3Sžf/55/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P. S., bytom H. XXXX/X-XX, F. W., zastúpený: JUDr. Marián Rojko, advokát so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporcovi: Daňový úrad Trenčín, so sídlom K dolnej stanici 22, Trenčín, o neurčitom návrhu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/19/2012-37 zo dňa 15.05.2012, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/19/2012-37 zo dňa 15. mája 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o vydanie predbežného opatrenia podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“) z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, nedostatku právomoci súdu, keď dospel k záveru, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vydania predbežného opatrenia, avšak tento inštitút je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. vylúčený.

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že sa svojím návrhom domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pretože bol nezákonným postupom odporcu ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože konanie netrpí nedostatkom podmienok konania, nedostatkom právomoci súdu, keďže právomoc súdu je daná v zmysle § 250v ods. 1 O.s.p. Krajský súd nesprávne posúdil podanie navrhovateľa. Z obsahu návrhu je zrejmé, že sa domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa 250v O.s.p. a domáhal sa vydania zákazu pokračovať v porušovaní jeho práva, ku ktorému dochádza v konaní odporcu č. 670/320/45692/2011. Navrhovateľ v čase podania návrhu, ani v čase rozhodnutia krajského súdu nebol zastúpený advokátom, ani sám nemá právnické vzdelanie, preto nemal procesnú spôsobilosťa nebol riadne zastúpený. Krajský súd ho pred vydaním rozhodnutia nevyzval na predloženie plnomocenstva, ktorým by splnomocnil advokáta na zastupovanie v tomto konaní napriek tomu, že navrhovateľ musí byť zastúpený advokátom a vo veci rozhodol. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/19/2012-37 zo dňa 15.05.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.01.2012, označeným ako,,Návrh na vydanie predbežného opatrenia o pozastavení výkonu daňovej kontroly“ domáhal, aby súd odporcovi nariadil zdržať sa výkonu daňovej kontroly u navrhovateľa, ktorá sa vykonáva za rok 2006 a to až do skončenia vyšetrovania a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v súvisiacich veciach.

Krajský súd návrh navrhovateľa posúdil ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia a keďže nariadiť predbežné opatrenie v správnom súdnictve v zmysle § 246c veta prvá O.s.p. nie je možné, konanie zastavil.

Záveru krajského súdu o tom, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia však nezodpovedá petit navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil odporcovi zdržať sa výkonu daňovej kontroly. Takýto petit obsahuje povinnosť spočívajúcu v zákaze pokračovať v navrhovateľom tvrdenom porušovaní práva v zmysle § 250v ods. 4 O.s.p. Preto návrh navrhovateľa môže byť podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) kvalifikovaný aj ako návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. Pre jednoznačné určenie predmetu konania bolo nevyhnutné vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád návrhu postupom podľa § 43 O.s.p. a až jeho ustálením je možné vo veci rozhodnúť.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/19/2012-37 zo dňa 15.05.2012 zrušil podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný