Najvyšší súd

3 Sžf 56/2008

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.  

v právnej veci žalobcu Ing. Bc. K. M., súdneho exekútora, bytom v M., právne zastúpeného

JUDr. I. R., advokátkou v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného I/220/14467/88622/2006-r zo dňa 18.12.2006, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/28/2007-53 zo dňa 26.03.2008,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/28/2007-53 zo dňa 26.03.2008   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/220/14467/88622/2006-r zo dňa

18.12.2006, ktorým žalovaný podľa § 24 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov nevyhovel návrhu žalobcu zo dňa 28.11.2006 na vylúčenie Ing. V. P., námestníka generálneho riaditeľa pre správu daní z rozhodovania o riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkoch ako i z celého nasledujúceho a súvisiaceho konania.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca ako dôvod vylúčenia

vedúceho zamestnanca správcu dane Ing. V. P. z daňového konania z rozhodovania

o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov ako aj z celého nasledujúceho daňového

konania videl v tom, že námestník GR rozhodoval o vylúčení riaditeľa DÚ Košice V,  

pričom na takéto rozhodovanie nebol vecne ani funkčne príslušný. Tvrdil, že o vylúčení

riaditeľa DÚ Košice V na GR SR mal rozhodnúť len generálny riaditeľ DR SR. Dôvodom

podľa tvrdenia žalobcu boli jeho pochybnosti o jeho nestrannosti vzhľadom na skutočnosť,  

že vo vyššie uvedenom nezákonnom rozhodnutí, ako aj v ostatných obdobných

rozhodnutiach, sa nezaoberal len podstatou rozhodovania, či sú dostatočné dôvody  

na pochybnosť o nezaujatosti riaditeľa DÚ Košice V   v predchádzajúcich riadnych daňových

kontrolách za mesiac december 1997, rok 1998 a časť roka 1999, ako i pokračovanie

v opakovanej daňovej kontrole z dôvodu nezákonného postupu správcu dane pri riadnej

daňovej kontrole za december 2000, ale zaoberal sa aj vecnými otázkami, nerešpektujúc  

ust. 48 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení

neskorších predpisov, zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený,  

ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno

mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

V danom prípade nebol žalobcom preukázaný taký vzťah jeho osobného záujmu

k veci a účastníkom konania alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe

o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Nebola teda splnená

zákonná podmienka podľa ust. § 24 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov v žalobných dôvodoch na preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu. Objektivita, prípadne neobjektivita v daňovom konaní, premietnutá

v procesnom práve, je napadnuteľná klasickým odvolaním. Do času, keď vo veci nie je

právoplatne meritórne rozhodnuté, nie je možné tvrdiť, že účastník konania bol

procesným postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi

náhradu trov konania. Namietal, že z jeho podania zo dňa 28.11.2006 nesporne vyplýva,  

že ide o žiadosť o vylúčenie zamestnanca správcu dane z daňového konania. V tomto podaní

uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré vo ňom vzbudili pochybnosti o nezaujatosti Ing. V. P.

v predmetnej veci. Nad akúkoľvek pochybnosť to vyplýva z tej časti podania, v ktorej uvádza:

„Žiadam preto, aby vzhľadom na neštandardný, iniciatívny a enormne angažovaný prístup,

námestníka DR vo veci vykonávania daňových kontrol u exekútora, ktorý nebol v

zdaňovacom období, za ktoré sa vykonávala daňová kontrola daňovým subjektom, ako i jeho

osobný prístup na jednej strane k riaditeľovi DU Košice V (rozhodoval v prospech a za neho,

aj keď išlo o konanie vo veci, ktorá patrila iba do jeho pôsobnosti) a na druhej strane k

exekútorovi (rozhodoval zaujato a vopred v nezákonných rozhodnutiach pri nerešpektovaní –

zákonnosti vyplývajúcej z vecnej a funkčnej príslušnosti), aby bol vylúčený z daňového

konania, rozhodovania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, ako i celého

nasledujúceho daňového a súvisiaceho konania vzhľadom na jeho pomer k veci“. Pokiaľ súd

I. stupňa argumentuje, že žaloba neobsahuje dôvody   podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona

č. 511/1992 Zb., toto považuje za nenáležité, pretože uvádzal skutočnosti, ktoré sú spôsobilé

vyvolať pochybnosti o nezaujatosti zamestnanca správcu dane vo svojej žiadosti o vylúčenie

zamestnanca správcu dane. Trvá na tom, že jeho podanie zo dňa 28.11.2006 je žiadosťou

o vylúčenie a vzhľadom na skutočnosti v nej uvedené, bolo povinnosťou nadriadeného

zamestnanca, Ing. V. P. rozhodnúť o vylúčení tohto zamestnanca správcu dane.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.06.2007 k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V danom prípade boli okolnosti také,  

že žalobca žiadal o vylúčenie riaditeľa Daňového úradu Košice V z výkonu daňových kontrol.

Podľa § 24 ods. 5 posledná veta zákona č. 511/1992 Zb. pri námietke zaujatosti vedúceho

zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne

o vylúčení orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. V tomto prípade o žiadosti

o vylúčenie riaditeľa Daňového úradu Košice V rozhodol orgán najbližšie nadriadený

správcovi dane, a to Daňové riaditeľstvo SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. potvrdzuje

vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa i celkového odôvodnenia,  

ktoré je možné doplniť záverom, že ak sa námietka zaujatosti daňového subjektu týkala  

len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe vedúceho zamestnanca správcu dane

v daňovom konaní nemožno ju bez ďalšieho kvalifikovať ako pomer k veci, k daňovým

subjektom alebo k ich zástupcom, pre ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti

v daňovom konaní.

Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších

predpisov zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom  

na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Odvolací súd marginálne poukazuje na rozsudok v právnej veci K. M. proti Daňovému

riaditeľstvu SR sp.zn. 3 Sžf 9/2008 zo dňa 14.02.2008 (účastníci konania sú totožní ako

v prejednávanej veci).Odvolací súd zo žaloby nezistil jednoznačne v čom mal byť žalobca

v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, keďže

ním bolo rozhodnuté výlučne o procesných otázkach. K ukráteniu na právach v zmysle § 247

ods. 1 O.s.p. v zásade dochádza až meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, že sa

v právnej sfére daňového subjektu prejavia konštitutívne účinky rozhodnutia. Pokiaľ nie je

vydané meritórne rozhodnutie, v zásade tvrdené porušenia procesných ustanovení majú iba

potenciálny vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia. Odvolací súd má však, za to, že ak

súd meritórne preskúmal zákonnosť administratívneho procesného rozhodnutia (§ 248, písm.

a/ O.s.p.) nie je možné uvedený nedostatok považovať za vadu súdneho konania, pretože

v prípade pochybností reštriktívnym výkladom ust. § 248, písm. a/ O.s.p. v danom prípade

poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2

Ústavy Slovenskej republiky.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková