UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: RTL - K, s.r.o., IČO: 44 011 776, Ladmovce 170, právne zastúpený: JUDr. Pavol Gombos, advokát, Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/25282-141177/2012 zo dňa 27. februára 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/118/2012-137 zo dňa 10. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/118/2012-137 zo dňa 10. apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením č. k. 6S/118/2012-137 zo dňa 10.04.2014 Krajský súd v Košiciach zastavil konanie vedené pod sp. zn. 6S/118/2012 z dôvodu, že žalobca napriek výzve nezaplatil súdny poplatok vo výške 66 € v stanovenej lehote. Žalobca bol na zaplatenie súdneho poplatku vyzvaný výzvou zo dňa 12.02.2013, doručenou prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 20.02.2013. Žalobca súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil a dňa 01.03.2013 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobcovi uznesením č. k. 6S/118/2012-130 zo dňa 20.02.2014 nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2014. Následne na to bolo dňa 10.04.2014 vydané uznesenie o zastavení konania č. k. 6S/118/2012-137, keďže žalobca súdny poplatok za podanú žalobu nezaplatil.
Proti uvedenému uzneseniu č. k. 6S/118/2012-137 zo dňa 10.04.2014 podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že patrí do skupiny spoločností personálne spojených s Z. N.. Uviedol, že súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené s Z. N. sú stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť Z. N., ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho zároveň množstvo odpovedí. Voči postupu daňových orgánov sa spoločnosti personálne prepojené s Z. N. museli brániť uplatnením svojich práv súdnou cestou, a preto sú tietospoločnosti účastníkmi niekoľko desiatok až stovák súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutí daňových úradov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2Sžf/16/2012 zo dňa 23.10.2012. Z uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, že ani v danej veci nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobca uviedol, že daňové orgány nezákonne zadržiavajú finančné prostriedky patriace spoločnostiam spojených s Z. N., blokujú im majetok a aj v dôsledku negatívnej medializácie tieto spoločnosti nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z uvedených dôvodov sa tieto spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, s ktorou by mohol voľne disponovať. Žalobca nemá žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým by mohol disponovať. Všetky uvedené okolnosti vytvárajú situáciu, ktorá znemožňuje žalobcovi súdny poplatok uhradiť, a preto zároveň s podaným odvolaním požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Výška súdneho poplatku síce nepredstavuje vysokú čiastku, avšak spoločnosti prepojené s Z. N. sú účastníkmi množstva súdnych sporov, a tak celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené predstavujú sumy až niekoľko desiatok tisíc eur.
Podané odvolanie žalobcu bolo dňa 23.05.2014 zaslané žalovanému na vedomie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla žalobcovi podaním návrhu. Dňa 21.05.2012 podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/25282-141177/2012 zo dňa 27.02.2012, čo podlieha poplatkovej povinnosti. Žalobcovi bola dňa 20.02.2013 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 €, ktorý však súdny poplatok nezaplatil. Následne na to žalobca požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd uznesením č. k. 6S/118/2012-130 zo dňa 20.02.2014 žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Predmetné uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2014. Keďže žalobca za podanú žalobu súdny poplatok nezaplatil, dňa 10.04.2014 bolo vydané uznesenie o zastavení konania č. k. 6S/118/2012-137.
Senát odvolacieho súdu konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu vyzval na zdokladovanie svojich majetkových pomerov a preukázanie tvrdených skutočností, ktoré uviedol vo svojom návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 28.02.2013. V zmysle § 138 ods. 2 O.s.p. je nevyhnutné, aby účastník, ktorý požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov preukázal svoje majetkové pomery. Keďže žalobca v zmysle tohto ustanovenia, napriek výzve krajského súdu takto nekonal, krajský súd mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Keďže žalobca do vydania tohto uznesenia vyrubený súdny poplatok nezaplatil, krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/25282- 141177/2012 zo dňa 27.02.2012 zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Vzhľadom na to, že už raz bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, nebolo potrebné rozhodovať o opätovnej žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov sú totožné, ako v prvej žiadosti zo dňa 28.02.2013.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/118/2012-137 zo dňa 10.04.2014, ktorým bolo zastavené konanie, postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.