Najvyšší súd
3 Sžf 59/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej
veci žalobcu: T., s.r.o., P., právne zastúpený: Mgr. F. P., advokát, H., proti žalovanému:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/11114-62440/2008/991909-r zo
dňa 23.07.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 23S/172/2008-45 zo dňa 28.01.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/172/2008-45 zo dňa 28. januára 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
23.07.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I (ďalej správca
dane) č. 651/230/15436/08/Mal zo dňa 26.03.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) nebol žalobcovi
priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2007 v sume -189 604,-- Sk a bola určený vlastná daňová povinnosť v sume
396,-- Sk.
Krajský súd napadnutý rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmaním veci mal za zistené
a preukázané, že u žalobcu došlo zo strany správcu dane ku kontrole na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení
o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007. O jej výsledkoch bol
vyhotovený protokol, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný aj napriek tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt odmietol protokol s dodatkom podpísať a správca dane
považoval za prerokovaný a právoplatne uzavretý. Na základe zistení z daňovej kontroly bolo
zo strany správcu dane vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol uznaný uplatnený
nadmerný odpočet dane za tento prvý štvrťrok roku 2007, a tým aj určil vlastnú daňovú
povinnosť vo výške, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Dodávateľ fakturoval
sprostredkovateľské a poradenské služby, t.j. v obchodnom prípade H. M. – P. v zmysle
Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2007, pričom podľa čl. I. tejto zmluvy, zmluva bola uzavretá
medzi objednávateľom T., s.r.o., zastúpeným Ing. I. K. a zhotoviteľom V. S., s.r.o.,
zastúpeným taktiež Ing. I. K.
Predmetom zmluvy bola sprostredkovateľská a poradenská činnosť poskytnutá
v obchodnom prípade H. M. – P., poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody
za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci vedenej pod č. 3K 246/01 vedenej
na Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk.
Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P.
v SR, ďalej len ZZZP v SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ
konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásil pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk,
ktorú preukazoval notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001
spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto
notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s
exekúciou je uvedené, že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník
spoločnosti S., spol. s r.o., L., svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške
40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR
B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú
súčasťou notárskej zápisnice. Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju
pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r.o.,
so sídlom P. a ten ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je
veriteľom a osobou oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.
Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh
vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom
a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice. Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal
dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci
záväzok.
Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu
Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168
zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo
zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk,
je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi
T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh
pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR
iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej
správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V
nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.
Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť
správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom
pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou
prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo
tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania
dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava
V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala. Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola
vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť žalobcovi časť tejto pohľadávky v
zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S.,
s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o., uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk.
Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca nenadobudol túto pohľadávku od
spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby – sprostredkovateľské a poradenské činnosti,
ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti predmetnej pohľadávky,
nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola
splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona
o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ môže si odpočítať do dane, ktorú bol
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na účely svojho podnikania ako platiteľ
a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľom dodané. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry
za kontrolované obdobie roku 2007 vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za
sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle Zmluvy o dielo o sprostredkovaní
zo dňa 31.03.2007.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal včas odvolanie žalobca
namietajúc, že žalovaný nezistil riadnym spôsobom skutkový stav veci, keďže v konaní nemal
preukázané, že by predmetný pohľadávka neexistovala. Rovnako sa nevysporiadal
s námietkami žalobcu k protokolu zo dňa 04.03.2008, zdôraznil, že daňové orgány v tomto prípade nemali brať do úvahy len rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 11C/184/04,
ktorým malo byť rozhodnuté, že právny úkon uznania dlhu je od počiatku neplatný,
keďže okresný súd sa nevysporiadal s otázkou existencie predmetnej pohľadávky
v potrebnom rozsahu a vôbec neskúmal, čo sa stalo s pohľadávkou vo výške viac
ako 11 000 000,-- Sk, čo by bolo možné zistiť zo záverečnej správy likvidátora. Zdôraznil,
že rozsudok Okresného súdu Bratislava V. napadla spoločnosť T. S., s.r.o., na Ústavnom súde
Slovenskej republiky sťažnosťou zo dňa 26.02.2008.
Poukazujúc na uvedené je názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj správcu nie sú v súlade so zákonom a preto žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky,
aby rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.01.20096 zmenil a zrušil
rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 06.04.2009 tak,
že s námietkami, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní sa vysporiadal už v odôvodnení samotného
napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe, ktoré predložil Krajskému súdu
v Banskej Bystrici spolu so správnym spisom. Žalovaný sa stotožnil so závermi odvolaním
napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Po zistení,
že odvolanie bolo podané včas postupoval podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP
a po prejednaní odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 2, prvá veta OSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné a z tohto dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č.222/2004 o DPH v znení účinnom do 31.12.2007, právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ
s výnimkou podľa ods. 3 až 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Súd po oboznámení sa so samotnými odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného
administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru (§ 372p ods. 1 OSP), že nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu a stotožnil sa s nimi v celom rozsahu. V odôvodnení
rozsudku sa preto obmedzil len na právne vyhodnotenie a posúdenie veci, či bol alebo nebol
dostatočne zistený skutkový stav veci.
V danej veci bola vykonaná u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zákon o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len zákon DPH) za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok roku 2007.
O výsledkoch kontroly bol vyhotovený protokol č. 651/320/6778/2008/Hru zo dňa
07.02.2008, ktorý bol podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 651/320/14035/08/Hru zo dňa
18.03.2008 prerokovaný s daňovníkom v zastúpení Ing. K. Na základe výsledkov daňovej
kontroly nebol žalobcovi uznaný uplatnený nadmerný odpočet dane za predmetné zdaňovacie
obdobie v sume -189 604,-- Sk a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 396,-- Sk.
Konkrétne boli vylúčené nároky na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. D-1/I/07 so
základom dane 1 000 000,-- Sk, DPH 190 000,-- Sk zo dňa 31.03.2007od dodávateľa žalobcu
V. S., s.r.o., P., za sprostredkovateľské a poradenské služby pri nákupe pohľadávok
v obchodnom prípade „H. M., P.“ v zmysle zmluvy o dielo ( sprostredkovanie č. 310307/TA
zo dňa 31.03.2007) pri odkúpení časti pohľadávky konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej
na Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk. Išlo odkúpenie
časti pohľadávky od spoločnosti T. S., P. voči Z. Z. Z. P. v SR v celkovej výške 40 000 000,--
Sk.
V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V. svojim rozsudkom
č. 11C/184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon zo dňa 10.01.2001,
ktorým S. Z. S. P. v SR uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk je
od počiatku neplatný.
S. Z. S. P. v SR je občianskym Z. založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o Z.
občanov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 cit. zákona
je právnickou osobou.
Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.1992 predávajúci I., v.p. Z. Z. Z. P. v SR previedol na
kupujúceho S., spol. s r.o., J. nehnuteľnosti – budovy a pozemky za kúpnu cenu 3 347 371,--
Kčs, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech predávajúceho do 30.06.1993. Kupujúci –
spoločnosť S., spol. s r.o. bola v čase uzatvorenia tejto zmluvy obchodnou spoločnosťou,
ktorej jediným spoločníkom bol S. Z. S. P.
Dňa 06.12.1997 spoločnosť S., spol. s r.o. ako predávajúci, uzatvoril so S. Z. S. P.
ako kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. X. v kat. úz. L., opísané a ocenené znaleckým posudkom zo dňa 04.12.1997 sumou 1 270 000,-- Sk, za
zmluvne dohodnutú symbolickú kúpnu cenu 100,-- Sk. Vklad vlastníctva v prospech
kupujúceho bol povolený dňa 10.12.1997 pod č. V 3191/97.
Spoločnosť S., spol. s r.o. v likvidácii bola na základe uznesenia Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 28.04.2000 vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho
nástupcu. Zo správy likvidátora zo dňa 23.04.1999 súd zistil, že likvidátor spoločnosti
zlikvidoval všetky pohľadávky a záväzky likvidovanej spoločnosti, takže ku dňu skončenia
likvidácie žiadne neexistovali. V správe je konštatované, že boli vysporiadané všetky záväzky
spoločnosti, ktoré do skončenia likvidácie existovali. Túto úlohu likvidátor splnil v celom
rozsahu prostredníctvom povereného účtovníka. Likvidácia spoločnosti bola ukončená dňom
23.04.1999, likvidačnú správu schválilo valné zhromaždenie likvidovanej spoločnosti dňa
24.04.1999, s výmazom likvidovanej spoločnosti vyslovil príslušný správca dane súhlas dňa
17.03.2000.
Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P. v
SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ konkurznou prihláškou zo
dňa 24.01.2002 prihlásila pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk, ktorú preukazovala
notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001 spísanou na požiadanie A.
R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto notárskej zápisnici
nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou je uvedené,
že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník spoločnosti S., spol. s r. o., L.,
svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške 40 000 000,-- Sk za nesplatenú
kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR B. a zaviazal sa uvedený dlh
splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú súčasťou notárskej zápisnice.
Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju pohľadávku Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r. o., so sídlom P. ten ďalšou
zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je veriteľom a osobou
oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice. Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001
prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z
uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice.
Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave
žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T.
S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci záväzok. Krajský súd rozhodol vo veci
rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004
zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V. ako vecne a miestne
príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že
právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo zo strany SZSP v SR uznania
dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný, pretože
SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu.
Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného
dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S.,
s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa
27.12.2007.
Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť
správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom
pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou
prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo
tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania
dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava
V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala.
Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť
žalobcovi časť tejto pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S., s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o.,
uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk. Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca
nenadobudol túto pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby –
sprostredkovateľské a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným
odkúpením časti predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania
ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ
môže si odpočítať do dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na
účely svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007
vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle
Zmluvy o dielo o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007.
Keďže odvolávajúci sa nenadobudol časť predmetnej pohľadávky od uvedenej
spoločnosti, potom fakturované sprostredkovateľské služby od V. S., s.r.o., ktoré mali
bezprostredne súvisieť s deklaráciou odkúpenia časti predmetnej pohľadávky v zmysle
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007, žalobca nemohol použiť na účely svojho
podnikania ako platiteľ DPH a preto nebola zo strany žalobcu ako daňovníka splnená
podmienka na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH
a z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/172/2008-45 zo dňa 28.01.2009 je vecne správny,
preto žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane, ktoré sú
zákonné.
Zároveň senát Najvyššieho súdu konštatuje, že ústavná sťažnosť zo dňa 26.02.2008
podaná spoločnosťou T. S., s.r.o., Banská Bystrica, na ktorú žalobca poukazoval, bola
Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 02.04.2009 odmietnutá. Uznesenie Ústavného
súdu SR je zverejnené na internetovej stránke Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV.ÚS 110/09.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. februára 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková