Najvyšší súd
3 Sžf/68/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. E., s.r.o., so sídlom P.,
právne zastúpeného JUDr. V. T., advokátkou v B., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 24909/2007 zo dňa 06. novembra 2007, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14.05.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14.05.2008 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14.05.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť v časti výroku vo veci samej dňa 30.06.2008, zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 24909/2007 zo dňa 06.11.2007 a prvostupňové rozhodnutie
Colného úradu v Banskej Bystrici č. 5163-485/04/Bo zo dňa 15. marca 2004 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v predmetnom rozsudku rozhodol o trovách
konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume
9 584,-- Sk do rúk právneho zástupcu JUDr. V. T., do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to
s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že 3 Sžf/68/2008
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu
zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 2 000,-- Sk a z titulu náhrady trov
zastupovania advokátom.
Náhrada trov konania za právne zastupovanie bola priznaná za tri úkony právnej
služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č.655/2004 Z.z.): prevzatie a prípravu
veci (v roku 2007) v sume 1 371,-- Sk, paušál 178,-- Sk, podanie žaloby a účasť
na pojednávaní krajského súdu dňa 14. mája 2008 v sume 2 x á 1 466,-- Sk, 2 x paušál
á 190,-- Sk + náhrada cestovného za použitie osobného motorového vozidla značky
VW POLO Variant, ŠPZ J. dňa 14. mája 2008 na ceste Prievidza – Trenčín a späť
s priemernou spotrebou pohonných látok 6,8 l/100 km, pri priemernej cene 1 l benzínu
39,-- Sk a pri dĺžke jednej cesty 70 km, a to náhrada za kilometre v sume 868,-- Sk
(2 x 70 km = 140 km x 6,20 Sk/km = 868,-- Sk) a náhrada výdavkov za pohonné látky v sume
371,-- Sk (2 x 70 km = 140 km x 0.068 l/km x 39,-- Sk/l = 371,-- Sk) + náhrada
za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky v rozsahu 4 polhodín za cestu
Prievidza – Trenčín a späť v sume 1 484,-- Sk (za jednu polhodinu 371,-- Sk x 4 polhodiny =
1 484,-- Sk). Celkovo priznaná náhrada predstavuje sumu 9 584,-- Sk.
Krajský súd nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov v uplatnenej výške,
vypočítanej právnym zástupcom žalobcu podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nakoľko
v správnom súdnictve pri vyčíslení tarifnej odmeny je potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z.z. a preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 1/13
z výpočtového základu za každý rok osobitne. Žalobca si uplatňoval v tomto konaní tiež trovy
za konanie vo veci 11S/121/2004, k tomu krajský súd uviedol, že vo veci 11/S/121/2004 bolo
o náhrade rozhodnuté.
Proti rozsudku č. k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14. mája 2008 podal včas odvolanie žalobca
napádajúc druhú časť výroku rozsudku, a to výroku o trovách konania. Uviedol,
že si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov podľa §§ 142 ods. 1 O.s.p. a 250k ods. 2 O.s.p.
a svojim podaním zo dňa 19.05.2008 ho v súlade s Advokátskou tarifou (§§ 13 ods. 1 a 17
ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z. z. resp. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vyčíslil za obe žaloby
sumou 212 474,-- Sk. Pri určení hodnoty 1 úkonu vychádzal z hodnoty sporu predstavujúcej 3 Sžf/68/2008
výšku plnenia uplatneného proti nemu žalovaným z titulu zaplatenia colných dlhov vo výške
celkom 2 738 663,-- Sk a k prvej žalobe aj spolu so sankciou vo výške 200 000,-- Sk.
Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom
ani do nepriznania mu trov konania z prvej žaloby, a ani čo do priznania trov k druhej žalobe
v základnej sadzbe tarifnej odmeny Advokátskej tarify. Podľa názoru žalobcu je ustanovenie
§ 250k ods. 2 O.s.p. osobitným ustanovením vzťahujúcim sa len na konkrétne prípady
opätovného rozhodnutia súdu v preskúmavacom konaní v prospech žalobcu a podľa neho
jednoznačne vyplýva nárok úspešného žalobcu na všetky trovy konania a k obom žalobám,
a podľa neho nemá argumentácia súdu, že o trovách konania k prvej žalobe už bolo
právoplatne rozhodnuté, právny význam, pretože v prípadoch uvedených v § 250k
ods. 2 O.s.p. súd vždy rozhoduje k druhej žalobe a vždy až po právoplatnosti rozsudku
vyneseného k predchádzajúcej (prvej) žalobe.
Pokiaľ ide o priznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi v základnej tarife, k tomu
žalobca uviedol, že súd rozhodol s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5 Sžf 3/08, ktoré nebolo doposiaľ zverejnené, a žalobcovi sa ani iným spôsobom
nepodarilo jeho bližší obsah zistiť. Žalobca však zastáva názor, že v konkrétnom prípade
sa v oboch žalobách úspešne ubránil zaplateniu konkrétnej pohľadávky v určenej výške,
preto niet dôvodu nepriznať mu nárok z výšky peňažného plnenia podľa § 10 ods. 1,
resp. § 13 ods. 1 príslušnej advokátskej tarify. Podľa žalobcu základné tarify v oboch
vyhláškach (vyhl. č. 163/2002 Z.z. v § 13 ods. 6 a vyhl. č. 655/2004 Z.z. v § 11 ods. 1)
vychádzajú zo situácie, kedy nie je možné predmet sporu oceniť peniazmi, čo nie je prípad
predmetu sporu medzi účastníkmi v tomto konaní. Osobitnú tarifnú odmenu pre prípad
preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov ani jedna z uvedených taríf neupravuje.
Žalobca s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 11S/1/2008-46 zmenil výrok o trovách konania tak,
že žalobcovi prizná nárok na ich náhradu vo výške 212.474,- Sk tak, ako ho vyčíslil podaním
zo dňa 19.05.2008.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že v danej veci je potrebné rozsudok Krajského súdu 3 Sžf/68/2008
v Trenčíne č.k. 11S/1/2008-46 v napadnutej časti, ktorá sa týka výroku o trovách konania,
potvrdiť podľa § 219 O.s.p.
Pokiaľ ide o nepriznanie žalobcovi trov konania z prvej žaloby, Krajský súd
v Trenčíne správne rozhodol a uplatnené trovy nepriznal, nakoľko vo veci 11S/121/2004 bolo
o ich náhrade rozhodnuté. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 08. júna 2005 rozhodol
o náhrade trov (nepriznal náhradu) a tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
zo dňa 07. decembra 2006 rozhodol o trovách konania (nepriznal náhradu). O trovách bolo
právoplatne rozhodnuté a niet zákonného dôvodu o nich rozhodovať opäť a naviac v úplne
inom konaní.
Podľa § 250k ods. 2 O.s.p. ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo
k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán
odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo
k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi
nahradil všetky trovy súdneho konania.
Ak sa naplnia predpoklady uvedené v citovanom ustanovení O.s.p., súd uloží
správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil „všetky“ trovy súdneho konania, teda že sa
nahradia aj iné než účelne vynaložené trovy tohto nového konania a taktiež, že nemožno
v tomto prípade aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. Táto norma sa však v žiadnom prípade netýka trov pôvodného konania,
o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalobcovi teda bola priznaná náhrada všetkých
trov nového konania, i keď nie v uplatnenej výške.
Pokiaľ ide o výšku trov právneho zastúpenia, táto je upravená vo vyhláške
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.).
V § 10 ods. 1 vyhlášky sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je buď výška
peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou sumou.
3 Sžf/68/2008
Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva
vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Zostáva teda určiť, či konanie, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 24909/2007 zo dňa 6. novembra 2007, ktorým žalovaný správny
orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového Colného úradu v Banskej Bystrici č. 5163-
485/04/Bo zo dňa 15. marca 2004, ktorým bol žalobcovi vymeraný colný dlh, je možné
posúdiť ako vec resp. právo, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami, alebo ako vec, ktorej tarifná hodnota
je známa.
Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten posúdil predmetný spor ako vec,
ktorej hodnotu nemožno vyčísliť v peniazoch a preto priznal žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predmetom sporu
v tomto prípade je preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, pričom výška plnenia
uplatneného z titulu zaplatenia colných dlhov nie je pre predmet sporu rozhodujúca.
Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania z ustanovenia
§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby odvodiť z výpočtového základu zisteného podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky.
V správnom súdnictve nie je teda možné priznať odmenu advokáta za poskytovanie právnych
služieb podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z dôvodu, že správne súdnictvo je založené
na preskúmavaní zákonností rozhodnutí a postupov správnych orgánov, t.j. pri aplikácii
verejných práv správnymi orgánmi.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil predmetný
rozsudok č.k. 11S/1/2008-46 vydaný Krajským súdom v Trenčíne v napadnutej časti,
pretože prvostupňový súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní pred prvostupňovým súdom
úspech, náhradu trov podľa § 250k ods.1 O.s.p. a to za zaplatený súdny poplatok za podanú
žalobu 2 000 Sk a za tri úkony právnej služby a trikrát režijný paušál, cestovné a náhradu
za premeškaný čas, celkom vo výške 9 584,-- Sk, ktorú správne vyčíslil. Krajský súd
v Trenčíne síce nepostupoval podľa § 250k ods. 2 O.s.p., avšak táto skutočnosť nemá vplyv 3 Sžf/68/2008
na správnosť priznanej náhrady trov konania, nakoľko žalobcovi priznal všetky trovy,
hoci nie v uplatnenej výške.
Keďže ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie (§ 224 ods.1 O.s.p.), rozhodol súd o trovách odvolacieho konania tak, že náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi s poukazom na § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. nepriznal
na náhradu, keďže v odvolacom konaní nemal úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 04. decembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková