Najvyšší súd

3 Sžf 7/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD., v právnej veci

žalobcu: E. S. a S., a.s., K., zastúpený Advokátskou kanceláriou M., s.r.o., M.,  

proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská

Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/11962-73833/2007/990057-r zo dňa

27.09.2007, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/128/2007-73 zo dňa 17.09.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/128/2007-73 zo dňa 17. septembra 2008   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného  

č. I/223/11962-73833/2007/990057-r zo dňa 27. septembra 2007   z r u š u j e   podľa § 250j

ods. 2 písm. c/, d/ OSP v spojení s § 250j ods. 3 OSP a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume  

132,78 € na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária M., s.r.o., M., do 30 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č.k. 7S/128/2007-73 zo dňa

17.09.2008 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/223/11962-73833/2007/990057-r zo dňa 27.09.2007, ktorým podľa § 48  

ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Košice I č. j. 695/230/30886/07/Kam

zo dňa 12.04.2007, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.

vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2003

v celkovej sume 850 070,-- Sk žalobcovi.

Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi podľa rozhodnutia správcu dane

nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 20 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 1 zákona

č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), na základe faktúry  

č. 03002, zmluvy č. 1/2003 zo dňa 09.01.2003, faktúry č. 20030704, zmluvy č. 1/2003,

keďže obidva dodávateľské subjekty objektívne nevykonávali svoju obchodnú činnosť,

zmluvné záväzky si zaobstarali len subdodávateľským spôsobom, pričom riadne výkon prác

nepreukázali. V prvom prípade J. N. z K. sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava už 7

rokov, ani z deklarovaných plnení daň neodviedol. V druhom prípade u obchodnej

spoločnosti S., s.r.o., K. bolo zistené, že spoločnosť je nefunkčná, subdodávky neboli

potvrdené ako zrealizované. To, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, resp. či išlo

len o fiktívne daňové doklady sa nepodarilo zistiť ani orgánmi činnými v trestnom konaní.

Keďže sa Krajský súd v Košiciach stotožnil s právnym názorom žalovaného vyjadreným

v napadnutom rozhodnutí v celom rozsahu, vrátane námietky o miestnej nepríslušnosti

správcu dane, potvrdil rozhodnutie žalovaného ako vecne správne s poukazom na ust. § 250j

ods. 1 OSP.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca namietajúc

predovšetkým, že z § 31 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ak má daňový subjekt

pochybnosti, či jeho obchodný partner je zaregistrovaný ako platiteľ DPH, má možnosť

požiadať príslušného správcu dane o overenie, či daňový subjekt, od ktorého prijal zdaniteľné

plnenie je zaregistrovaný ako platiteľ DPH. Zákon teda neukladá povinnosť daňovému

subjektu preveriť u príslušného správcu dane registráciu obchodného partnera. V tomto

prípade dodávateľ žalobcu T. – N. J. predložil žalobcovi Osvedčenie o registrácii platiteľa

DPH vydané Daňovým úradom Košice II. dňa 06.12.1995, z ktorého vyplýva, že dodávateľ je

platiteľ zaregistrovaný pre DPH od 01.12.1995.

Odvolateľ uviedol, že na základe systematického výkladu účelu a zmyslu právnych

noriem upravujúcich DPH a správu daní a poplatkov, možno vyvodiť, že neobstojí názor

správcu dane v tvrdení o predpoklade, na ktorom zakladá svoje rozhodnutie v tom, že J. N.,

nebol v čase uskutočnenia napadnutého zdaniteľného plnenia platiteľom DPH. Právna norma

upravujúca podmienky vzniku postavenia platiteľa na DPH rozlišuje prípady povinnej

registrácie vyjadrenej v ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o DPH a dobrovoľnej registrácie

vyjadrenej v ust. § 4 ods. 4 citovaného zákona. Pokiaľ u dodávateľa žalobcu J. N. je dôvodné

tvrdiť, že dňom 06.12.1995 došlo k vzniku jeho postavenia platiteľa DPH a aplikovať

dobrovoľnú registráciu, pre ktorú sa nevyžadovalo splnenie predpísanej zákonnej povinnosti

(limit obratu), pri ktorej vzniká právna povinnosť k registrácii, potom vzniká otázka, či bolo

vôbec možné v súlade s právom podľa hypotézy právnej normy, ktorá predpokladá zrušenie

registrácie plátcu DPH v prípade, že platiteľ nespĺňa podmienky pre povinnú registráciu

platiteľa.

V tejto súvislosti odvolateľ namieta, že v administratívnom spise nie je priložené

rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa DPH pre J. N., o ktoré sa opiera správca dane vo

svojom rozhodnutí, čo má za následok, že sa k takémuto dôkazu žalobca nemôže vyjadriť, ale

aj to, že záver správneho orgánu nie je možné oprieť o dôkaz, ktorý nie je súčasťou dôkazov,

ani spisu. Odvolateľ ďalej uviedol, že nikto nemôže niesť faktickú alebo právnu

zodpovednosť za neplnenie záväzkov v daňovom konaní, pokiaľ nebol k povinnému subjektu

v špeciálnom postavení ako spoludlžník, subsidiárny dlžník, alebo ručiteľ. V prípade vzniku

pochybností o deklarovanom zdaniteľnom plnení má správca dane zákonné nástroje na

potvrdenie alebo vylúčenie potvrdenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré mu bolo

v podobe formálneho dôkazu predložené. Daňový doklad je vždy len relatívnou simuláciou

uskutočnenia zdaniteľného plnenia, jeho existencia môže dôjsť k formulácii požiadaviek

správcu dane, smerujúcich k preukázaniu hmotnoprávneho úkonu usvedčujúceho existenciu

zdaniteľného plnenia.

Zo znenia § 15 ods. 5 zákona č. 289/1995 Z.z. v znení platnom v čase

uskutočniteľného zdaniteľného plnenia, podľa odvolateľa vyplýva, že zákon povinnosť

oznámiť správcovi dane, že došlo k neoprávnenému uplatneniu dane v cene a aj povinnosť

zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu, sankcionuje porušiteľa zákona, a nie jeho

odberateľa.

Podľa žalobcu adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo

k fiktívnemu zdaniteľnému plneniu mal byť podrobný výsluch konateľov, prípadne ďalších

zamestnancov a podľa obsahu výsluchu aj jeho hodnotenie v intenciách ust. § 2 ods. 3 zákona

č. 511/1992 Zb. bolo potrebné zvážiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s dodávateľom,

u ktorého bolo vykonané miestne zisťovanie. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplynulo,  

že každý účastník konania musí mať možnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj

prospech a právo na to, aby sa jeho argumenty a dôkazy zobrali do úvahy. Poukázal  

aj na článok 6 Dohovoru, z ktorého vyplynulo, že každý účastník musí zásadne mať možnosť

nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jeho požiadavky uspeli,

ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými správnym orgánom  

za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. To znamená, že nič, čo môže mať

význam pre rozhodnutie správneho orgánu nesmie byť vylúčené z možnosti prerokovania

stranami. Nutnosť takéhoto prejednania sa týka aj materiálov, ktoré nepredložili kontrolované

daňové subjekty, alebo ktoré si správny orgán obstaral sám, alebo ktoré sa k nemu dostali

iným spôsobom, napr. od policajných orgánov. Podľa odvolateľa skutočnosti dotýkajúce  

sa dodávateľov žalobcu nemôžu mať právnu relevanciu pre posúdenie tejto veci.

Odvolateľ ďalej poukázal na absenciu zrozumiteľnosti zdôvodnenia napadnutého

rozhodnutia správcu dane, najmä, že správca dane bez zjavnej príčinnej súvislosti s ust. § 20

zákona o DPH, § 31 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj porušením článku 2 Ústavy

Slovenskej republiky, ďalej len Ústava.

Odvolateľ namietal, že postup správcu dane, v spôsobe nekonvalidovanom  

pri uplatňovaní zákonného procesu, keď vo vzťahu k zásade rovnosti zbraní sú povinné

finančné orgány postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v tomto prípade znamená

umožniť sťažovateľovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým prevádzaným dôkazom. Na podklade uvedeného daňový subjekt namieta

postup správcu dane, ktorý považuje za protichodný vo vzťahu k právnej istote, princípom

právneho štátu a k zásade, že nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá.

Žalobca poukazujúc na Šiestu smernicu o DPH, ktorej podstatou je predovšetkým zabezpečiť,

aby spoločný systém daní z obratu (DPH) nediskriminoval tovar, alebo služby podľa pôvodu,

aby mohol byť dosiahnutý spoločný trh umožňujúci poctivú hospodársku súťaž, podobajúci  

sa skutočnému vnútornému trhu, dospel k záveru, či pre posúdenie oprávnenosti nároku

žalobcu postačuje v tomto prípade zistenie o tom, že dodávateľ žalobcu nebol registrovaný

ako platiteľ dane. V tejto súvislosti navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa článku 234 ES

predložil ESD na riešenie predbežnej otázky:

1. Či vnútroštátna legislatíva DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces môže ukladať

povinnosť zisťovania statusu (registrovaný platca DPH) svojho obchodného partnera

a/ v akých intervaloch, b/ v každom novom obchode, keď sa už platca preukázal.

2. Je možné považovať daňový doklad, ktorému o správnosti a úplnosti svedčí jeho

verejná publicita za nespĺňajúci náležitosti takéhoto dokladu bez zabezpečenia

vypočutia osoby, ktorou bol tento doklad uskutočnený?

3. Je možné považovať ustanovenie § 4 a §20 zákona o DPH, za súladné s úpravou podľa

Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu a legitimitu očakávania

proporcionality?

S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.09.2008 zrušil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/

a f/ OSP a vyhovel odvolaniu žalobcu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec  

na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že žalobcovi bola dňa

16.03.2007 doručená výzva na prerokovanie protokolu o daňovej kontrole s upozornením,  

že do 8 pracovných dní sa môže vyjadriť k protokolu. Žalobca sa k protokolu nevyjadril,  

ani sa nedostavil na jeho prerokovanie, tým sám nevyužil oprávnenie dané mu zákonom,  

na ktoré v žalobe poukazuje. Žalovaný uviedol, že sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu,  

že pre rozhodnutie v tomto prípade stačilo, aby dodávateľ žalobcu nebol registrovaný  

ako platiteľ dane a to bez potreby vykonania ďalších navrhovaných dôkazov, túto nepovažuje

za relevantnú, keďže daňový subjekt, ktorý nie je registrovaný ako platiteľ DPH, nie je

oprávnený vystavovať daňové doklady DPH. Na strane druhej subjekt, ktorý si na základe

daňového dokladu vystaveného neplatiteľom dane, uplatní odpočítanie dane postupuje

v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pre účely  

§ 20a zákona č. 289/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, je nevyhnutné kumulatívne

splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti,

t.j. aj v preukázaní vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým

dokladom, ktorým prijatie zdaniteľného plnenia platiteľ dane deklaruje. Plnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie daní nespočíva len v predložení dokladov

s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne dokazovať všetky znaky

požadovanej skutočnosti, teda objekt, subjekty, právnu skutočnosť. Hmotnoprávne

podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH preukazuje daňový subjekt a ten ak splnenie

podmienok preukáže, má nárok na odpočet DPH alebo splnenie podmienok nepreukáže

a nárok na odpočet DPH nemá a to aj za predpokladu, že by v skutočnosti tieto podmienky

splnené boli. Zákon z dôvodu zložitosti kontroly tejto dane stanovuje prísnejšie podmienky

na preukazovanie nároku na odpočet dane, ako je to pri preukazovaní nárokov u iných daní.

Žalobca podľa žalovaného má možnosť si zaplatenú daň vymáhať od pána N.

V prípade dodávateľa žalobcu S., s.r.o., Košice bolo správcom dane zistené, že do

21.01.2004 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a práce a služby zabezpečoval

subdodávateľským spôsobom spoločnosťou H., s.r.o., a J. N. Spoločnosť H., s.r.o., podala za

zdaňovacie obdobie júl – október 2003 negatívne daňové priznania, čím deklarovala, že

neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia, u ktorých jej vznikla daňová povinnosť. V rámci

konania miestne príslušného správcu dane bolo zistené, že spoločnosť S., s.r.o. sa v sídle

spoločnosti nezdržuje, nepreberá listové zásielky, rovnako konateľ spoločnosti sa v mieste

trvalého bydliska nezdržuje, keďže uvedená spoločnosť so správcom dane nespolupracovala,

nepreukázala ani dodanie služieb tak, ako sú uvedené v predmetných faktúrach.

Keďže v tomto prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane,

správca dane využil svoje oprávnenie v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. a vykonal

dožiadania od príslušných správcov dane, ktoré u daňových subjektov preverovali

uskutočnenie zdaniteľného plnenia, vznik daňovej povinnosti a to formou miestnych

zisťovaní. S poukazom na uvedené navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,  

aby rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/128/2007-73 zo dňa 17.09.2008 ako vecne

správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) a postupom podľa  

§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta prvá OSP a rozhodol tak,  

že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa oboznámil s pripojeným

administratívnym ako aj súdnym spisom a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Košiciach č.k. 7S 128/2007-73 nie je vecne správny. K svojim záverom dospel senát

najvyššieho súdu na základe nasledovných skutočností.

Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. platiteľ môže odpočítať daň,  

ak zdaniteľné plnenie príjme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká

daňová povinnosť podľa § 14.

Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia,  

ak tento zákon neustanovuje inak podľa § 14 zákona č. 289/1995 Z.z.

Podľa § 20a ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. odpočítať daň podľa § 20 môže platiteľ

pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak

a) platiteľovi, ktorý uskutočnil toto zdaniteľné plnenie, vznikla daňová povinnosť (§ 14),

b) daň na vstupe zaúčtoval vo svojom účtovníctve; ak ide o platiteľa, ktorý nie je

účtovnou jednotkou, daň na vstupe zaevidoval v záznamoch podľa § 24,

c) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ.

V tomto prípade bol vydaný dodatočný platobný výmer správcom dane – Daňovým

úradom Košice I č. 695/230/30886/07/Kam zo dňa 12.04.2007, ktorým za zdaňovacie obdobie

júl 2003 bola vyrubená žalobcovi DPH v sume 850 070,-- Sk, keď daň uvedená v daňovom

priznaní bola vo výške 69 842,-- Sk, daň zistená správcom dane po daňovej kontrole vo výške

919 912,-- Sk a rozdiel dane vo výške 850 070,-- Sk. Na podklade vykonanej kontroly,

o výsledku ktorej bol vyhotovený správcom dane protokol č. 801/321/10140/2007 zo dňa

14.02.2007 a ktorý bol daňovníkovi doručený dňa 28.03.2007 bolo zistené kontrolou dane  

na vstupe, že prišlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH, ktoré viedli k zníženiu dane  

na vstupe za kontrolované zdaňovacie obdobie. Predovšetkým išlo o faktúru vystavenú

dodávateľom žalobcu J. N., K., ktorej predmetom plnenia mali byť služby vizuálnej kontroly

odberných miest, v zmysle zmluvy č. 1/2003 o poskytovaní služieb pri výkone odpočtov

odberných miest elektrickej energie. Dodávateľ žalobcu z fakturovanej ceny uplatnil 20%

DPH, v celkovej výške 425 144,20 Sk, pričom bolo zistené, že podľa vyjadrení miestne

príslušného správcu dane nebol dodávateľ žalobcu registrovaný ako platiteľ na DPH. Bolo mu

určené posledné zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 1999 v zmysle ust. § 43 zákona č.

289/1995 Z.z. Uvedená faktúra bola žalobcom uhradená a to prevodom z účtu a žalobca DPH

zaúčtoval a uplatnil na vstupe v daňovom priznaní za júl 2003. Uvedeným postupom podľa

správcu dane žalobca porušil ust. § 20 ods. 1 písm. a/, § 20a písm. a/, c/ zákona č. 289/1995

Z.z. tým, že odpočítal DPH pri prijatom zdaniteľnom plnení od neplatiteľa dane, ktorý

uplatnil v cene aj DPH, a to aj napriek tomu, že v tom čase už nebol registrovaný ako platiteľ

DPH.

K tejto časti rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného odvolací súd uvádza,  

že v pripojenom administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie o určení posledného

zdaňovacieho obdobia pre dodávateľa žalobcu J. N., Košice. Z tohto dôvodu závery, ktoré

správca dane ako aj žalovaný v tomto smere vykonali a zrealizovali v napadnutých

rozhodnutiach považuje súd za nezákonné, keďže samotné rozhodnutie, na ktoré sa správca

dane ako aj žalovaný odvolávajú nie je súčasťou administratívneho spisu. Uvedené

pochybenie viedlo odvolací súd k záveru, že v tomto prípade je potrebné napadnuté

rozhodnutie žalovaného zrušiť, keďže považuje uvedené rozhodnutie za nepreskúmateľné  

pre neúplnosť spisov správneho orgánu a zároveň, že zistenie skutkového stavu je

nepostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s § 250j ods. 3 OSP).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu rovnako nebolo možné preveriť,

skutočnosť, kedy a akým spôsobom bol doručovaný protokol o kontrole vykonanej podľa   ust. § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch v znení neskorších

predpisov a zákona č. 440/2000 Z.z. o správe finančnej kontroly, v znení neskorších

predpisov, žalobcovi. Nesporným zostalo len, že žalobca protokol zo dňa 14.02.2007, ktorý je

súčasťou administratívneho spisu, nepodpísal, rovnako odvolací súd zistil, že v pripojenom

administratívnom spise sa nenachádza doklad, ktorý by preukazoval doručovanie

predmetného protokolu žalobcovi, rovnako sa v spise nenachádza výzva správcu dane pre

žalobcu na vyjadrenie k protokolu o výsledku kontroly. Uvedené skutočnosti majú význam

z hľadiska posúdenia zákonnosti postupu daňových orgánov ako aj napadnutých rozhodnutí

správcu dane a žalovaného.

K námietke žalobcu týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti správcu dane sa odvolací súd

v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré krajský súd uviedol v rozsudku a túto námietku

považuje za nedôvodnú.

S poukazom na uvedené pochybenia žalovaného ako aj správcu dane súd postupom

podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil

a rozhodnutie žalovaného zrušil (§ 250j ods. 2 c/, d/ v spojení s § 250j ods. 3 OSP) a vec  

mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou žalovaného bude najmä odstrániť procesné vady

konania, doplniť administratívny spis o doklady preukazujúce doručenie protokolu o kontrole

č.: 801/321/10140/2007 zo dňa 14.02.2007 žalobcovi, vysporiadať sa s námietkami žalobcu

uplatnenými v konaní vo vzťahu k Šiestej smernici Rady zo dňa 17.05.1977 o zosúladení

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane

z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia. Konkrétne, či vnútroštátna legislatíva

DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces môže ukladať povinnosť zisťovania statusu

(registrovaný platca DPH) svojho obchodného partnera a/ v akých intervaloch, b/ v každom

novom obchode, keď sa už platca preukázal. Ďalej či je možné považovať daňový doklad,

ktorému o správnosti a úplnosti svedčí jeho verejná publicita za nespĺňajúci náležitosti

takéhoto dokladu bez zabezpečenia vypočutia osoby, ktorou bol tento doklad uskutočnený?

A či je možné považovať ustanovenie § 4 a §20 zákona o DPH, za súladné s úpravou podľa

Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu a legitimitu očakávania proporcionality?

Ďalej bude potrebné pripojiť rozhodnutie správcu dane, o určení posledného

zdaňovacieho obdobia pre dodávateľa žalobcu J. N., K. a preveriť jeho právoplatnosť, ako aj

preskúmať, či uvedenému subjektu po vydaní rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho

obdobia (obdobie od II. štvrťroku 1999 do júla 2003) nevznikla opätovne povinnosť

zaregistrovať sa ako platca DPH a to dosiahnutím zákonnom stanoveného obratu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta

prvá OSP v spojení s § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo  

na náhradu trov konania tak ako boli zistené z obsahu súdneho spisu a to za celé súdne

konanie a to súdny poplatok za žalobu vo výške 2 000,-- Sk, t.j. 66,39 €, súdny poplatok  

za podané odvolanie vo výške 2 000,-- Sk, t.j. 66,39 €, celkom 132,78 €.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková