Najvyšší súd

3 Sžf 6/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: M. A., S., zastúpený: Advokátska kancelária N., spol. s r.o. H., proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/225/8149-

59178/2007/990705-r zo dňa 16.07.2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove č.k. 1S/52/2007-60 zo dňa 16.09.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove  

č.k. 1S/52/2007-60 zo dňa 16. septembra 2008   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom č.k. 1S/52/2007-60 zo dňa 16.09.2008 Krajský súd v Prešove

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného

č. I/225/8149-59178/2007/990705-r zo dňa 16.07.2007, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný

platobný výmer vydaný Daňovým úradom Snina dňa 27.04.2007 pod č. 705/230/6999/07/Zub,

ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z dane príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie

roku 2003 v sume 217 702,-- Sk.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu

správcom dane a žalovaným dospel k záveru stotožňujúc sa s názorom daňových orgánov,  

že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly nákup technologického zariadenia – extrudera,

a preto odpis vo výške 729 167,-- Sk zaúčtovaný na ťarchu účtu 551 – odpisy nehmotného

a hmotného investičného majetku, nie je výdavkom daňovníka preukázateľne vynaloženým  

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v súlade s § 24 ods. 1 zákona

.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Nadväzne na to bol

upravený základ dane v súlade s § 23 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona, vrátane iných

položiek, o celkovú výšku 986 457,-- Sk. Daň zistená správcom dane bola vo výške

416 802,-- Sk a rozdiel dane medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou

správcom za zdaňovacie obdobie roku 2003 bol určený vo výške 217 702 Sk.

Krajský súd uviedol k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu vznesenými  

na pojednávaní dňa 16.09.2008, že všetky písomné doklady predložil žalobca zamestnancom

správcu dane, čo vyplýva aj z protokolu zo dňa 24.04.2006, č. 705/320/1663-6406/06/Paň,

a preto ak daňové orgány tvrdia, že sa v administratívnom spise doklad o zaplatení druhej

splátky na kúpnu cenu za extrudér vo výške 2 000 000,-- Sk, nenachádza, že uvedené

námietky žalobca vzniesol nad rámec námietok uplatnených v žalobe (§ 250h ods. 1 OSP).

V zmysle § 250h ods. 1 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia

správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250d OSP. Krajský

súd v tejto súvislosti poukázal na obsah zápisníc o ústnom pojednávaní u správcu dane,

z ktorých vyplýva, že žalobca žiadne skutočnosti vo vzťahu k nevráteniu dokladov nenamietal

a toto tvrdenie uviedol po prvý raz až na pojednávaní pred súdom dňa 16.09.2008  

a preto tieto tvrdenia vyhodnotil ako účelové.

S poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP Krajský súd v Prešove zamietol žalobu,  

keďže rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že dôvod,

o ktorý súd oprel svoje rozhodnutie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8

zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov, považuje za nesprávny, keďže v daňovom

konaní neboli vykonané žalobcom navrhované dôkazy. Súd pochybil, keď dospel k záveru,

že rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Skutočnosť, že príjem za predaj

extrudéra nebol vedený v peňažnom denníku P. M. nepreukazuje, že takýto príjem P. M.

nemal, ale len, že ho do peňažného denníku nezaevidoval. Rovnako, že takýto extrudér

neevidoval v hmotnom investičnom majetku nepreukazuje, že extrudér P. M. nevlastnil, ale

iba že ho neevidoval v súpise hmotného investičného majetku. Za hodnoverný dôkaz, ktorý

by preukázal skutočnosť, že P. M. extrudér predal žalobcovi, je podľa žalobcu znalecký

posudok grafológa, ktorý by potvrdil, že kúpnu zmluvu podpísal nebohý P. M., pričom však

prvostupňový súd pokladal tento dôkaz za nadbytočný.

Rovnako neboli vykonané dôkazy navrhované žalobcom a to vypočutie svedka J. V.

na skutočnosti súvisiace s uzatvorením kúpnej zmluvy, neprihliadol na dôkaz svedčiaci

v prospech žalobcu, na tvrdenia V. Č., ktorý bol svedkom pri dodávke extrudéra, neprihliadol

na výpoveď svedkyne M. Ž., ekonómky, ktorá potvrdila výdavok 2 000 000,-- Sk a tieto

vyhodnotil prvostupňový súd ako nehodnoverné a účelové. Rovnako nevzal do úvahy

skutočnosť, že žalobca tento extrudér vlastní a používa v prevádzkových priestoroch v B.,

ktoré si prenajíma od spoločnosti A., a.s., S. na základe nájomnej zmluvy, ktorú v daňovom

konaní riadne predložil. Z tohto dôvodu považuje tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca

nepreukázal existenciu extrudéra a výdavku 2 000 000,--Sk za nepravdivé a v rozpore so

skutočným stavom.

Odvolateľ tvrdí, že splnil zákonné podmienky uplatnenia odpisu vo výške

729 167,-- Sk v súlade s § 30 zák.č. 366/1999 Z.z., keďže technologické zariadenie extrudér

žalobca evidoval k 31.12.2003 vo svojom majetku a počas roka 2003 ho používal  

na dosiahnutie, zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Odvolateľ uvádza, že spôsob

dokazovania v daňovom konaní bol v rozpore s ust. § 15 ods. 5 písm. c/ a § 29 ods. 2, 4

zákona č. 511/1992 Zb., najmä bolo porušené právo žalobcu navrhovať a predkladať dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia. Keďže správca dane ani žalovaný nepostupovali tak,  

aby čo najúplnejšie zistili všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a nevykonali všetky navrhované dôkazy. Dokazovanie vykonávali spôsobom

spochybňujúcim ich nestrannosť a nezaujatosť, teda mali najmä za preukázané skutočnosti

svedčiace v neprospech žalobcu, účelovo manipulovali so zisteniami, napríklad v zápisnici

o miestnom zisťovaní zo dňa 06.07.2004 č. 705/340/388-17548/04/Paň tvrdili, že druhý

extrudér sa v priestoroch žalobcu nenachádza, ale že sa nachádza v priestoroch spoločnosti

A., a.s., S., pričom opomenuli, že uvedené priestory má žalobca od spoločnosti A., a.s.,

prenajaté a nachádzajú sa v B.

S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku krajského

súdu, ktorým sa žaloba zamietla tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.07.2007 zrušil

a vrátil vec na ďalšie konanie. Rovnako, aby priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 28.11.2008, pričom uviedol,  

že považuje rozsudok krajského súdu za vecne správny, keďže dôkazy, ktoré navrhoval

žalobca, ktorými chcel preukázať nákup extrudéra, správca dane zhodnotil ako nepravdivé,

resp. ich nevykonal. Dôvody uvádzané v odvolaní považuje za identické s dôvodmi

uvedenými v žalobe, pričom k nim zaujal podrobné stanovisko vo svojom písomnom

vyjadrení zo dňa 15.11.2007. Rovnaké dôvody uplatnil žalobca v konaní č. 1S/15/2007

ukončenom v odvolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky vo veci

3Sžf/27/2008.

Na podklade uvedených skutočností navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 1S/52/2007-60 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá

OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu  

ako vecne správny potvrdil, keďže sa stotožnil s odôvodnením Krajského súdu v Prešove

v plnom rozsahu.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného

administratívneho aj súdneho spisu a nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného

bolo vydané v rozpore so zákonom. Správca dane, ako aj žalovaný, pri vydaní rozhodnutia

vychádzali z ustanovení zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov, v znení účinnom ku dňu 31.12.2003.

Z obsahu dodatočného platobného výmeru správcu dane Daňového úradu Snina

č.705/230/6999/07/Zub zo dňa 27.04.2007 ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného  

zo dňa 16.07.2007 odvolací súd zistil, že položky zvyšujúce základ dane z príjmov fyzických

osôb u žalobcu za zdaňovacie obdobie 2003 sú:

a) sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy – § 23 ods. 3 písm. b/ zákona č. 366/1999 Z.z.

v znení neskorších predpisov, zvýšenie celkových tržieb o čiastku 45 165,-- Sk,

b) výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 25, alebo ktoré boli

vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 24 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov

v znení neskorších predpisov, pri vyčíslení výdavkov žalobcu bolo správcom dane

zistené, že výdavky uvedené v hlavnej knihe predloženej daňovníkom v rámci

opakovanej daňovej kontroly, obsahujú aj výdavok – hodnota daru, o ktorý bol

upravený základ dane o 1 000,-- Sk. Keďže žalobca nepreukázal skutočný nákup

extrudéra od P. M., potom nemohol ani realizovať z takto nepreukázateľne

zakúpeného stroja odpisy vo výške 729 167,-- Sk. Rovnako neboli uznané správcom

dane výdavky žalobcu za ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania vo výške

16 033,-- Sk. Ďalej kontrolná skupina zistila, že súčasťou výdavkov žalobcu sú tiež

splátky vo výške 148 390,-- Sk a konečný zostatok vo výške 113 070,-- Sk,  

preto kontrolná skupina zvýšila základ dane v súlade s § 23 ods. 3 písm. a/ o rozdiel,

o ktorý leasingové splátky uplatnené v účtovníctve prevyšovali odpis vo výške jednej

polovice z vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka v prípade predčasne ukončenej nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy

prenajatej veci vo výške 174 899,-- Sk.

c) sumy podľa § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov a sumy

zmluvných pokút, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia alebo iného

termínu vyplývajúceho zo zákona. rovnako bol zvýšený základ dane o uvedené

poistné vo výške 20 193,-- Sk.

Celková položka zvyšujúca základ dane podľa § 23 citovaného zákona  

č. 366/1999 Z.z. bola stanovená na sumu 986 457,-- Sk.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov v znení účinnom k 31.12.2003, ďalej len zákon č.366/1999 Z.z., základom dane je

suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie

obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie v je ustanovené inak.

Podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. 366/1999 Z.z. príjmami z podnikania sú príjmy  

zo živnosti.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. základom dane je rozdiel medzi príjmami

s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane

a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom

zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z.z. pri zisťovaní základu dane podľa odseku 1

sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka,  

ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami...

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňovým výdavkom je výdavok (náklad)

daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,

zaúčtovaný v účtovníctve 5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9

ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 85) preukázaný výdavok

(náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku

výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť

do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z.z.   daňové výdavky podľa odseku 1,  

ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú aj podľa

písmena a/ odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33) s výnimkou

uvedenou v § 25;

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky

(náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto

výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, 5) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je

dostatočne preukázané, atď.

V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal reálny nákup

extrudéra s príslušenstvom od dodávateľa P. M., K. na základe kúpnej zmluvy na nákup

technologického zariadenia extrudéra v cene   2 500 000,-- Sk, keďže nepreukázal spôsob ani

samotnú realizáciu dodania predmetu kúpnej zmluvy, reálne zaplatenie kúpnej ceny splatnej

v roku 2003 vo výške 2 000 000,-- Sk zákonným spôsobom, t.j. predložením účtovných

a daňových dokladov správcovi dane. Žalobca ani podľa názoru odvolacieho súdu

nepreukázal, že uvedenú sumu vyplatil priamo v hotovosti P. M. ako predávajúcemu, pričom

o tejto skutočnosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Na podklade uvedených skutočností

odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na odpis, ktorý si žalobca z uvedeného

stroja uplatnil.

S vyhodnotením výpovede ekonómky žalobcu M. Ž. dňa 20.06.2006 správcom dane

ako účelovej sa stotožnil aj odvolací súd, keďže uvedený záväzok vo výške 2 000 000,-- Sk

ku dňu 31.12.002 nebol evidovaný v evidencii žalobcu a to napriek tomu, že dňa 20.09.2002

mala byť uhradená hotovostne len časť kúpnej ceny vo výške 500 000,-- Sk a uvedenú

skutočnosť samotný žalobca, ani jeho ekonómka pani Ž. nevysvetlili. Sama o sebe existencia

extrudéra nie je predpokladom na to, aby si daňovník, teda žalobca mohol uplatňovať daňové

odpisy v celkovej výške 729 167,-- Sk, rovnako sa tu súd stotožnil so závermi krajského súdu,

že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992

Zb. Žalobca reálny nákup extrudéra a zaplatenie kúpnej ceny dohodnutej v zmluve zo dňa

31.10.2002, ktorú uzavrel ako kupujúci s predávajúcim P. M. K., nepreukázal. O úhrade časti

kúpnej ceny účtoval žalobca v roku 2002 a to konkrétne výdavkovým pokladničným

dokladom č. V407 zo dňa 20.09.2002, ktorý bol zaúčtovaný v účtovnom denníku dňa

20.09.2002 zápisom č. 1742 v sume 500 000,-- Sk. Zostávajúca časť kúpnej ceny mala byť

evidovaným záväzkom ku dňu 31.12.2002, avšak v predloženej evidencii záväzkov k tomuto

dátumu správca dane zistil, že daňový subjekt takýto záväzok voči P. M. neeviduje. Ku tejto

skutočnosti žalobca na ústnom pojednávaní u správcu dane uviedol, že záväzok nie je

evidovaný z toho dôvodu, že uvedenú sumu uhradil dodávateľovi P. M. v hotovosti – a to celú

sumu vo výške 2 500 000,-- Sk. K dôvodom, prečo takáto platba nie je v účtovníctve

zaúčtovaná sa nevedel vyjadriť. K týmto dôvodom odkázal na vypočutie jeho zamestnankyne

pani Ž., s ktorou sa dňa 20.06.2006 uskutočnilo ústne pojednávanie, pričom ekonómka

uviedla, že platba na sumu 2 000 000,-- Sk bola zaúčtovaná, avšak ku skutočnosti, prečo sa

takýto doklad nenachádza v účtovnom denníku, k tomu sa už vyjadriť nevedela. Žalobca

v priebehu opakovanej kontroly úhradu zostávajúcej kúpnej ceny 2 000 000,-- Sk

nepreukázal.

Správca dane požiadal príslušného správcu dane dodávateľa žalobcu pána M., Daňový

úrad Bratislava VI, o preverenie uvedených skutočností, pričom na základe miestneho zisťovania č. 801/340/73308/04/Dej zo dňa 17.06.2004 bolo zistené a to po preverení

peňažného denníka za rok 2002 P. M., že k predaju extrudéra nedošlo. K dôkazom

navrhnutým žalobcom na vypočutie svedka V. Č. sa vyjadril žalovaný na strane 5

napadnutého rozhodnutia a to tak, že menovaný k podanému odvolaniu žalobcu proti

dodatočnému platobnému výmeru predložil písomné svedectvo, ktoré žalovaný neuznal,

vyhodnotil ho ako nehodnoverné a účelové. Navrhnutého svedka V. daňovník bližšie

neoznačil, z tohto dôvodu nebol vypočutý.

Dokazovanie vykonané správcom dane ako aj žalovaným považuje odvolací súd  

za dostatočné. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal,  

že by skutočne zaplatil celú kúpnu cenu tak, ako to bolo dohodnuté v predmete kúpnej

zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 2 000 000,-- Sk nebola evidovaná ako záväzok žalobcu

ku dňu 31.12.2002, rovnako neboli predložené doklady preukazujúce zaplatenie zvyšnej časti

kúpnej ceny počas roku 2003.

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval krajský súd procesne správne,  

ak neprihliadol na nové skutočnosti uvádzané žalobcom až na pojednávaní prvostupňového

súdu dňa 16.09.2008, keďže postupoval podľa § 250h ods.1 a § 250b ods.1 OSP.

Napokon treba uviesť, že v danom prípade je súdne, ale aj daňové konanie

koncentrované, čo znamená, že žalobca môže žalobné body rozširovať len do konca lehoty  

na podanie žaloby. K žalobným bodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

V tejto veci preto žalobca mohol úspešne namietať nezákonnosť rozhodnutia napádaného

v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, len v rozsahu dôvodov uplatnených

v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, prípadne v jeho doplnení alebo zmene podanej

najneskôr do 15 dní od podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane.

Na daňové konania sa s účinnosťou od 01.01.2004 viaže tzv. zásada koncentrácie konania,

pretože podľa § 46 ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb. odvolávajúci sa proti rozhodnutiu správcu

dane môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa podania odvolania.

Dôvody uvádzané právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní pred krajským súdom

neboli namietané v žalobe, rovnako neboli uplatnené ani v odvolaní proti napadnutému

dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 27.04.2007, preto na ne ani odvolací súd nemohol

prihliadnuť.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je

vecne správny, z tohto dôvodu ho potvrdil, keďže neboli zistené skutočnosti vedúce k záveru,

že by správca dane či žalovaný vydali nezákonné rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení  

s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal

v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková