Najvyšší súd

3 Sžf/68/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. E., s.r.o., so sídlom P.,

právne zastúpeného JUDr. V. T., advokátkou v B., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 24909/2007 zo dňa 06. novembra 2007, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14.05.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

č.k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14.05.2008 v napadnutej časti   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14.05.2008,  

ktorý nadobudol právoplatnosť v časti výroku vo veci samej dňa 30.06.2008, zrušil

rozhodnutie žalovaného č. 24909/2007 zo dňa 06.11.2007 a prvostupňové rozhodnutie

Colného úradu v Banskej Bystrici č. 5163-485/04/Bo zo dňa 15. marca 2004 a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v predmetnom rozsudku rozhodol o trovách

konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume  

9 584,-- Sk do rúk právneho zástupcu JUDr. V. T., do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to

s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že 3 Sžf/68/2008

úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu

zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 2 000,-- Sk a z titulu náhrady trov

zastupovania advokátom.

Náhrada trov konania za právne zastupovanie bola priznaná za tri úkony právnej

služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov  

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č.655/2004 Z.z.): prevzatie a prípravu

veci (v roku 2007) v sume 1 371,-- Sk, paušál 178,-- Sk, podanie žaloby a účasť

na pojednávaní krajského súdu dňa 14. mája 2008 v sume 2 x á 1 466,-- Sk, 2 x paušál  

á 190,-- Sk + náhrada cestovného za použitie osobného motorového vozidla značky  

VW POLO Variant, ŠPZ J. dňa 14. mája 2008 na ceste Prievidza – Trenčín a späť

s priemernou spotrebou pohonných látok 6,8 l/100 km, pri priemernej cene 1 l benzínu  

39,-- Sk a pri dĺžke jednej cesty 70 km, a to náhrada za kilometre v sume 868,-- Sk

(2 x 70 km = 140 km x 6,20 Sk/km = 868,-- Sk) a náhrada výdavkov za pohonné látky v sume

371,-- Sk (2 x 70 km = 140 km x 0.068 l/km x 39,-- Sk/l = 371,-- Sk) + náhrada  

za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky v rozsahu 4 polhodín za cestu

Prievidza – Trenčín a späť v sume 1 484,-- Sk (za jednu polhodinu 371,-- Sk x 4 polhodiny =

1 484,-- Sk). Celkovo priznaná náhrada predstavuje sumu 9 584,-- Sk.

Krajský súd nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov v uplatnenej výške,

vypočítanej právnym zástupcom žalobcu podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nakoľko

v správnom súdnictve pri vyčíslení tarifnej odmeny je potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1

vyhl. č. 655/2004 Z.z. a preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 1/13

z výpočtového základu za každý rok osobitne. Žalobca si uplatňoval v tomto konaní tiež trovy

za konanie vo veci 11S/121/2004, k tomu krajský súd uviedol, že vo veci 11/S/121/2004 bolo

o náhrade rozhodnuté.

Proti rozsudku č. k. 11S/1/2008-46 zo dňa 14. mája 2008 podal včas odvolanie žalobca

napádajúc druhú časť výroku rozsudku, a to výroku o trovách konania. Uviedol,  

že si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov podľa §§ 142 ods. 1 O.s.p. a 250k ods. 2 O.s.p.

a svojim podaním zo dňa 19.05.2008 ho v súlade s Advokátskou tarifou (§§ 13 ods. 1 a 17

ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z. z. resp. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vyčíslil za obe žaloby

sumou 212 474,-- Sk. Pri určení hodnoty 1 úkonu vychádzal z hodnoty sporu predstavujúcej 3 Sžf/68/2008

výšku plnenia uplatneného proti nemu žalovaným z titulu zaplatenia colných dlhov vo výške

celkom 2 738 663,-- Sk a k prvej žalobe aj spolu so sankciou vo výške 200 000,-- Sk.

Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom  

ani do nepriznania mu trov konania z prvej žaloby, a ani čo do priznania trov k druhej žalobe

v základnej sadzbe tarifnej odmeny Advokátskej tarify. Podľa názoru žalobcu je ustanovenie

§ 250k ods. 2 O.s.p. osobitným ustanovením vzťahujúcim sa len na konkrétne prípady

opätovného rozhodnutia súdu v preskúmavacom konaní v prospech žalobcu a podľa neho

jednoznačne vyplýva nárok úspešného žalobcu na všetky trovy konania a k obom žalobám,

a podľa neho nemá argumentácia súdu, že o trovách konania k prvej žalobe už bolo

právoplatne rozhodnuté, právny význam, pretože v prípadoch uvedených v § 250k  

ods. 2 O.s.p. súd vždy rozhoduje k druhej žalobe a vždy až po právoplatnosti rozsudku

vyneseného k predchádzajúcej (prvej) žalobe.

Pokiaľ ide o priznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi v základnej tarife, k tomu

žalobca uviedol, že súd rozhodol s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR  

sp. zn. 5 Sžf 3/08, ktoré nebolo doposiaľ zverejnené, a žalobcovi sa ani iným spôsobom

nepodarilo jeho bližší obsah zistiť. Žalobca však zastáva názor, že v konkrétnom prípade  

sa v oboch žalobách úspešne ubránil zaplateniu konkrétnej pohľadávky v určenej výške,

preto niet dôvodu nepriznať mu nárok z výšky peňažného plnenia podľa § 10 ods. 1,  

resp. § 13 ods. 1 príslušnej advokátskej tarify. Podľa žalobcu základné tarify v oboch

vyhláškach (vyhl. č. 163/2002 Z.z. v § 13 ods. 6 a vyhl. č. 655/2004 Z.z. v § 11 ods. 1)

vychádzajú zo situácie, kedy nie je možné predmet sporu oceniť peniazmi, čo nie je prípad

predmetu sporu medzi účastníkmi v tomto konaní. Osobitnú tarifnú odmenu pre prípad

preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov ani jedna z uvedených taríf neupravuje.

Žalobca s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 11S/1/2008-46 zmenil výrok o trovách konania tak,

že žalobcovi prizná nárok na ich náhradu vo výške 212.474,- Sk tak, ako ho vyčíslil podaním

zo dňa 19.05.2008.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vec prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212  

ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že v danej veci je potrebné rozsudok Krajského súdu 3 Sžf/68/2008

v Trenčíne č.k. 11S/1/2008-46 v napadnutej časti, ktorá sa týka výroku o trovách konania,

potvrdiť podľa § 219 O.s.p.

Pokiaľ ide o nepriznanie žalobcovi trov konania z prvej žaloby, Krajský súd

v Trenčíne správne rozhodol a uplatnené trovy nepriznal, nakoľko vo veci 11S/121/2004 bolo

o ich náhrade rozhodnuté. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 08. júna 2005 rozhodol

o náhrade trov (nepriznal náhradu) a tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom  

zo dňa 07. decembra 2006 rozhodol o trovách konania (nepriznal náhradu). O trovách bolo

právoplatne rozhodnuté a niet zákonného dôvodu o nich rozhodovať opäť a naviac v úplne

inom konaní.

Podľa § 250k ods. 2 O.s.p. ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo

k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán

odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo

k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi

nahradil všetky trovy súdneho konania.

Ak sa naplnia predpoklady uvedené v citovanom ustanovení O.s.p., súd uloží

správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil „všetky“ trovy súdneho konania, teda že sa

nahradia aj iné než účelne vynaložené trovy tohto nového konania a taktiež, že nemožno

v tomto prípade aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 250k

ods. 1 O.s.p. Táto norma sa však v žiadnom prípade netýka trov pôvodného konania,

o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalobcovi teda bola priznaná náhrada všetkých

trov nového konania, i keď nie v uplatnenej výške.

Pokiaľ ide o výšku trov právneho zastúpenia, táto je upravená vo vyhláške

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.).

V § 10 ods. 1 vyhlášky sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je buď výška

peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou sumou.

3 Sžf/68/2008

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Zostáva teda určiť, či konanie, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 24909/2007 zo dňa 6. novembra 2007, ktorým žalovaný správny

orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového Colného úradu v Banskej Bystrici č. 5163-

485/04/Bo zo dňa 15. marca 2004, ktorým bol žalobcovi vymeraný colný dlh, je možné

posúdiť ako vec resp. právo, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch,  

alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami, alebo ako vec, ktorej tarifná hodnota

je známa.

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten posúdil predmetný spor ako vec,  

ktorej hodnotu nemožno vyčísliť v peniazoch a preto priznal žalobcovi náhradu trov právneho

zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predmetom sporu

v tomto prípade je preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, pričom výška plnenia

uplatneného z titulu zaplatenia colných dlhov nie je pre predmet sporu rozhodujúca.  

Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania z ustanovenia

§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby odvodiť z výpočtového základu zisteného podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky.

V správnom súdnictve nie je teda možné priznať odmenu advokáta za poskytovanie právnych

služieb podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z dôvodu, že správne súdnictvo je založené

na preskúmavaní zákonností rozhodnutí a postupov správnych orgánov, t.j. pri aplikácii

verejných práv správnymi orgánmi.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil predmetný

rozsudok č.k. 11S/1/2008-46 vydaný Krajským súdom v Trenčíne v napadnutej časti,  

pretože prvostupňový súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní pred prvostupňovým súdom

úspech, náhradu trov podľa § 250k ods.1 O.s.p. a to za zaplatený súdny poplatok za podanú

žalobu 2 000 Sk a za tri úkony právnej služby a trikrát režijný paušál, cestovné a náhradu  

za premeškaný čas, celkom vo výške 9 584,-- Sk, ktorú správne vyčíslil. Krajský súd

v Trenčíne síce nepostupoval podľa § 250k ods. 2 O.s.p., avšak táto skutočnosť nemá vplyv 3 Sžf/68/2008

na správnosť priznanej náhrady trov konania, nakoľko žalobcovi priznal všetky trovy,  

hoci nie v uplatnenej výške.

Keďže ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie

konanie (§ 224 ods.1 O.s.p.), rozhodol súd o trovách odvolacieho konania tak, že náhradu trov

odvolacieho konania žalobcovi s poukazom na § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. nepriznal  

na náhradu, keďže v odvolacom konaní nemal úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková