Najvyšší súd
3 Sžf 56/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu Ing. Bc. K. M., súdneho exekútora, bytom v M., právne zastúpeného
JUDr. I. R., advokátkou v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného I/220/14467/88622/2006-r zo dňa 18.12.2006, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/28/2007-53 zo dňa 26.03.2008,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7S/28/2007-53 zo dňa 26.03.2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/220/14467/88622/2006-r zo dňa
18.12.2006, ktorým žalovaný podľa § 24 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov nevyhovel návrhu žalobcu zo dňa 28.11.2006 na vylúčenie Ing. V. P., námestníka generálneho riaditeľa pre správu daní z rozhodovania o riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkoch ako i z celého nasledujúceho a súvisiaceho konania.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca ako dôvod vylúčenia
vedúceho zamestnanca správcu dane Ing. V. P. z daňového konania z rozhodovania
o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov ako aj z celého nasledujúceho daňového
konania videl v tom, že námestník GR rozhodoval o vylúčení riaditeľa DÚ Košice V,
pričom na takéto rozhodovanie nebol vecne ani funkčne príslušný. Tvrdil, že o vylúčení
riaditeľa DÚ Košice V na GR SR mal rozhodnúť len generálny riaditeľ DR SR. Dôvodom
podľa tvrdenia žalobcu boli jeho pochybnosti o jeho nestrannosti vzhľadom na skutočnosť,
že vo vyššie uvedenom nezákonnom rozhodnutí, ako aj v ostatných obdobných
rozhodnutiach, sa nezaoberal len podstatou rozhodovania, či sú dostatočné dôvody
na pochybnosť o nezaujatosti riaditeľa DÚ Košice V v predchádzajúcich riadnych daňových
kontrolách za mesiac december 1997, rok 1998 a časť roka 1999, ako i pokračovanie
v opakovanej daňovej kontrole z dôvodu nezákonného postupu správcu dane pri riadnej
daňovej kontrole za december 2000, ale zaoberal sa aj vecnými otázkami, nerešpektujúc
ust. 48 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení
neskorších predpisov, zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený,
ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno
mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
V danom prípade nebol žalobcom preukázaný taký vzťah jeho osobného záujmu
k veci a účastníkom konania alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe
o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Nebola teda splnená
zákonná podmienka podľa ust. § 24 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov v žalobných dôvodoch na preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu. Objektivita, prípadne neobjektivita v daňovom konaní, premietnutá
v procesnom práve, je napadnuteľná klasickým odvolaním. Do času, keď vo veci nie je
právoplatne meritórne rozhodnuté, nie je možné tvrdiť, že účastník konania bol
procesným postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi
náhradu trov konania. Namietal, že z jeho podania zo dňa 28.11.2006 nesporne vyplýva,
že ide o žiadosť o vylúčenie zamestnanca správcu dane z daňového konania. V tomto podaní
uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré vo ňom vzbudili pochybnosti o nezaujatosti Ing. V. P.
v predmetnej veci. Nad akúkoľvek pochybnosť to vyplýva z tej časti podania, v ktorej uvádza:
„Žiadam preto, aby vzhľadom na neštandardný, iniciatívny a enormne angažovaný prístup,
námestníka DR vo veci vykonávania daňových kontrol u exekútora, ktorý nebol v
zdaňovacom období, za ktoré sa vykonávala daňová kontrola daňovým subjektom, ako i jeho
osobný prístup na jednej strane k riaditeľovi DU Košice V (rozhodoval v prospech a za neho,
aj keď išlo o konanie vo veci, ktorá patrila iba do jeho pôsobnosti) a na druhej strane k
exekútorovi (rozhodoval zaujato a vopred v nezákonných rozhodnutiach pri nerešpektovaní –
zákonnosti vyplývajúcej z vecnej a funkčnej príslušnosti), aby bol vylúčený z daňového
konania, rozhodovania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, ako i celého
nasledujúceho daňového a súvisiaceho konania vzhľadom na jeho pomer k veci“. Pokiaľ súd
I. stupňa argumentuje, že žaloba neobsahuje dôvody podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb., toto považuje za nenáležité, pretože uvádzal skutočnosti, ktoré sú spôsobilé
vyvolať pochybnosti o nezaujatosti zamestnanca správcu dane vo svojej žiadosti o vylúčenie
zamestnanca správcu dane. Trvá na tom, že jeho podanie zo dňa 28.11.2006 je žiadosťou
o vylúčenie a vzhľadom na skutočnosti v nej uvedené, bolo povinnosťou nadriadeného
zamestnanca, Ing. V. P. rozhodnúť o vylúčení tohto zamestnanca správcu dane.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.06.2007 k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V danom prípade boli okolnosti také,
že žalobca žiadal o vylúčenie riaditeľa Daňového úradu Košice V z výkonu daňových kontrol.
Podľa § 24 ods. 5 posledná veta zákona č. 511/1992 Zb. pri námietke zaujatosti vedúceho
zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne
o vylúčení orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. V tomto prípade o žiadosti
o vylúčenie riaditeľa Daňového úradu Košice V rozhodol orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane, a to Daňové riaditeľstvo SR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. potvrdzuje
vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa i celkového odôvodnenia,
ktoré je možné doplniť záverom, že ak sa námietka zaujatosti daňového subjektu týkala
len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe vedúceho zamestnanca správcu dane
v daňovom konaní nemožno ju bez ďalšieho kvalifikovať ako pomer k veci, k daňovým
subjektom alebo k ich zástupcom, pre ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti
v daňovom konaní.
Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Odvolací súd marginálne poukazuje na rozsudok v právnej veci K. M. proti Daňovému
riaditeľstvu SR sp.zn. 3 Sžf 9/2008 zo dňa 14.02.2008 (účastníci konania sú totožní ako
v prejednávanej veci).Odvolací súd zo žaloby nezistil jednoznačne v čom mal byť žalobca
v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, keďže
ním bolo rozhodnuté výlučne o procesných otázkach. K ukráteniu na právach v zmysle § 247
ods. 1 O.s.p. v zásade dochádza až meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, že sa
v právnej sfére daňového subjektu prejavia konštitutívne účinky rozhodnutia. Pokiaľ nie je
vydané meritórne rozhodnutie, v zásade tvrdené porušenia procesných ustanovení majú iba
potenciálny vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia. Odvolací súd má však, za to, že ak
súd meritórne preskúmal zákonnosť administratívneho procesného rozhodnutia (§ 248, písm.
a/ O.s.p.) nie je možné uvedený nedostatok považovať za vadu súdneho konania, pretože
v prípade pochybností reštriktívnym výkladom ust. § 248, písm. a/ O.s.p. v danom prípade
poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2
Ústavy Slovenskej republiky.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 04. decembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková