2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/12085-85350/2007/990600-r zo dňa 19.11.2007,
ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení
neskorších predpisov a potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dubnica
nad Váhom č. 668/230/39560/07/Pod zo dňa 27.07.2007, ktorým bol podľa § 44 ods. 6
písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 155 470,-- Sk
žalobcovi ako daňovému subjektu.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správne orgány dostatočne a spoľahlivo
zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny záver. Odpočítanie dane
platiteľom sa viaže na splnenie hmotno-právnych podmienok uvedených v § 49 ods. l, 2
písm. a/, § 51 ods. l písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o DPH) a splnenie podmienok je povinný preukázať platiteľ. Predložením dokladov
platiteľ len tvrdí, že k určitému zdaniteľnému plneniu došlo, ale musí byť schopný preukázať
plnenie aj v skutočnosti. Žalobca predložil faktúru č. 93/05, ale z jej znenia nebolo zrejmé,
na akých zákazkách boli uvedené práce vykonané a žalobca to ani počas daňovej kontroly
ani v daňovom konaní nepreukázal. Zabezpečené podklady nepotvrdili, že práce vykonal
na faktúre uvedený dodávateľ – S. E., s.r.o., a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Rodinný dom I. K., na ktorom mali byť sporné práce vykonané, bol skolaudovaný
20. marca 2006 a preskúšanie komína bolo vykonané 01. augusta 2005 bez nedostatkov,
čo vylučuje vykonávanie prác na komíne do decembra 2005. Práce na rodinnom dome
A. B., podľa jeho vyjadrenia včítane odstránenia závad na komíne, resp. dokončenie komína
boli vykonané v roku 2006, čo tiež nepotvrdzuje oprávnenosť faktúry č. 93/05 o tom, že práce
boli dodané v decembri 2005. Žalobca v žalobe neuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by
preukazoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici
ako i rozhodnutie Daňového úradu Dubnica nad Váhom boli vydané na základe konania,
ktoré bolo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a to predovšetkým zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov, čím došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov
žalobcu. Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu (daňového subjektu) ako platiteľa
dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol
č. 668/320/33740/2007/Sa zo dňa 26.6.2007. Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia
správnych orgánov predovšetkým v postupe, akým spôsobom správne orgány vyhodnocovali
skutočnosti zistené počas daňovej kontroly. Prvostupňový správny orgán vôbec nebral
do úvahy výpovede osôb, ktoré sám predvolal, ale vychádzal len zo skutočnosti, že na stavby, na ktorých boli uskutočňované stavebné práce boli vydané kolaudačné rozhodnutia
alebo potvrdenia o vykonaní odborných skúšok zariadení v čase pred začatím realizácie
stavebných prác. Kolaudačné rozhodnutia a potvrdenia a správy o vykonaných odborných
skúškach nemajú nič spoločného s reálnym ukončením zhotovovaného diela. Kolaudačné
rozhodnutie je rozhodnutím v stavebnom (správnom) konaní a jednotlivé potvrdenia a správy
predkladané príslušnému stavebnému úradu pri podávaní žiadosti o kolaudáciu nemajú
nič spoločné zo zmluvným vzťahom objednávateľa (stavebníka) a zhotoviteľa, ktorý sa spravuje
právnymi predpismi súkromného práva. Ukončenie stavebného konania alebo vydanie
potvrdenia o preskúšaní zariadení tavby nemajú za následok ukončenie, alebo zánik
občianskoprávnych vzťahov medzi objednávateľom a zhotoviteľom a nie je ani momentom
ukončenia a odovzdania diela. Správne orgány dospeli k záveru, že po vydaní kolaudačného
rozhodnutia a vydaní potvrdení o preskúšaní zariadení stavieb nie je možné na týchto
stavbách už uskutočňovať žiadne stavebné práce, čo je v rozpore so skutočným stavom,
čo nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom predpise a ani v reálnom živote. Z dôvodu
takto vykonštruovaného záveru nebol správnymi orgánmi uznaný odpočet dane z pridanej
hodnoty z faktúry č. 93/2005 a žalobcov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.07.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,
že žalovaný vo svojom rozhodnutí netvrdil, že po vydaní kolaudačného rozhodnutia nie je
možné na uvedenej stavbe uskutočňovať už žiadne stavebné práce. V tomto sporovom prípade
žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe získaných dôkazov vyhodnocoval konkrétne
stavebné práce, spojené s vyhotovením komínov, ktoré mali byť vykonané na základe
dodávateľskej faktúry č. 93/2005 spoločnosťou S. E., s.r.o. v decembri 2005. Pri
vyhodnocovaní dôkazov v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov prihliadal nielen na výpovede svedkov (ktoré nepotvrdili, že uvedené práce
vykonala spoločnosť S. E., s.r.o.), ale aj na dôkazy, ktoré získal z Mestského úradu Púchov,
odbor stavebný a Obecného úradu v Nitrici a to okrem odpovede č. 2007/00624-AL1-B3-IK
zo dňa 19. 2. 2007 a odpovede č. 2007/01800-002-ALl-A/5 zo dňa 21.06.2007 z Mestského
úradu Púchov, ako aj na potvrdenie o preskúšaní komína vydané dňa 01.08.2005, správu
o odbornej skúške plynového zariadenia zo dňa 24.10.2005 a odpoveď na žiadosť č. 121/2007
zo dňa 30.01.2007 z Obecného úradu v Nitrici. Žalobca tvrdenia ohľadom uskutočnenia
stavebných prác na rodinných domoch I. K. a A. B. nevedel preukázať žiadnymi písomnými
dôkazmi, správca dane preto vypočul I. K. a A. B. ako svedkov dňa 12.12.2006 a 19.01.2007. Uvedení svedkovia žalobcovi síce potvrdili, že decembri 2005, resp. do odstránenia závad im
pán G., resp. s L. B. vykonali práce ako fóliovanie, latovanie, nátery, podbitie, impregnácie
a stavbu komínov. Ale spoločnosť S. E.. s.r.o.. ktorá mala uvedené práce fyzicky vykonať
a ktorá aj vystavila v prospech žalobcu faktúru č. 93/2005 (vraj na uvedené práce, i keď zo
znenia faktúry to nebolo jednoznačné) svedkovia nepoznali, podľa ich vyjadrenia práce im
vykonal pán G. a L. B.. Správca dane z dôvodu preverenia tvrdení žalobcu i svedkov
ohľadom dodania vyššie uvedených stavebných prác požiadal o súčinnosť Mestský úrad
Puchov, odbor stavebný a Obecný úrad v Nitrici.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnom do 31.12.2005 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a/ má faktúru platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.
Podľa § 49 ods. 2, písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnom do 31.12.2005, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.
Najvyšší súd hlavne poukazuje na vecné dôvody rozhodnutia žalovaného,
ktoré zodpovedajú adekvátnej aplikácii hore uvedených ustanovení zákona o DPH, ktoré poukazujú
na tzv. osobný charakter zdaniteľných plnení pri DPH, pri ktorom identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať
skutočnému stavu.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, písm. a/ a v § 51 ods. 1, písm. a/ zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2005 sú hmotnoprávnej
povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je
možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby
za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje
(pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 93/2005 od dodávateľa S. E., s.r.o., musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 04. decembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková