Najvyšší súd

3 Sžf 59/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej

veci žalobcu: T., s.r.o., P., právne zastúpený: Mgr. F. P., advokát, H., proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/11114-62440/2008/991909-r zo

dňa 23.07.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici   č.k. 23S/172/2008-45 zo dňa 28.01.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 23S/172/2008-45 zo dňa 28. januára 2009   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,  

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa

23.07.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I (ďalej správca

dane) č. 651/230/15436/08/Mal zo dňa 26.03.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona  

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) nebol žalobcovi

priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2007 v sume -189 604,-- Sk a bola určený vlastná daňová povinnosť v sume  

396,-- Sk.

Krajský súd napadnutý rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmaním veci mal za zistené

a preukázané, že u žalobcu došlo zo strany správcu dane ku kontrole na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení

o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007. O jej výsledkoch bol

vyhotovený protokol, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný aj napriek tomu,  

že kontrolovaný daňový subjekt odmietol protokol s dodatkom podpísať a správca dane

považoval za prerokovaný a právoplatne uzavretý. Na základe zistení z daňovej kontroly bolo

zo strany správcu dane vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol uznaný uplatnený

nadmerný odpočet dane za tento prvý štvrťrok roku 2007, a tým aj určil vlastnú daňovú

povinnosť vo výške, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Dodávateľ fakturoval

sprostredkovateľské a poradenské služby, t.j. v obchodnom prípade H. M. – P. v zmysle

Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2007, pričom podľa čl. I. tejto zmluvy, zmluva bola uzavretá

medzi objednávateľom T., s.r.o., zastúpeným Ing. I. K. a zhotoviteľom V. S., s.r.o.,

zastúpeným taktiež Ing. I. K.

Predmetom zmluvy bola sprostredkovateľská a poradenská činnosť poskytnutá

v obchodnom prípade H. M. – P., poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody

za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci vedenej pod č. 3K 246/01 vedenej

na Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk.

Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.  

3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P.

v SR, ďalej len ZZZP v SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ

konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásil pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk,  

ktorú preukazoval notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001

spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto

notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s

exekúciou je uvedené, že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník

spoločnosti S., spol. s r.o., L., svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške

40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR

B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú

súčasťou notárskej zápisnice. Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju

pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r.o.,

so sídlom P. a ten ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je

veriteľom a osobou oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.

Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh

vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom

a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice. Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal

dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci

záväzok.

Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu

Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168  

zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo

zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk,

je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi

T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh

pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR

iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej

správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V

nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.

Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť

správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom

pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou

prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo

tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania

dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava

V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala. Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola

vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť žalobcovi časť tejto pohľadávky v

zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S.,

s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o., uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk.

Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca nenadobudol túto pohľadávku od

spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby – sprostredkovateľské a poradenské činnosti,  

ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti predmetnej pohľadávky,

nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola

splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona

o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ môže si odpočítať do dane, ktorú bol

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na účely svojho podnikania ako platiteľ

a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú  

alebo majú byť platiteľom dodané. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry  

za kontrolované obdobie roku 2007 vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za

sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle Zmluvy o dielo o sprostredkovaní  

zo dňa 31.03.2007.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal včas odvolanie žalobca

namietajúc, že žalovaný nezistil riadnym spôsobom skutkový stav veci, keďže v konaní nemal

preukázané, že by predmetný pohľadávka neexistovala. Rovnako sa nevysporiadal

s námietkami žalobcu k protokolu zo dňa 04.03.2008, zdôraznil, že daňové orgány v tomto prípade nemali brať do úvahy len rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 11C/184/04,

ktorým malo byť rozhodnuté, že právny úkon uznania dlhu je od počiatku neplatný,  

keďže okresný súd sa nevysporiadal s otázkou existencie predmetnej pohľadávky

v potrebnom rozsahu a vôbec neskúmal, čo sa stalo s pohľadávkou vo výške viac  

ako 11 000 000,-- Sk, čo by bolo možné zistiť zo záverečnej správy likvidátora. Zdôraznil,  

že rozsudok Okresného súdu Bratislava V. napadla spoločnosť T. S., s.r.o., na Ústavnom súde

Slovenskej republiky sťažnosťou zo dňa 26.02.2008.

Poukazujúc na uvedené je názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,  

ako aj správcu nie sú v súlade so zákonom a preto žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky,

aby rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.01.20096 zmenil a zrušil

rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 06.04.2009 tak,  

že s námietkami, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní sa vysporiadal už v odôvodnení samotného

napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe, ktoré predložil Krajskému súdu

v Banskej Bystrici spolu so správnym spisom. Žalovaný sa stotožnil so závermi odvolaním

napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Po zistení,  

že odvolanie bolo podané včas postupoval podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP  

a po prejednaní odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 2, prvá veta OSP) dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné a z tohto dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č.222/2004 o DPH v znení účinnom do 31.12.2007, právo

odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare  

alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ

s výnimkou podľa ods. 3 až 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená

iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Súd po oboznámení sa so samotnými odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného

administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru (§ 372p ods. 1 OSP), že nezistil dôvod  

na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu a stotožnil sa s nimi v celom rozsahu. V odôvodnení

rozsudku sa preto obmedzil len na právne vyhodnotenie a posúdenie veci, či bol alebo nebol

dostatočne zistený skutkový stav veci.

V danej veci bola vykonaná u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku  

na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zákon o dani z pridanej

hodnoty (ďalej len zákon DPH) za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok roku 2007.

O výsledkoch kontroly bol vyhotovený protokol č. 651/320/6778/2008/Hru zo dňa

07.02.2008, ktorý bol podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 651/320/14035/08/Hru zo dňa

18.03.2008 prerokovaný s daňovníkom v zastúpení Ing. K. Na základe výsledkov daňovej

kontroly nebol žalobcovi uznaný uplatnený nadmerný odpočet dane za predmetné zdaňovacie

obdobie v sume -189 604,-- Sk a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 396,-- Sk.

Konkrétne boli vylúčené nároky na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. D-1/I/07 so

základom dane 1 000 000,-- Sk, DPH 190 000,-- Sk zo dňa 31.03.2007od dodávateľa žalobcu

V. S., s.r.o., P., za sprostredkovateľské a poradenské služby pri nákupe pohľadávok

v obchodnom prípade „H. M., P.“ v zmysle zmluvy o dielo ( sprostredkovanie č. 310307/TA

zo dňa 31.03.2007) pri odkúpení časti pohľadávky konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej

na Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk. Išlo odkúpenie

časti pohľadávky od spoločnosti T. S., P. voči Z. Z. Z. P. v SR v celkovej výške 40 000 000,--

Sk.

V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V. svojim rozsudkom  

č. 11C/184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon zo dňa 10.01.2001,  

ktorým S. Z. S. P. v SR uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk je

od počiatku neplatný.

S. Z. S. P. v SR je občianskym Z. založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o Z.

občanov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 cit. zákona

je právnickou osobou.

Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.1992 predávajúci I., v.p. Z. Z. Z. P. v SR previedol na

kupujúceho S., spol. s r.o., J. nehnuteľnosti – budovy a pozemky za kúpnu cenu 3 347 371,--

Kčs, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech predávajúceho do 30.06.1993. Kupujúci –

spoločnosť S., spol. s r.o. bola v čase uzatvorenia tejto zmluvy obchodnou spoločnosťou,

ktorej jediným spoločníkom bol S. Z. S. P.

Dňa 06.12.1997 spoločnosť S., spol. s r.o. ako predávajúci, uzatvoril   so S. Z. S. P.

ako kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. X. v kat. úz. L., opísané a ocenené znaleckým posudkom zo dňa 04.12.1997 sumou 1 270 000,-- Sk, za

zmluvne dohodnutú symbolickú kúpnu cenu 100,-- Sk. Vklad vlastníctva v prospech

kupujúceho bol povolený dňa 10.12.1997 pod č. V 3191/97.

Spoločnosť S., spol. s r.o. v likvidácii bola na základe uznesenia Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 28.04.2000 vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho

nástupcu. Zo správy likvidátora zo dňa 23.04.1999 súd zistil, že likvidátor spoločnosti

zlikvidoval všetky pohľadávky a záväzky likvidovanej spoločnosti, takže ku dňu skončenia

likvidácie žiadne neexistovali. V správe je konštatované, že boli vysporiadané všetky záväzky

spoločnosti, ktoré do skončenia likvidácie existovali. Túto úlohu likvidátor splnil v celom

rozsahu prostredníctvom povereného účtovníka. Likvidácia spoločnosti bola ukončená dňom

23.04.1999, likvidačnú správu schválilo valné zhromaždenie likvidovanej spoločnosti dňa

24.04.1999, s výmazom likvidovanej spoločnosti vyslovil príslušný správca dane súhlas dňa

17.03.2000.

Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.  

3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P. v

SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ konkurznou prihláškou zo

dňa 24.01.2002 prihlásila pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk, ktorú preukazovala

notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001 spísanou na požiadanie A.

R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto notárskej zápisnici

nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou je uvedené,  

že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník spoločnosti S., spol. s r. o., L.,

svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške 40 000 000,-- Sk za nesplatenú

kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR B. a zaviazal sa uvedený dlh

splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú súčasťou notárskej zápisnice.

Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju pohľadávku Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r. o., so sídlom P. ten ďalšou

zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je veriteľom a osobou

oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice. Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001

prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z

uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice.

Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave

žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T.

S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci záväzok. Krajský súd rozhodol vo veci

rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004

zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V. ako vecne a miestne

príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že

právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo zo strany SZSP v SR uznania

dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný, pretože

SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu.

Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného

dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S.,

s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa

27.12.2007.

Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť

správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom

pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou

prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo

tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania

dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava

V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala.

Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť

žalobcovi časť tejto pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S., s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o.,

uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk. Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca

nenadobudol túto pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby –

sprostredkovateľské a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným

odkúpením časti predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania

ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle

ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ

môže si odpočítať do dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na

účely svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v

tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007

vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle

Zmluvy o dielo o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007.

Keďže odvolávajúci sa nenadobudol časť predmetnej pohľadávky od uvedenej

spoločnosti, potom fakturované sprostredkovateľské služby od V. S., s.r.o., ktoré mali

bezprostredne súvisieť s deklaráciou odkúpenia časti predmetnej pohľadávky v zmysle

zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007, žalobca nemohol použiť na účely svojho

podnikania ako platiteľ DPH a preto nebola zo strany žalobcu ako daňovníka splnená

podmienka na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH

a z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/172/2008-45 zo dňa 28.01.2009 je vecne správny,  

preto žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane, ktoré sú

zákonné.

Zároveň senát Najvyššieho súdu konštatuje, že ústavná sťažnosť zo dňa 26.02.2008

podaná spoločnosťou T. S., s.r.o., Banská Bystrica, na ktorú žalobca poukazoval, bola

Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 02.04.2009 odmietnutá. Uznesenie Ústavného

súdu SR je zverejnené na internetovej stránke Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV.ÚS 110/09.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení

s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom

konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. februára 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková