Najvyšší súd

3 Sžf 56/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Idy Hanzelovej, v právnej veci

žalobcu: T., a.s., P., zastúpený: JUDr. P. Z., advokát, P., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. I/222/9794/2008/990036-r zo dňa 18.01.2008, konajúc o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/47/2008-49 zo dňa 29.01.2009,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 1S/47/2008-49 zo dňa 29. januára 2009   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného  

č. I/222/9794/2008/990036-r zo dňa 18. januára 2008   z r u š u j e   podľa § 250j ods. 3 OSP

v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania   390,88 €  

do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet advokáta žalobcu JUDr. P. Z., P..

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu zo dňa 17.03.2008,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného  

č. I/222/9794/2008/990036-r zo dňa 18.01.2008, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/125280/2007/Urb zo dňa 17.10.2007. Daňový úrad Bratislava II (ďalej aj správca dane) dodatočným platobným výmerom vyrubil žalobcovi

podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej  

len zákon č. 511/1992 Zb.), rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie  

november 2000 v sume 403 236,-- Sk.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že žalovaný správne

postupoval v súlade s § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a skutkový stav veci

zistil miestne príslušný správca dane, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

boli zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými mohol objasniť

skutočnosti. Súd konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval

v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a vykonal podrobné

dokazovanie, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti

a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a to aj so zreteľom na splnenie resp.

nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu.

Námietku žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam  

a že nebol pri vypočúvaní svedkov, súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na to,  

že takéto skutočnosti nevyplynuli z administratívneho spisu.

Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s námietkami a právnym názorom žalobcu

uvedeným v žalobe a pretože nezistil ani také vady konania, ktoré by mohli mať z procesného

hľadiska vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca namietajúc,  

že v tomto prípade krajský súd vyvodil nesprávny právny záver. Uviedol, že zdaniteľné

plnenie sa uskutočnilo, predmetom plnenia bolo poskytnutie služieb. V tomto prípade v deň

vyhotovenia predmetného daňového dokladu – faktúry došlo aj k zaplateniu služby,  

čím prišlo k naplneniu ust. § 13 ods. 1 písm. c/zákona o DPH, keďže zákonodarca rátal  

aj s takouto alternatívou a pripustil, aby služba bola zaplatená skôr ako bola poskytnutá.

V tomto prípade sa krajský súd stotožnil s fiškálnym výkladom ustanovení zákona o dani

z priadnej hodnoty tak, ako ich vyložil žalovaný a to bez riadnej opory v zákone,  

pričom spravil žalobcu zodpovedným za to, že iný subjekt daň z pridanej hodnoty (ďalej  

len DPH) neodviedol do štátneho rozpočtu.

Odvolateľ uviedol, že v tomto prípade úhrada platby aj s DPH je jednoznačne

deklarovaná účtovnými dokladmi, ako aj listinami o bankových prevodoch. Poukázal  

aj na naplnenie podmienky § ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Rovnako uviedol, že žalobca

splnil všetky náležitosti ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca disponuje  

aj daňovým dokladom, ktorý vyhotovil jeho dodávateľ. Uviedol, že v tomto prípade je riadne

zdokumentovaná realizácia obchodného prípadu, predložil dôkazy o realizácii plnenia, najmä

videonahrávku reklamného spotu spoločnosti T., a.s., mediálny plán agentúry A. S., s.r.o. opatrený pečiatkou T., fotokópiu programu T. z časopisu Televízia za posudzované obdobie

od 12.11. do 22.12.2000, čo už postačuje na preukázanie predmetu sporu.

V rámci preskúmavania realizácie tohto obchodného prípadu bol vypočutý aj svedok,

bývalý konateľ spoločnosti A. S., s.r.o., V. R. a boli predložené prehlásenia externých

spolupracovníkov T. J. M. a R. R.,   ktorí jednoznačne potvrdili splnenie zmluvy v zmysle

zákona, ako aj ústne dojednanie so žalobcom. Žalobcovi nie je jasné, prečo súd konštatoval,

že títo svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobcu, keď opak je pravdou. Z uvedených

dokumentov jednoznačne vyplýva, že k skutočnému odvysielaniu reklamného spotu riadne

došlo. Obsah týchto vyhlásení je taký jednoznačný, že nepripúšťa rozličný výklad a nie je

preto jasné, prečo skonštatoval krajský súd, že svedkovia tvrdenia žalobcu nepotvrdili.

Žalobca ďalej namieta procesný postup v rámci dokazovania u žalovaného uplatnený

v žalobe, ktorým sa však krajský súd vôbec nezaoberal. V tejto časti poukázal na svoju

argumentáciu obsiahnutú v žalobe na str. 2 pod. č. 1 a – c a je názoru, že žalovaný pochybil,

keď žalobcu nevyzval na vyjadrenie, doplnenie, vysvetlenie, úpravu alebo preukázanie

pravdivosti údajov a ani na následky spojené s neodstránením neupozornil, výrazným

spôsobom skrátil žalobcu na jeho právach, ktoré mu zo zákona č. 511/1992 Zb. vyplývajú.

To samo o sebe bolo dôvodom na zrušenie a vrátenie veci žalovanému na nové konanie.

Žalobca na záver uviedol, že na daňovom úrade prebieha kontrola dane z príjmov

právnických osôb u žalobcu za predmetné obdobie, pričom daňový úrad argumenty

predložené žalobcom ako originály prehlásení svedkov M. a R. nevzal do úvahy.

Poukazujúc na uvedené navrhol odvolateľ súdu, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne dňa 14.04.2009 vyjadril žalovaný. Zdôraznil,  

že v danom prípade nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia na strane

dodávateľa. Spoločnosti A. S., s.r.o., nevznikla daňová povinnosť, pretože tá vzniká v zmysle

§ 14 ods. 1 zákona o DPH platného v danom čase dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Keďže dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, nemal akú daň dodávateľ odviesť do

štátneho rozpočtu a zároveň nemal ani akú odpočítať, ani sám žalobca v postavení odberateľa.

Žalovaný uviedol, že v danom prípade, keďže nebolo preukázané zdaniteľného plnenia na

strane dodávateľa (A. S., s.r.o.), vznikli pochybnosti o jeho uskutočnení, nebol to však ešte

dôvod na neuznanie nároku na odpočet dane zo strany správcu dane, ale správca dane žiadal

jeho preukázanie od samotného žalobcu, ktorý v priebehu cca troch kalendárnych rokov

nepreukázal a dôkazy, ktoré predložil, jeho tvrdenia nepotvrdzovali, ba priam naopak

vyvracali. Žalovaný uviedol, že spoločnosť A. S., s.r.o., spot nevyhotovila, mal byť vysielaný

v rozhlasových médiách, čo nebol, nesedí počet opakovaní jeho odvysielania s predloženým

mediálnym plánom, podľa ktorého bol odvysielaný nejaký spot, pričom nie je zrejmé aký,

atď. K uvedeným zásadným skutočnostiam sa však žalobca vôbec nevyjadruje, pričom sú mu

známe. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného bolo preukázané, že bol nejaký spot (nie je preukázané aký) odvysielaný 74-krát po tridsiatich sekundách a v mesiaci december

mal byť podľa zmlúv odvysielaný 274-krát po tridsiatich sekundách (podľa zmluvy zo dňa

14.11.2000, v decembri 208-krát po 30 sekúnd) a bol odvysielaný 152-krát po tridsiatich

sekundách. Hodnovernejší dôkaz o tom, že zmluvy naplnené neboli a tvrdenia daňového

subjektu, ako aj ním predložených osôb sú nepravdivé, už ani nie je možné poskytnúť.

Realizáciu plnenia žalobca v rámci svojej dôkaznej činnosti nepreukázal, čím neuniesol

dôkazné bremeno a správca dane v rámci rozsiahleho dokazovania tiež jeho uskutočnenie

nezistil, ba práve zistil opak. Nie je splnená ani podmienka § 20 ods. 2 písm. c/ zákona

o DPH, že zaplatil daň platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie.

Žalovaný uviedol, že zastáva názor, že krajský súd rozhodol správne, keď žalobu

zamietol s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Žalovaný

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 1S/47/2008-49 zo dňa 29.01.2009 ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP)

bez nariadenia pojednávania §250 ja ods. 2 veta prvá OSP a postupom podľa § 250ja ods. 3

veta prvá OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, pretože súd prvého stupňa

nesprávne vec posúdil.

Podľa § 250d ods. 1 OSP predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho

orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu

prvého stupňa.

Podľa § 250ja ods.3 OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu

zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu

alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.

Podľa § 250j ods. 3 veta tretia OSP rozsahom a dôvodmi žaloby v tých prípadoch

žaloby nie je súd viazaný.

Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ďalej len DPH, za dotknuté zdaňovacie

obdobie upravovalo úplné znenie zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa tohto zákona, právo platiteľa uplatniť odpočet dane z pridanej hodnoty  

pri prijatom zdaniteľnom plnení sa viazalo na splnenie zákonom stanovených podmienok  

(§ 20 citovaného zákona). Tieto hmotnoprávne podmienky musia byť pre uplatnenie odpočtu

dane splnené súčasne a v konaní samostatne preukázané, keďže existencia jednej bez ďalšieho

nepreukazuje druhú, tretiu atď.

Najvyšší súd SR zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie

žalovaného, keďže dospel po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu,

k záveru, že pripojený administratívny spis žalovaného je neúplný. Neobsahuje také

skutočnosti a dôkazy, o ktoré sa opierajú dôvody napadnutého rozhodnutia správcu dane  

ako aj žalovaného. Predovšetkým v pripojenom administratívnom spise chýbajú listinné

dôkazy, na ktoré sa odvoláva žalovaný, napr. na str. 3 odôvodnenia rozhodnutia,  

v ktorom žalovaný konštatuje, že spoločnosť A. S., s.r.o., ako dodávateľka žalobcu,

neevidovala vo výkaze ziskov a strát za rok 2000 v druhom riadku – tržby za predaj vlastných

výrobkov a služieb, sumu fakturovanú za služby, ktoré mali byť poskytnuté spoločnosti T., a.s.,

Predmetné tržby neboli zaúčtované a podľa predloženého priznania DPH, nebola

z predmetného plnenia ani na výstupe odvedená daň z pridanej hodnoty. Na základe

uvedených skutočností následne správca dane daňovému subjektu nárok na odpočet dane

neuznal a jeho postup bol plne v súlade s platným právnymi predpismi.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že predmetný Výkaz ziskov

a strát za rok 2000 podaný spoločnosťou A. S., s.r.o., sa v administratívnom spise žalovaného

nenachádza. Z tohto dôvodu argumentácia žalovaného ako aj správcu dane odkazujúca na

uvedený výkaz, nemohla byť v rámci preskúmavacieho konania posúdená a nebolo možné

preskúmať, či je rozhodnutie žalovaného a správcu dane vydané zákonne.

Senát odvolacieho súdu ďalej konštatuje, že na strane 3 preskúmavaného rozhodnutia

žalovaného sa uvádza: „...správcovi dane bola predložená videonahrávka vytvorená

odberateľom (žalobcom), ktorá mala dokumentovať reklamu spoločnosti T., a.s., pričom sa

nejednalo o reklamnú prezentáciu spoločnosti žalobcu v rámci televízneho vysielania a neboli

preukázané žiadne konkrétne súvislosti, na základe, ktorých by bolo možné potvrdiť, že

reklama bola odvysielaná T. v mesiacoch november a december 2000. Odvolací súd rovnako

konštatuje, že takáto videonahrávka sa v administratívnom spise žalovaného nenachádzala.

Odvolací súd sa zaoberal obsahom priloženej Obchodnej zmluvy, ktorú uzavrel A. S.,

s.r.o., Bratislava označený ako vyhotoviteľ a objednávateľ T., a.s., P. dňa 14.11.2000.

Z článku II. – Predmet zmluvy vyplýva, že vyhotoviteľ spoločnosť A. S., s.r.o., sa

zaviazala zabezpečiť vyhotovenie reklamného spotu a prenájom reklamného času.

Vyhotovený spot podlieha odsúhlaseniu objednávateľom. Pre spoty objednávateľa zabezpečí

prenájom reklamy v časoch pred hlavné spravodajstvo a v reklamných breakoch programov

s najväčšou reklamnou bonitou – prime time, v trvaní po 30 sekúnd, počet opakovaní v mesiaci november 279 a december 208 opakovaní. Reklamný spot dodá vyhotoviteľ v

DAT kvalite vyhovujúcej pre vysielanie.

V rámci opakovanej daňovej kontroly, ktorú začal žalobca oznámením o výkone

daňovej kontroly č. 601/321/32690/07/Jura zo dňa 19.03.2007 a preskúmavanými

rozhodnutiami bola vyradená žalobcovi faktúra č. 2001091 zo dňa 14.11.2000 s dátumom

splatnosti 28.11.2000, pričom predmetom fakturácie boli služby na podklade zmluvy zo dňa

14.11.2000 a to za november v množstve 279 a december 208 v celkovej sume

2 156 436,-- Sk z tohto DPH 403 236,-- Sk.

Odvolací súd konštatuje, že z obsahu článku V. bol 1 predmetnej Obchodnej zmluvy

zo dňa 14.11.2000 vyplýva, že všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve musia mať písomnú

formu a musia byť odsúhlasené oboma zmluvnými stranami.

Z obsahu zisteného skutkového stavu vyplýva, že spoločnosť A. S., s.r.o.

nezabezpečila vyhotovenie reklamného spotu tak, ako sa zaviazala v článku II. Obchodnej

zmluvy, rovnako nebolo preukázané, že by spoločnosť A. S., s.r.o., ak by aj spot vyhotovila,

predložila uvedený spot na odsúhlasenie objednávateľovi, teda žalobcovi. V danej veci

odvolací súd konštatuje, že z predmetu Obchodnej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či

vyhotoviteľ mal pre objednávateľa zabezpečiť prenájom reklamného času v televíznom alebo

rozhlasovom vysielaní. V článku II. citovanej zmluvy sa len vyhotoviteľ zaviazal, že

zabezpečí prenájom reklamného času. V článku III. zmluvy bolo dohodnuté,  

že vyhotoviteľ sa zaviazal zabezpečiť vysielanie v dohodnutom čase, termíne

a v dohodnutých médiách. Z obsahu spisu ako aj zo samotných tvrdení žalobcu nevyplynulo

aké časy, termíny a aké rozhlasové médiá si s vyhotoviteľom dohodol. Žalobca v konaní  

len preukazoval odvysielanie predmetných spotov v T. Pokiaľ prišlo k plneniu tejto časti

Obchodnej zmluvy odvolací súd konštatuje, že v tomto štádiu konania nie je možné

jednoznačne usúdiť, či predmetné reklamné spoty boli v T. odvysielané. Keďže sa

v pripojenom administratívnom spise nenachádza obrazovo-zvukový nosič, na ktorý sa

odvoláva žalovaný, možno dať za pravdu daňovým orgánom v tom, že z tohto dôvodu

neprišlo k splneniu časti predmetu Obchodnej zmluvy.

V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa

12.05.2004 č. I/152/17596/2004, z obsahu ktorej odvolací súd zistil, že bol vypočutý V. R. za

daňový subjekt A. S., s.r.o., ktorý bol konateľom v období 10.08.1999 až 18.12.2000.

Menovaný do zápisnice uviedol, že sa v predmetnej Obchodnej zmluve jednalo

o predaj reklamného času televíznej spoločnosti T. Mediálny plán a reklamný čas ponúkol cez

internet viacerým spoločnostiam, pričom na ponuku reagovala len spoločnosť T., s.r.o., s

ktorou sa dohodol na samotnom predaji reklamného času. Zároveň uviedol, že sa nevie

vyjadriť z akého dôvodu nebola DPH zahrnutá do daňových priznaní dane z pridanej hodnoty

spoločnosťou A. S., s.r.o. za štvrtý štvrťrok roku 2000.

Z obsahu predmetnej zápisnice vyplynulo, že predmetná zápisnica bola spísaná

v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou spoločnosti T., a.s..

Z obsahu administratívneho spisu, rovnako z obsahu zápisnice senát najvyššieho súdu

nezistil, že by bol na výsluch uvedenej osoby – svedka (§ 15 ods. 5 písm. d/ zákona  

č. 511/1992 Zb. v znení do 01.09.2007) prizvaný kontrolovaný subjekt, a že by mu správca

dane, resp. odbor vyhľadávania a spolupráce z OČTK vyhľadávacie oddelenie, pracovisko

Bratislava, umožnilo klásť otázky konateľovi dodávateľa žalobcu, čo je dôvodom na zrušenie

rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods.2 písm. e/ OSP, keďže v konaní správneho orgánu

bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.  

Uvedené skutočnosti senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotil tak,  

že v danom prípade bol predložený neúplný administratívny spis a zároveň boli zistené

procesné pochybenia, ktoré senát považuje za také vady daňového konania, ktoré ho viedli

k záveru, že v tomto prípade je potrebné zmeniť rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 1S/47/2008-49 zo dňa 29. januára 2009 a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm. e/ OSP a § 250j ods.3 OSP. V ďalšom konaní

bude úlohou žalovaného vytýkané nedostatky odstrániť.

Odvolací súd záverom konštatuje, že sa stotožnil so záverom Krajského súdu

v Bratislave v tom smere, že pri uplatnení nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je

potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie pri splnení všetkých formálnych  

aj právnych náležitostí, ale je potrebné preukázať reálnosť deklarovaného plnenia.  

Z tohto dôvodu na strane žalobcu vzniká povinnosť reálnosť plnenia aj preukázať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1

OSP a § 224 ods. 1, 2 OSP a rozhodol aj o trovách konania na súde prvého stupňa tak,  

že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca si na náhradu uplatnil tieto trovy: súdny poplatok za žalobu 10 000,-- Sk,

súdny poplatok za odvolanie vo výške 66 €, ako aj uplatnené trovy právneho zastúpenia  

za 4 úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 03.03.2008, žaloba zo dňa

17.03.2008, žiadosť o odklad vykonateľnosti zrealizovaný v roku 2008, pričom základom  

pre určenie výšky odmeny za každý úkon právnej služby bola uplatnená suma 403 236,-- Sk

a výška odmeny za každý úkon právnej služby vo výške 12 950,-- Sk + 2 460,50 Sk DPH +

190 Sk režijný paušál za každý úkon. Trovy právnej služby v odvolacom konaní boli

uplatnené za jeden úkon právnej služby odvolanie zo dňa 13.03.2009 vo výške 115,83 € +

19% DPH + 6,95 € režijný paušál.

Odvolací súd priznal žalobcovi na náhradu tieto trovy súdneho konania: súdny

poplatok za žalobu 66,39 € zaplatený dňa 11.12.2008, súdny poplatok za odvolanie 66 €

zaplatený 06.04.2009 a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby: prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie žaloby, žiadosť o odklad vykonateľnosti, odvolanie   podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov  

za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom do 01.06.2009, ďalej len vyhláška,  

vo výške 1/13 výpočtového základu.

Výška 1/13 výpočtového základu za úkony zrealizované v roku 2008 bola vo výške

1 466,-- Sk = 48,66 € x 3 a režijný paušál 3 x 3,60 €, za úkon zrealizovaný v roku 2009:

53,49 € a režijný paušál 6,95 €.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané celkom: 3 x 48,66 + 3 x 3,60 + 53,49 +  

6,95 = 217,22 + 19 % DPH = 258,49 € + 132.39€ za zaplatené súdne poplatky = 390,88 €.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. januára 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková